Opilci v živočíšnej ríši: Pozrite si pavučinu nadrogovaného pavúka!

Aj zvieratá požívajú alkohol a drogy. Majú však na to často iné dôvody ako zábavu a odreagovanie.

Relax

V južnej Afrike koluje legenda o slonoch opilcoch. Chodievajú vraj k stromom nazývaným marula a pochutnávajú si na prezretom kvasenom ovocí, ktoré v nich vyvoláva eufóriu. Ovocie vraj dokonca slony samy zhadzujú, aby na zemi hnilo a menilo sa na alkoholické bomby.

Kengury v maku, losy v bazéne

Táto historka sa prvý raz objavila okolo roku 1830 a stojí za ňou francúzsky amatérsky prírodovedec menom Adulphe Delegorgue, ktorý si do svojich poznámok zaznamenal príbeh od domorodého sprievodcu - o záhadnej zmene správania sloních samcov po tom, ako zožrali plody maruly.

Slony nie sú zďaleka jedinými príslušníkmi zvieracej či hmyzej ríše, ktoré ľudia podozrievajú z náklonnosti na návykové látky rôzneho druhu. Traduje sa napríklad, že austrálske kengury vyhľadávajú nezrelé makovice - len pre istotu, extrahuje sa z nich ópium - a niektoré psy a opice zasa skvasenú šťavu z cukrovej trstiny.

Skvasené hrozno láka hmyz i niektoré vtáky. Šimpanzy a gorily sú ochotné putovať za skvaseným ovocím celé kilometre a na ostrove St. Kitts v Karibiku žijú takzvané zelené opice, ktoré sa rady opíjajú alkoholizovanou šťavou z cukrovej trstiny.

Mimochodom, je zaujímavé, že iba v mladosti, po dosiahnutí dospelosti im alkohol prestane chutiť. Švédom každoročne na jeseň spôsobujú problémy opité losy. Po tom, ako sa nažerú nahnitých jabĺk, sa bezprizorne motkajú po ceste, skáču do bazénov či cez okná priamo do domov.

Prešibaná príroda

Nemeckí vedci objavili zvieracích alkoholikov v malajzijských dažďových pralesoch. Viaceré malé cicavce zvyknú konzumovať nektár z palmových kvetov. Vyzerá a vonia tak trochu ako pivo a má aj podobný obsah alkoholu - 3,8 percenta.

Ako píše ScientificAmerican.com, zvieratá si do tohto stromového baru zaskočia najmä v noci, a to opakovane. Dokopy údajne dokážu požiť za jediný večer ekvivalent deviatich ľudských nápojov. Robia to však vedome? Ak áno, stojí za ich potrebou chuť spôsobiť si veselosť alebo celkom iné, dôležitejšie fyziologické potreby?

Podľa Franka Wiensa z nemeckej univerzity v Bayeruthe odpoveď na túto otázku nie je celkom jednoznačná a vedci môžu o skutočnom dôvode zatiaľ iba špekulovať. Wiens predpokladá, že návštevy v „bare“ sú akousi prešibanou hrou prírody. Strom totiž neláka malé zvieratá na svoje ovocie bezdôvodne, ale využíva ich ako opeľovačov.

Zaujímavosťou je, že podľa zistení zoológov pravidelní návštevníci baru nie sú ani po opakovanom požití alkoholizovaného nektáru opití. Dokázali si vybudovať mechanizmus, ktorý v ich organizme odbúrava alkohol. Kiež by sme prišli na to, ako to robia!

Opité slony? Nezmysel

Dokumentaristi z BBC sa vlani podujali preskúmať známy príbeh o slonoch. Výsledok milovníkov zvieracích bizarností asi sklame. Je síce pravda, že slony kvasiace plody rady jedia, no vzhľadom na svoju majestátnu veľkosť by ich museli zožrať obrovské množstvo - asi štyristo percent svojej normálnej dennej dávky -, aby sa skutočne poriadne opili.

Ako si teda vysvetliť občasné agresívne správanie v blízkosti amarulových stromov? Vedci si myslia, že by za ním mohol byť jednoducho boj o lákavé kúsky s iným jedincom.

Druhá, odvážnejšia teória predpokladá, že opilecké správanie v skutočnosti nevyvoláva skvasené ovocie, ale toxín obsiahnutý v kôre marúl. Presnejšie, v kuklách chrobákov, ktoré sa v kôre nachádzajú a ktoré domorodci po stáročia využívajú ako smrtiacu esenciu na hroty svojich oštepov.

Zvierací digestív

Český veterinár Václav Poživil vidí za pojedaním skvasených plodov prozaický dôvod. Zvieratá podľa neho nevyhľadávajú stravu obsahujúcu excitačné alebo halucinogénne látky preto, aby si zlepšili náladu.

„Skôr to súvisí s ich biorytmom. Kvasené ovocie obsahuje látky, ktoré rozpúšťajú inak ťažko stráviteľné bielkoviny a tuky a takto si vlastne pomáhajú,“ vysvetlil pre server grower. cz.

Fráza „opiť sa ako zviera“ je teda skôr ohováranie než pravda. Konzumovanie prezretých plodov môže mať aj ďalšiu príčinu, a to vysokú energetickú hodnotu. Preto vraj začali pojedať takéto ovocie aj naši prapredkovia. Vedeli, že okrem dobrej nálady im zabezpečí dostatok energie na ďalšie prežitie.

Doping aj útlm

Z čisto praktických dôvodov sa zvieratá dopujú aj rôznymi rastlinnými stimulantmi. Napríklad puškvorec obyčajný. Táto liečivá bylina sa odnepamäti využíva pri žalúdočných problémoch, proti reume, na ekzémy, na zle hojace sa rany, ako antidepresívum.

Indiáni - veríme, že aj slovenskí gazdovia - ho však dávali aj koňom ako akýsi doping pred dlhou cestou. Nie náhodou. Koreň puškvorca totiž obsahuje fenylpropán beta-asaron, ktorý má podobné, no oveľa silnejšie účinky ako meskalín, získavaný z kaktusov rodu Lophophora. Drvený puškvorec udržiaval kone povzbudené a bdelé dlhý čas.

Celkom opačný účinok mala Achnatherum rubustum, výstižne prezývaná spacia tráva. V našich končinách ju nehľadajte, je typická pre americký stredozápad a v minulosti bola najmä pre cestovateľov hotovou nočnou morou. Veľmi totiž chutila koňom, no jej požitie ich uviedlo do hlbokého spánku až strnulosti, v ktorej dokázali zotrvať až dva dni.

Mimochodom, podobne funguje chochlačka dutá. Pekná, no jedovatá rastlina môže pri nesprávnom dávkovaní človeku uškodiť, zviera „iba“ uspí. A to tak tvrdo, že s ním môžete pokojne manipulovať ako s bábkou, pretože je dokonale „tuhé“.

Pavúčie psychosiete

V roku 1995 si oceánologička Lisa Steinerová všimla čudné správanie húfu päťdesiatich delfínov, ktoré pravidelne sprevádzali jej loď. Jeden večer neskákali a nebláznili sa vo vlnách ako zvyčajne, iba pomaly, lenivo plávali - skôr sa nechali unášať vodou.

„Zbadala som pri nich štyri štvorzubce, pričom jedného akoby si jeden z delfínov tlačil pred sebou,“ napísala Steinerová do svojich poznámok.

Jej správa okamžite vyvolala vlnu špekulácií. Bol v tom zámer? Uviedli sa delfíny do tohto letargického stavu cielene? Morská biologička Christie Wilcoxová o tom pochybuje a argumentuje delfíňou inteligenciou.

Delfíny vedia, že štvorzubec - v Japonsku známy ako ryba fugu, ktorá je veľkou, no občas fatálnou lahôdkou - obsahuje smrteľne jedovatý alkaloid tetrodotoxín, ktorý by ich mohol ľahko zabiť, takže išlo pravdepodobne iba o náhodnú, našťastie, ľahkú otravu, ktorá vznikla pri neopatrnom skúmaní.

Apropo, skúmanie. Aj keď sa to ochrancom zvierat nebude páčiť, zvieratá sú často nedobrovoľnými účastníkmi pokusov zacielených na účinky drog.

Zo série bizarných pokusov vzišlo napríklad zaujímavé zistenie, že kým LSD človeka dostáva do ráže, našich najbližších príbuzných, opice, naopak, upokojuje. Na hmyz a akváriové rybičky však pôsobí úplne inak.

Tak napríklad rybičky po podaní tohto syntetického halucinogénu plávali dozadu alebo sa otáčali okolo vlastnej osi. A pavúky zasa tkali celkom iné siete než zvyčajne. Tak trochu „odviazané“ a psychedelické.

Relax