Mnohí považujú selfie za súčasť moderného životného štýlu. Danny (vľavo) sa odfotil aj dvestokrát denne.

Odfotil sa 200-krát za deň a potom sa chcel zabiť: Je posadnutosť selfie diagnóza?

Prehnané fotenie samého seba a publikovanie na sociálnych sieťach môže byť problém. Čo si o tom myslia psychológovia?

Tá správa bola neuveriteľná. Šírila sa ako požiar všetkými médiami a mnohí ju svojim príbuzným ešte stále otĺkajú o hlavu: „Vidíš, to je o tebe!“ Podľa Americkej psychiatrickej asociácie je vraj selfie, alebo časté fotenie seba samého, mentálnou poruchou, ktorá má rôzne stupne závažnosti a nedá sa liečiť.

Neskôr sa ukázalo, že to bola novinárska kačica, ktorá sa šírila po internete závratnou rýchlosťou. Americkí psychiatri sa na tému selfie nikdy takto nevyjadrili.

Desiatky fotiek seba samého denne nie sú zatiaľ žiadnou oficiálnou psychiatrickou diagnózou. Ale povedzte, pôsobí zdravo váš kamarát, ktorý sa denne dvadsaťkrát odfotí a publikuje to na sociálnej sieti? Psychológovia varujú, že na tom nie je nič zdravé a je len otázka času, kedy sa takéto správanie objaví medzi psychiatrickými diagnózami. Čo urobiť s takým kamarátom?

Smrť pre fotky

„Selfie ma takmer zabilo,“ hovorí 19-ročný Danny Bowman, ktorý za deň urobil neuveriteľných dvesto fotografií samého seba. Ani s jednou nebol spokojný. Fotením zabil niekedy aj desať hodín. Agresívne sa bránil, keď mu jeho rodičia dohovárali. Predávkoval sa liekmi s cieľom skoncovať so životom.

Psychiatri mu diagnostikovali dysmorfóbiu. Je to chronická mentálna choroba, pri ktorej sa človek obáva o to, ako vyzerá jeho telo, a nikdy nie je spokojný so svojím zovňajškom.

„Stále som sa snažil urobiť perfektné selfie a keď som zistil, že to nie je možné, chcel som zomrieť,“ priznal. Chcel sa podobať na svoj idol Leonarda DiCapria, a preto napodobňoval jeho pózy. Dnes pracuje pre organizáciu, ktorá pomáha ľuďom závislým od selfie. Už sedem mesiacov sa vraj neodfotil.

Kvalitné fotoaparáty v telefónoch, webkamery v počítačoch a možnosť okamžite na sociálnych sieťach uverejňovať fotografie samého seba priniesli nové správanie. Američania mu hovoria selfie. Existuje dokonca niekoľko kategórií samofotenia.

Kačičkové znamená, že pred fotoaparátom našpúlite pery najviac, ako sa dá, aby ste sa podobali na nejakú playmate, kačku alebo oboje naraz. Zadočkové selfie sa sústreďuje len na jednu časť tela, ktorá má byť podľa možností čo najviac vypučená. Obidve pohlavia obľubujú posteľové selfie, špeciálnou kategóriou je nemocničná posteľ.

Samostatnou kategóriou je selfie s jedlom. To sa začína pri fotkách špagiet s kečupom a končí v luxusných reštauráciách, kde amatérski fotografi cítia potrebu urobiť si veľa fotiek s jedlom a okamžite sa tým pochváliť na internete. Niektoré dobré reštaurácie už dokonca zakázali fotenie ich jedla. Podľa psychológov môže byť takéto správanie naozaj nebezpečné.

Diagnóza

„Zdá sa mi to akosi nasilu. Keď sa nemôžem prezentovať inak, robím to aspoň takýmito fotkami. Deti si zvyšujú sebavedomie, majú pocit dôležitosti a najmä veľkej slávy, ak im na ich selfie odpovedá na sociálnych sieťach veľa virtuálnych kamarátov,“ hovorí odborníčka na detskú psychológiu a pedagogička Gabriela Herényiová.

Bojí sa, že sebapresadzovanie na sociálnych sieťach môže vytvoriť novodobý problém. „Môže prísť aj k súťaživosti, kto pošle čo najintímnejšie fotografie,“ hovorí psychologička, ktorá nie je ďaleko od pravdy. Okrem selfie je teraz obrovským trendom fotenie vlastných zadočkov. S fotkami zadkov začali americké celebrity a chytila sa na to nejedna dievčina.

„Nemyslím si, že veľmi časté zverejňovanie selfie sa dá automaticky priradiť k nejakej psychologickej poruche. Môže to byť signál zníženého sebavedomia, narcistických tendencií, závislosti od sociálnych sietí či dokonca porucha vnímania vlastného tela,“ hovorí psychológ Andrej Jeleník.

„Je to zatiaľ nový fenomén, ale postupne môže spieť k tomu, že zo selfie vznikne nová psychiatrická diagnóza, ktorú budeme musieť riešiť,“ obáva sa Gabriela Herényiová, ktorá už vôbec nerozumie tomu, prečo si selfie robia aj zrelí, dospelí ľudia. „Je iné, keď sa odfotíte, pretože ste práve zdolali Mount Everest, a iné je otravovať ľudí každodennými profilovými fotkami,“ vraví.

Ak to zažívate

Takmer každý na sociálnej sieti má medzi svojimi priateľmi niekoho, kto ho denne kŕmi neodolateľnými profilmi seba. Ak na to priateľa upozorníte, väčšinou reaguje zle. Gabriela Herényiová si myslí, že v takom prípade je najlepšie nereagovať na zverejnené fotky, prípadne odstrániť pološialenca zo svojich kontaktov na sieti.

„V prípade detí sú dôležité aj rozhovory s rodičmi, aby im vysvetlili, že to nie je vhodné a že virtuálny svet sa od toho reálneho líši,“ tvrdí psychologička.

„Časté a čoraz provokatívnejšie selfie môžu byť tiež formou snahy získať pozornosť, za ktorou môže byť nevedomé volanie o pomoc. Niekedy však pomáha, ak vypneme akékoľvek like a komentáre pod fotkami, keďže ani najlepšie selfie na svete nedokážu nahradiť autentickú sebadôveru, vychádzajúcu z prijímania našich silných stránok a nedokonalostí,“ dopĺňa Jeleník.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní