Paul McCartney (vľavo) tvrdil, že bez manželky Lindy strávil len jedinú noc, keď ho raz zatkli v Japonsku pre marihuanu. Keď Boris Kollár čakal šieste dieťa s krupierkou Barborou Richterovou, Andrea Heringhová sa odsťahovala zo spoločnej spálne. Dnes má každý svoj dom.

Oddelené spálne: Áno či nie? Vyhodenie z postele nemá byť trest za neveru

Zaspávanie v spoločnej posteli považujeme za dôkaz, že vzťah funguje. Ako je to naozaj?

Relax

Tému oddelených spální sprevádzajú vždy vášnivé diskusie. Argumenty zástancov i odporcov sú totiž veľmi presvedčivé. Zaspávanie v spoločnej posteli sa považuje za dôkaz, že vzťah funguje. Ak partneri spia oddelene bez toho, aby na to mali vážny dôvod, väčšinou to znamená, že niečo neklape.

Čerstvo zamilovaní

Na začiatku vzťahu má oddelené spálne málokto. Na spoločné zaspávanie sa partneri tešia a prípadné drobné nezhody - veľkosť postele, „kradnutie“ prikrývky a podobne - vôbec nevnímajú alebo ich tolerujú. Posteľ je navyše spojená so sexom, takže ťažkosti zvyčajne prichádzajú až vo chvíli, keď prvotná zamilovanosť opadáva.

Spálňa totiž prestáva byť územím, ktoré si pár spája hlavne s milovaním, ale je to zrazu všeobecná relaxačná a oddychová zóna, kde večerajú, pozerajú filmy, čítajú knihy, diskutujú... V tej chvíli milenci zisťujú, akí sú rozdielni, aké požiadavky vlastne majú partneri na kvalitný spánok.

Azda najčastejším problémom je rozdielny denný a nočný režim. Ak je jeden sova a druhý škovránok, budú sa v spálni vzájomne rušiť. Podobné je to napríklad so zvykom pred spaním čítať.

„Hovorí sa, že pre dobro vzťahu by partneri mali nielen spať v jednej izbe, ale tiež by si mali líhať v rovnakú hodinu. Spoločné zaspávanie je rituál, ktorý môže partnerov stmeľovať a vytvárať tak ‚magické okamihy‘, ktoré sú pre vzťah dôležité,“ hovorí odborníčka na partnerské vzťahy Lenka Černá.

„Navyše, rovnaký biorytmus jasne naznačuje, že partneri sú vzťahovo kompatibilní, teda sa k sebe hodia,“ dodáva Černá.

Spálňové kompromisy

Často až neprekonateľné problémy v spálni môže partnerom spôsobovať svetlo - niekto totiž potrebuje spať v úplnej tme, iný zas, naopak, uvíta, ak do miestnosti presvitá žiara z ulice.

„S manželom sa absolútne nezhodneme. Zatiaľ čo ja preferujem pred spaním v spálni poriadne vyvetrať a spať v chladnejšom vzduchu, môj muž by zrejme najradšej nocoval v saune. Kúrenie dáva naplno s tým, že sa mu ráno nechce vstávať do zimy,“ opisuje 38-ročná Dáša ďalšiu z typických „komplikácií“ spoločnej spálne.

Študentka Klára má iný problém. „Partner strašne rád spí v spoločnom objatí. Obvykle tak zaspávame, ale aj v noci ma v spánku podvedome hľadá. Ja však potrebujem priestor, mať možnosť ľubovoľne meniť polohy a nie zostávať uväznená v zajatí jeho rúk,“ sťažuje sa Klára. Nechce priateľa zraniť, a tak trpí.

Najhoršie je chrápanie

A to sme sa ešte nezmienili o tom, čo partnerov zo spoločnej spálne vyháňa najčastejšie - chrápanie. Je to seriózny argument alebo skôr výhovorka? Podľa psychologičky Lenky Černej je chrápanie v drvivej väčšine prípadov riešiteľné. Partneri by si teda mali dať tú prácu, aby sa ho pokúsili odstrániť a mohli si užívať spoločné zaspávanie a prebúdzanie.

Ak ste už skúsili všetko a na chrápanie nič nezaberá, mali by ste si spoločnú spálňu nejakým spôsobom nahrádzať. „Buďte spoločne v posteli v čase, keď v nej nespíte. Čo napríklad raňajky do postele alebo milovanie v čase, keď na seba obaja máte čas a môžete v posteli ostať čo najdlhšie?“ radí trénerka partnerských vzťahov Lenka Černá.

S tým, že lenivosť a rezignovanosť v akejkoľvek podobe sú záhuba pre každý vzťah, súhlasí i sexuologička Ružena Hajnová: „Keď k nám prídu partneri s problémami, najprv sa pýtame, kde a ako spia. Pri oddelených miestnostiach totiž intímnym chvíľam vždy predchádza zložitejší ceremoniál, dohodnuté znamenia, ktoré brzdia spontánne správanie... No ako môže takýto vzťah dlhodobo fungovať?“ pýta sa Hajnová.

Každý na svojom?

Oddelené spanie zvládnu podľa odborníkov predovšetkým vzťahy utužené časom a bohatými skúsenosťami. My obyčajní smrteľníci by sme sa však k presunu do vlastnej spálne mali uchýliť len vo výnimočných prípadoch. Napríklad, ak je jeden z partnerov chorý a toho druhého nechce nakaziť. Adekvátnym dôvodom môže byť striedavá starostlivosť o bábätko.

„Vhodným okamihom na oddelené spanie je tiež obdobie pred rozvodom, keď obaja partneri vedia, že vzťah už nemá hodnotu, a dohodli sa na rozchode či rozvode. V inom prípade by som to ako riešenie neodporúčala,“ radí jednoznačne koučka Lenka Černá.

Sú však aj ženy, ktoré muža „trestajú“ tým, že ho vysťahujú zo spálne s mylnou predstavou, že si uvedomí svoje hriechy. Podľa psychologičky a sexuologičky Laury Janáčkovej nemožno odporučiť oddelené spálne tam, kde to jeden z partnerov chápe ako potupu alebo krivdu.

A sólo spanie by nemalo byť ani trestom za neveru. „Ženy sa totiž týmto aktom dobrovoľne vzdávajú svojho muža a otca svojich detí a bez boja ho posielajú k milenke.“

Takže resumé z pohľadu psychológov? Oddelené spálne áno, ale v najnutnejších prípadoch, na obmedzený čas a nie ako trest za neveru. Na druhej strane, zlaté pravidlo vyrovnaného vzťahu znie - netlačiť na pílu žiadnym smerom. Nech si každý pár usporiada spanie podľa svojho gusta. Podstatné je jedine to, aby sa na riešení zhodli obaja partneri.

Potom oddelené spálne nemusia byť „životnou prehrou“. Mnoho dvojíc si dokonca pochvaľuje, ako im zmena prospela. V prvom rade sa skvalitnil individuálny spánok.

Oddelené spanie môže tiež čiastočne vylepšiť či oživiť sexuálny život, obzvlášť párom, ktoré sú už dlho spolu. Tie sa totiž milovaniu málokedy oddávajú inde ako v spálni a pred spaním. Ak spíte každý inde, zrazu sa musíte „navštevovať“. Navyše, pri takomto putovaní možno zistíte, že vlastne nie je dôvod zotrvávať pri sexe len v posteli.

V každom prípade, ak máte na to priestor, oplatí sa ponechať minimálne v jednej zo spální manželskú posteľ. Na milovanie je to komfortnejšie - a nikdy neviete, či spolu nakoniec nezaspíte vo vzájomnom objatí.

Hanbíme sa

Práve naštrbená kvalita vzťahu je podľa psychologičky Kataríny Filasovej dôvod, prečo sa hanbíme o oddelených spálňach hovoriť pred priateľmi alebo dokonca pred architektmi, ktorí nám zariaďujú bývanie.

„Museli by sme pomenovať to, čo zatiaľ prebieha len medzi riadkami, že nášmu vzťahu už chýba blízkosť a intimita, ktorú mal na začiatku. Nechce sa nám priznať si nahlas, že už to nie je ono, že nám to neklape a prítomnosť partnera nám vlastne nechýba.“

Relax