Stále viac: Beh láka čoraz vyšší počet ľudí. Na snímke talianska Verona počas vlaňajších pretekov Wings for Life.

Odborník radí: Beh je liek na všetko! Nebehajte však každý deň

Pri behu odbúravate stres, chudnete a ste fit. Preto je stále v kurze.

Relax

Bežecká mánia neustupuje. Ak svet v sedemdesiatych rokoch trpel usedenosťou, posledné desaťročia sa hýbe, pričom počet bežcov neustále narastá. Najstarší maratón v Európe bežalo vlani v Košiciach vyše 11-tisíc ľudí. Cez rovnaké číslo sa prehupol aj počet účastníkov na bratislavskom ČSOB maratóne začiatkom tohto mesiaca.

A to hovoríme len o relatívne náročných maratónoch. Vybrať sa dnes dá z nepreberného množstva výrazne kratších behov, než je oných magických 42 kilometrov a 195 metrov. Môžete behať len tak pre radosť. To bol podľa jedného z európskych prieskumov jeden zo štyroch najčastejších dôvodov, prečo sú ľudia ochotní pravidelne drať s teniskami na nohách okolie svojich príbytkov. Medzi zostávajúce tri patrila snaha byť fit, schudnúť a odbúrať stres.

Chcete sa pridať? Beh je jeden z najlepších spôsobov, ako sa udržať v kondícii. Poradíme vám, ako na to.

Žiadne limity

„Je to pre človeka najjednoduchší pohyb. Najprirodzenejší. Nepotrebujete na to nič. Žiadnu halu, raketu či sparingpartnera. Nie ste limitovaný časom ani priestorom,“ vraví Marcel Matanin, posledný Slovák, ktorý dobehol do cieľa olympijského maratónu - v Aténach 2004 - a dnes je riaditeľ bratislavských pretekov.

„Najdôležitejšie je stanoviť si cieľ a dať dokopy nejaký systém, tréningový plán. Taký, ktorý má vlastnú pravidelnosť, primeranosť a postupnosť. Nemá zmysel ísť behať raz do týždňa, čo to dá, a potom sa z toho dva týždne spamätávať,“ tvrdí Romana Komárňanská, profesionálka z tímu Bratislava Marathon Sportclub.

Komárňanská sa vlani pripomenula víťazstvom na charitatívnom a čoraz populárnejšom behu Wings for Life - jedinečných pretekoch organizovaných naraz po celom svete, kde každý beží, koľko chce. Preteky majú pohyblivý cieľ, pol hodiny po začiatku vyštartuje na trať auto rýchlosťou 15 kilometrov za hodinu.

Koho dostihne, ten v súťaži končí. Koho dobehne ako posledného, vyhráva. Šampióna určuje vzdialenosť, ktorú za ten čas absolvoval. Trať má sto kilometrov, vlaňajší celosvetový víťaz Rakúšan Phillip Aigner zabehol 68,5 kilometra. Zmyslom akcie je však bežať pre tých, ktorí behať nemôžu.

Sto percent štartovného putuje priamo na výskum liečby zranení spôsobených poranením miechy. Počas prvých dvoch ročníkov bežalo naraz viac než 136-tisíc účastníkov v 33 krajinách sveta a vyzbieralo sa 7,2 milióna eur. Vlani bolo v našom hlavnom meste vypredané, štartoval maximálny možný počet 2 500 bežcov.

Komárňanská vlani zvládla 41 kilometrov. Pobeží aj teraz 8. mája, ale v japonskej Takašime. „Ako víťazka som mala právo výberu, kde sa postavím na štart. A v Japonsku mám známych,“ vraví Romana.

Základ - správne tenisky

Matanin je presvedčený, že začať s behom sa dá kedykoľvek. Pozor však na dobrú obuv. Musí byť dostatočne veľká a schopná tlmiť nárazy. Platí, že keď si obujete topánku, vsuňte pod pätu jeden prst. Ak nemôžete hýbať prstami na nohách, skúste väčšiu veľkosť.

Podľa Matanina je dobré dať si pred kúpou spraviť aj sken chodidla. „V každej dobrej predajni by vám ho mali urobiť. Dozviete sa, či máte klenbu spadnutú, alebo nie, či potrebujete tenisku s ortopedickou vložkou. Na základe výsledkov si vyberiete,“ vraví. A môžete začať.

Nenaobliekajte sa príliš. Ak je viac ako dvanásť stupňov Celzia, stačí vám tričko, vesta a šortky. V zime tričko s dlhými rukávmi. Voľte priedušné materiály, lebo keď sa zohrejete, bude vám veľa vrstiev prekážať. V prípade dažďa je vhodná nepremokavá, no priedušná bunda, aby teplo a vlhkosť mohli z tela unikať.

Ak to myslíte vážne, mali by ste si dať aj identifikovať nesprávne bežecké návyky a pokúsiť sa ich odstrániť. Inak vaše kolená či chrbát môžu trpieť. Zabrániť vzniku pľuzgierov dokážete sami. Stačí si dať dvojvrstvové ponožky.

„Dobré je aj kombinovať beh s posilňovňou. Väčšina zranení vyplýva z chrbta. Musíte sa postarať, aby vám prípadná bolesť nevyrážala do členkov či kolien,“ radí Matanin. Poranenia kolien sú u bežcov najčastejšie, pri každom kroku musia uniesť osemnásobok vašej hmotnosti.

Pol hodiny stačí

Nedávajte si prehnané ciele. „Lepšie je začať pomaly. Nepočítať s obrovskou kilometrážou. Ak dáte prvý mesiac 20-30 minút a vládzete, pridajte ten ďalší čosi navyše. Napríklad päť minút. Ak bežíte tri razy do týždňa, striedajte čas, aký bežíte. Aby to nebolo monotónne,“ pokračuje Matanin. Nebehajte každý deň!

Pre telo by to bola veľká záťaž. Riskujete poranenie tkanív. Dodržujte však pravidelnosť. „Aj keď sa vám nebude chcieť, musíte sa prekonať. Ísť von za každého počasia. Aj keď prší či leje. My bežci hovorievame, že nie je zlé počasie, iba my sme zle oblečení,“ dodáva Matanin, ktorý zabehol maratón pod 2 hodiny a 20 minút ako posledný zo Slovákov.

Ak vás láka maratónska trať, buďte trpezliví. Podľa Matanina ju zvládne každý, no žiada si to aspoň tri mesiace prípravy. „Vo všeobecnosti platí, že musíte mať nabehaných aspoň dvesto kilometrov, tri-štyri mesiace za sebou, aby ste zvládli maratón. No sú takí, ktorí to zvládnu aj bez špeciálnej prípravy. Ak im dobre funguje biochémia a ťažia z prípravy v inom športe.“

Rozprávať sa či byť ticho?

Aj horský cyklista a špecialista na mestské zjazdy Filip Polc sa 8. mája postaví na štart Wings for Life, no nemá žiadne rekordné ambície. „Vlani som bežal krátko, teraz som si dal cieľ desať kilometrov. Je to masovka, pôjdem v balíku, nech môžem s niekým prehodiť slovko-dve. Ja ako nadšenec adrenalínových športov beh príliš nemám rád. Bolia ma z toho členky. Šprintéri bežia maximálne štyridsiatkou. To je o ničom. Už potápačský kurz, ktorý som si nedávno spravil, ma vytrápil. Ísť pod hladinu pomaly, dýchať pomaly. Nič pre mňa,“ vraví 34-ročný Bratislavčan.

Úlohu ambasádora behu však neodmietol. „Je to pre dobrú vec,“ dodal. Pobeží aj známy moderátor Matej Cifra, alias Sajfa. Rastúcej popularite behu sa nečuduje. „Všetci chcú prekonávať sami seba. Ja bežím z iných dôvodov. Chcem byť aspoň chvíľu sám,“ dodáva Sajfa.

Či už sa chystáte na preteky, alebo len pravidelný tréning, nezabúdajte si vyčistiť hlavu. „Negatívne myšlienky, načo to robím a ja sa na to môžem vykašľať, asi prídu, no nenechajte sa nimi ubiť. Aj psychika hrá v konečnom výsledku veľkú rolu,“ pripomína Komárňanská.

Romana radí, aby ste pri behu zostali so svojimi myšlienkami sami. Nerozptyľujte sa zbytočnými rečami s okoloidúcimi bežcami. „Sú aj takí, čo to zvládajú, ale ja to neodporúčam.“ Je jasné, že na dlhej trati bolesť príde, ale, ako tvrdil v ankete po bostonskom maratóne jeden z jeho účastníkov, je len na vás, či budete popri nej aj trpieť.

Ako sa to začalo?

Behomániu odštartovali v sedemdesiatych rokoch minulého storočia Američania. Podnietil ich na to olympijský maratónsky triumf Franka Shortera v Mníchove 1972, v jeho rodnom meste. Hoci získal zlato pre USA, jeho otec slúžil v americkej armáde po vojne v Bavorsku.

Tam sa Frank narodil. Shorterovo prvenstvo bol ten správny impulz. Krátko po jeho víťazstve vyšla kniha The Complete Book of Running, z ktorej sa predalo vyše milióna výtlačkov. Napísal ju Jim Fixx, ktorý vyfajčil dve škatuľky cigariet denne a vážil 110 kíl.

Vďaka behu zhodil 30 kíl a stal sa zarytým nefajčiarom. Pri behu neskôr aj zomrel, v júli 1984 ako 52-ročný na infarkt. Bežal v tom čase sám. Našli ho v piatok o pol šiestej ráno pri ceste vo Vermonte. Len v šortkách a bez dokladov, takže chvíľu trvalo, kým sa ho podarilo identifikovať. Beh existoval, prirodzene, dávno predtým.

Na prvých sedemnástich antických olympiádach nebolo inej disciplíny. Len behy na rôzne trate. Popularite behu na Slovensku výrazne prospel na sklonku minulého storočia krok košických organizátorov Medzinárodného maratónu mieru.

V roku 1980 pustili na štart ženy a zrušili kvalifikačný limit. Štartovať mohol každý. Premiérový maratón z Košíc do Sene bežalo 1 127 ľudí. Desaťnásobne menej, než súťaží dnes.

Relax