Mlok hrebenatý: Vzácnym obojživelníkom chýbajú vhodné biotopy a hubí ich aj silná chemizácia a insekticídy. Ak ich nezabijú priamo, nakoniec umrú hladom, pretože postreky likvidujú ich prirodzenú potravu.

Ohrozené zvieratá: Vojna s mlokmi nehrozí, sú na pokraji vyhynutia

Na Slovensku je kriticky ohrozených a vymierajúcich viacero druhov, len nemajú také „promo“ ako kamzík.

Väčšina ľudí pozná príbeh pánd, ktorým hrozí vyhubenie podobne ako veľrybám, nosorožcom či sibírskym tigrom. Situácia je však kritická aj na Slovensku a nie je to zďaleka len problém tatranského kamzíka.

Niektoré zvieratá z našej červenej knihy už navždy zmizli z prírody, na ktorú sme inokedy takí hrdí. Z ďalších prežíva iba pár posledných kusov a hrozí im úplné vyhynutie. Zostanú po nich len spomienky a fotografie?

Kamzíky a svište

Pred časom sa v médiách objavila informácia o stabilizácii populácie kamzíkov v Tatrách. Hoci tomuto jedinečnému poddruhu hrozilo na začiatku tisícročia úplné vyhynutie, postupne sa darí zvyšovať ich počet.

„Podľa sčítania z 21. októbra zahŕňa populácia kamzíkov vrchovských tatranských na slovenskej strane Tatier 1 018 jedincov, na poľskej strane sa napočítalo ďalších 371 jedincov, z toho 128 kamzičích mláďat,“ dozvedeli sme sa od zoologičky Správy Tatranského národného parku (TANAP) Viery Kacerovej.

Značný rozdiel oproti necelým tristo kusom, na ktoré klesli ich stavy koncom minulého storočia. Kamzík je spolu s ďalším ohrozeným druhom, svišťom vrchovským tatranským, endemit, čo značí, že žije na jedinom území, v tomto prípade v našich veľhorách. Ak tam vyhynie, zmizne z planéty. Oba druhy sú vzácnymi reliktmi z ľadových dôb, príchod človeka však pre ne znamená hrozbu.

„Svištia populácia v Tatrách sa stabilizovala a má početnosť spolu s poľskou stranou - lebo svište či kamzíky nepoznajú hranice - do 1 100 jedincov. Najväčšiu zásluhu na tom má strážna služba TANAP-u, no v alpínskom stupni máme fotopasce aj kamery."

"Pre svište sú nebezpečenstvom aj pytliaci. Tí sa však začali báť, pretože nechcú riskovať väzenie,“ hovorí Pavel Ballo zo Správy TANAP-u, ktorý dlhé roky pomáha pri záchrane tohto druhu.

Výnimočné a ohrozené

Nielen kamzík a svišť si však vyžadujú našu pozornosť. Aj ďalšie druhy žijúce na Slovensku sú na tom zle. Okrem chráneného rysa, vlka a mačky divej, kriticky ohrozených pre nekontrolované výruby lesov a ilegálny odstrel, sú to napríklad hlodavce. Kriticky ohrozený je syseľ pasienkový, hraboš tatranský a myšovka horská, ale aj ušatý a bohato sfarbený plch záhradný.

Kým niektoré druhy ako bobor vodný či zubor hrivnatý, v minulosti u nás vyhubené, sa dnes pomaly vracajú do prírody, iné také šťastie nemali. Napríklad pratur, majestátny divý predok dobytka, kedysi bežný v našich lesoch, u nás vyhynul už v stredoveku a osamelé bučanie poslednej turej samice na svete doznelo v roku 1627 v Poľsku.

Na začiatku dvadsiateho storočia vyhynul u nás aj norok európsky, ktorý už zmizol aj z väčšiny Európy. Slovensko má pritom výnimočné hodnoty. „Sme krajina s bohatou biologickou rôznorodosťou.

Na severe zasahujú na naše územie Karpaty s pestrou a členitou geologickou stavbou a na juhu Panónska nížina. Lesy pokrývajú štyridsať percent nášho územia, ešte stále máme zachované zvyšky mokradí, rašelinísk a slanísk. To všetko má vplyv na naše druhové bohatstvo,“ vysvetľuje zoologička Viera Kacerová.

Ohrozené operence

Útočisko u nás majú aj vzácne druhy vtákov, ktoré už inde nepoznajú. Otázka znie dokedy. Kým niektoré druhy sú kriticky ohrozené, osud ďalších je už spečatený. Medzi vyhynuté treba zaradiť aj krakľu belasú. Nádherný azúrovomodrý vták so škoricovým chrbtom, ktorý môže smelo súperiť s najkrajšími papagájmi vo svete.

„Na Slovensku nehniezdi od roku 2010, pričom ešte nedávno to boli desiatky párov,“ hovorí Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. Podobne u nás vyhynul aj skaliar pestrý. Kým prírodovedné učebnice spred pár rokov ešte udávajú, že u nás vzácne hniezdi, dnes to už neplatí.

Ohrozenými sa stávajú aj druhy bežné v nedávnej minulosti ako tetrov hlucháň a holniak či jarabica, ktorých pokles v posledných rokoch je enormný. Na hranicu vyhynutia sa dostali tiež dravce, pričom nejde len o orla, ktorý symbolicky figuruje v národných poémach. Kriticky ohrozená je kaňa popolavá a sokola kobcovitého u nás hniezdia už len posledné tri páry.

Naklonené to má aj najmajestátnejší z našich vtákov - drop veľký. Jeden z najťažších lietajúcich vtákov na svete a súčasne jeden z najohrozenejších. Stepný vták žil kedysi na celom Žitnom ostrove až po Trnavu, dnes vymiera. Na Slovensku hniezdi už len na jedinom mieste, chránenom vtáčom území Sysľovské polia.

Nie je to len strata prirodzeného prostredia, ale aj vyrušovanie ľuďmi - extrémne plachý druh ohrozujú návštevníci, ktorí sa pohybujú mimo vyznačených chodníkov. Boj o záchranu prebieha aj v Rakúsku a Maďarsku.

Horšie ako zle

Vyhynutie hrozí aj našim obojživelníkom, plazom a rybám. Vyhynula napríklad kolosálna vyza veľká, najväčšia ryba, aká u nás kedy žila. Na pokraji vyhynutia sú ďalšie druhy. „Ryby patria medzi najväčšmi ohrozené skupiny živočíchov,“ povedal nám riaditeľ Prírodovedného múzea v Slovenskom národnom múzeu Ján Kautman.

„Pozornosť verejnosti sa sústreďuje na medializované problémy pstruha, kapra a šťuky, čiže na komerčne chované, vysádzané a konzumované druhy. Ale dnes už len v pár lokalitách žijú kriticky ohrozené ryby ako blatniak tmavý, ovsienka striebristá, hlavátka podunajská, šabľa krivočiara, hrúz fúzatý či karas zlatistý.“

Mimo záujmu verejnosti sú podľa Kautmana aj obojživelníky, hoci situácia je podľa neho alarmujúca. „Tam, kde sa ešte pred tridsiatimi rokmi rozmnožovali tisícky kusov, dnes počítame možno už len desiatky, ba často nepočítame vôbec. Celoplošne je ohrozený mlok hrebenatý a dunajský, kunka červenobruchá či skokan ostropyský.“

Problém je okrem nedostatku prostredia silná chemizácia a plošne používané insekticídy v postrekoch proti hmyzu. „Avšak lokálne sú ohrozené skoro všetky druhy. Veď populácia našej najbežnejšej žaby, skokana hnedého, je dnes minimálne o polovicu menšia ako pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi, čo je horšie ako zle.“

Mnohí zrejme netušia, že korytnačky nežijú len v trópoch, ale aj u nás. Hrozí však, že svojim deťom ich už možno neukážu. Jedným z najohrozenejších druhov je korytnačka močiarna.

„Táto naša pôvodná korytnačka prežíva už len v niekoľkých lokalitách západného a východného Slovenska,“ dodáva Kautman. „Problém je, že pri záchrane takéhoto druhu, ktorý sa dožíva aj sto rokov, ide čas pomalšie ako v našom nastavení, keď sa výsledok žiada ihneď.“

Na vážkach

Ohrozené druhy sú aj medzi hmyzom a netopiermi. „Spomedzi netopierov sa to najviac týka lietavca sťahovavého a podkovára južného,“ menuje Martin Ceľuch zo Spoločnosti pre ochranu netopierov na Slovensku. Upozorňuje, že ich kolónie sú veľmi citlivé na vyrušovanie, môžu mať len jedno mláďa ročne, aj preto sa populácie veľmi pomaly spamätávajú.

„Napríklad kolónie lietavca sťahovavého sa aj po posledných nálezoch dajú spočítať na prstoch jednej ruky.“ Vyhynutie hrozí aj pestrému motýľovi - jasoňovi červenookému, ktorý je jedinečný treťohorný relikt. Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov varuje: „Jeho prežitie je nepravdepodobné, ak budú pretrvávať súčasné príčiny jeho ohrozenia.“

Podľa Štátnej ochrany prírody „na väčšine lokalít, ktoré jasoň na Slovensku ešte osídľuje, je situácia kritická. Bez vhodných opatrení môže v priebehu niekoľkých rokov úplne zaniknúť“.

Mizerné

Oslovení sa zhodujú, že zákony na ochranu prírody sú dostatočné, iné je to však s ich dodržiavaním. Stav je vážny. „V posledných rokoch sa znižujú rozpočty organizácií ochrany prírody, až sa dostávajú na hranicu zmysluplnosti a schopnosti vykonávať svoju funkciu,“ upozorňuje Martin Ceľuch.

Tam, kde v Poľsku či v Česku pracujú v teréne desiatky strážcov, u nás jednotlivci. Napríklad chránená oblasť Dunajské luhy má na celý slovenský úsek Dunaja jediného strážcu. „Podobne mizerné personálne zabezpečenie je v dôsledku škrtov aj v národných parkoch. Chýba systematický prístup, preto prichádzame o mnohé druhy, o ktoré by sme prísť nemuseli,“ dodáva Jozef Ridzoň.

Problém je aj správanie človeka - jednak vyrušovanie živočíchov v ich prirodzenom prostredí a na druhej strane nedostatočný záujem spoločnosti. Podľa Juraja Vysokého zo združenia Prales by budovanie vedomia o našich hodnotách prinieslo Slovensku profit, podobne ako v chudobnejších regiónoch v Maďarsku alebo Rakúsku, vrátane rozvoja lokálneho cestovného ruchu.

„Neznamená to návrat do jaskýň. Iste možno zosúladiť moderný život s potrebou zachovať časti prírody v prirodzenom stave, ktorý umožní aj prežitie ostatných druhov. To, že druhy sa zaradia na papieri do zoznamu chránených živočíchov, nemožno považovať za dostatočnú ochranu,“ poznamenáva.

Dokáže vôbec náš štát garantovať, že navždy neprídeme o vzácne druhy? „Bohužiaľ, ochrana prírody na Slovensku nedokáže zabezpečiť efektívnu a dlhodobú záchranu ohrozených druhov a životného prostredia, ktoré poskytuje podmienky na život,“ napísal nám z Viedne Andreas Beckmann z pobočky medzinárodnej organizácie Svetový fond na ochranu prírody. „Ide o systémové zlyhávanie a ochrana prírody na Slovensku je v kritickom stave.“

Okrem financií sú podľa neho problém slabé kompetencie v správe chránených území. Medzery v legislatíve zas umožňujú skupovať pozemky, ťažbu dreva či výstavbu megalomanských projektov.

Súčasná vláda napriek deklaráciám zriedka stojí na strane záchrany nášho prírodného dedičstva. Prvá vláda Roberta Fica ministerstvo životného prostredia pre istotu rovno zrušila.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní