Ovládol milióny ľudí: Svet, kde sa sny menia na realitu. Virtuálnu

Existuje ešte jeden svet. Je v ňom možné takmer všetko. Môžete byť kýmkoľvek, spoznať graficky nádherný svet, podnikať, zoznamovať sa s ľuďmi...No neskúste to!

Priestrannú miestnosť ohraničenú barokovým stĺporadím osvetľujú blikajúce farebné svetlá. Z reproduktorov znie výber hudby osemdesiatych rokov, páry na parkete predvádzajú úžasné tanečné kreácie. Marianna, červenovlasá, krásne tvarovaná americká diskdžokejka, patrí k najlepším.

Keď svižné rytmy Roxette vystrieda melancholický Eric Clapton, jej štíhle telo sa pritisne k môjmu. „Som šťastná,“ zašepká. „Znova tancujem, teším sa z pohybu,“ povie a dodá: „Toto je jediný svet, kde stále môžem.“

Marianna je bývalá baletka z Kalifornie. Pred niekoľkými rokmi jej diagnostikovali svalovú atrofiu. Progres choroby bol vražedný. „Dnes som rada, keď dôjdem do obchodu,“ prehodí vecne, bez pátosu, akoby hovorila o nevydarenom rande.

Obdobie depresie má za sebou a trojrozmerný virtuálny svet SecondLife - druhý život -, ktorý vytvorila firma Linden Lab, jej aspoň čiastočne vrátil to, čo v živote miluje najviac. Tanec. „Žiada si to veľa fantázie,“ priznáva. „Ale všetko, čo vidíš okolo nás, je dielom fantázie. Je to svet splnených snov. Pre mňa určite.“

Ako v rozprávke

Do podivuhodného priestoru alternatívneho virtuálneho života som - povzbudený rozprávaním priateľov - vpadol rovnými nohami. „Je to ako klasická 3D hra,“ tvrdili.

„Ovládanie avatara zvládneš za pár minút a zvyšok je na tebe. Otvoria sa ti netušené možnosti. Môžeš byť ktokoľvek, spoznať graficky nádherný svet, podnikať v oblastiach, ku ktorým by si v reálnom živote ani nepričuchol. A baby budeš baliť, ako keď si mal osemnásť." No neskúste to!

Moja prvá postavička nevyzerala bohvieako. Hranatý úradníček s nohavicami, čo nikdy neboli v móde, a s historickým čiernym kabátom pripomínajúcim mníšsky habit. Našťastie, v prostredí, kde sa pohybuje vyše dvadsať miliónov ľudí z celého sveta, sa vždy nájde dostatok dobrých duší, ktoré pomôžu.

Netrvá dlho a zo sivej figúrky vyrastie vysoký tmavovlasý svalnatý mačo, rozhodnutý ochutnať to najlepšie z tisícok „zemí“ najrôznejšieho zamerania, ktoré SecondLife ponúka. Jediným kliknutím myši sa prenesiete do amerického Disneylandu, takmer vernej podoby Paríža, Londýna či New Yorku, navštívite svetové galérie, rozprávkové krajiny, podmorské mestá, džungľu aj historické osady.

Lietate na vlnách fantázie - i doslova. Pamätníci vravia, že tento virtuálny svet bol kedysi rajom pre programátorov, grafikov, animátorov a skutočne to poznať.

Tvorcovia „hry na život“ v počiatkoch zrejme ani netušili, čo všetko používatelia dokážu stvoriť. Postavičky dostávali realistickejšie tvary, oblečenie kopírovalo najnovšie módne trendy skutočného sveta aj nápadité originály, pohyby avatarov sa stávali takmer skutočnými. Animátori sa dokázali pohrať s mimikou, pohybmi očí či so zrýchlenými pohybmi hrude.

Ak k tomu prirátate bohatý výber spoločníkov, s ktorými sa môžete rýchlo a ľahko zoznámiť, pobavíte sa naozaj kráľovsky. Drvivá väčšina hráčov totiž využíva maximálnu mieru anonymity. A to im dáva krídla. V pozitívnom i negatívnom zmysle.

Utajené vzťahy

Zábrany neexistujú, ľudia ochotne hovoria o svojich reálnych životoch. Práve pri ich počúvaní hlbšie pochopíte, prečo je pre mnohých virtuálny svet dôležitý. Pristávam v záhradách francúzskeho Versailles. Pri schodoch ma doslova zadrží Chorvátka Nina. Očividne ju zaujal môj neodolateľný avatar a rozhodla sa vyplniť si čas čakania na drahú „pixelovú“ polovičku.

Hovoríme o tom, ako s priateľom trávia celé hodiny milovaním, cestovaním a budovaním rodinného kozuba. Nedá mi nespýtať sa, prečo toto všetko nerobia vonku, v reálnom živote.

Po chvíľke mlčania Nina zo seba vysype: „Vieš, tu sme zdraví a krásni. Môžeme sa baviť, ako chceme. V skutočnosti sme však obaja na invalidnom vozíku. Ja žijem v Podgore, Ivan v slovinskej Ľubľane. Len takto môžeme byť spolu.“

Ešte extrémnejší príklad spoznávam na nádvorí veľkého paláca, kde sa stretávajú milovníci fetišizmu. Chvíľu trvá, než mi štyridsaťročná nemecká manažérka Inge porozpráva príbeh svojho trojročného vzťahu. Jej submisívny priateľ pochádza z arabskej krajiny, kde je fetišizmus trestný. Hoci je len cez internet.

Dijan používa systém, ktorý bráni lokalizovať miesto jeho pobytu, a Inge vlastne nikdy nevie, kedy sa mu podarí pripojiť na internet. „Každé stretnutie so mnou je pre neho riziko. Niekedy hovoríme o tom, či by sme sa nemali rozísť, aby neskončil vo väzení. Ale ani jeden z nás si to nevie predstaviť.“

Inge sa na pár hodín stáva mojou sprievodkyňou po zaujímavých miestach. Ukazuje mi sídlo upírov, zábavné parky, výstavy virtuálnych umelcov, kiná, divadlá. Áno, aj s avatarmi je možné robiť predstavenia a niektoré naozaj stoja za to. Navečer pristávame na trávnatej ploche kvetinovej záhrady.

Okolo nás je asi päťdesiatka avatarov, pred nami malé pódium, na ktorom je muž s gitarou. Z reproduktorov zaznievajú španielske rytmy. „Toto nie je reprodukovaná hudba,“ upozorňuje ma moja sprievodkyňa.

„Je to živá produkcia, skutočný koncert. Carlos si v byte urobil improvizované štúdio a pravidelne pripravuje vystúpenia. Máva plno. Sú večery, keď sa kapacita ostrova zaplní do posledného miesta.“

Ozajstné podnikanie

SecondLife je ideálne miesto na testovanie vlastných schopností. Za minimálne vstupné náklady môžete podnikať prakticky v čomkoľvek. Proti sebe však máte reálny trh, skutočných ľudí, navyše rozmaznaných vymoženosťami, ktoré do virtuálneho sveta priniesli profesionáli. Okrem hercov či hudobníkov tu nájdete módnych tvorcov, obchodníkov, dizajnérov, staviteľov, učiteľov, výrobcov animácií.

Skromnejšie objavíte režisérov, producentov diskusných relácií, moderátorov rozhlasového vysielania, organizátorov módnych prehliadok. Nechýbajú jazykové školy, dostihové dráhy ani kasína. Žiadny nápad nemusí byť v SecondLife márny. Keď nevyjde, stratíte zväčša len vlastný čas.

Ak však naozaj chcete preraziť, v tej chvíli pre vás toto prostredie prestáva byť len miestom zábavy a povrchných debát. Stávate sa plnohodnotným podnikateľom so všetkým, čo k tomu patrí. Neraz tejto činnosti venujete viac energie ako práci, ktorá vás reálne živí. Dôvod je jednoduchý. Robíte totiž presne to, čo chcete. Odmenou býva len mizerný zisk, pominuteľná sláva a dobrý pocit.

Nie je to však pravidlo. Tí najúspešnejší dokázali zarobiť naozaj úctyhodné peniaze. Azda najznámejšou je na tomto poli čínsko-nemecká učiteľka Ailin Graefová. Za necelé tri roky podnikania vo virtuálnom svete zarobila milión dolárov.

O tom, že za úspechom v SecondLife je tvrdá drina, nám hovorí aj majiteľ českého hudobného klubu. „Keď chceš byť diskdžokejom, stiahni si hudbu, ktorou zaujmeš, nainštaluj program na vysielanie po internete a môžeš začať. Na to, aby si bol naozaj dobrý, však potrebuješ zvládnuť aj mixovanie hudby, tvorbu zvučiek, moderovanie naživo.

K tomu by si mal vedieť pracovať s nejakým grafickým programom, vyrábať reklamy a bilbordy. Pri tridsiatich pravidelných návštevníkoch môžeš hovoriť o úspechu. Keď ich bude viac než päťdesiat, rovno sa v reálnom svete hlás do ktoréhokoľvek rádia. Ak ťa nevezmú, sú to amatéri, ktorí netušia, v akom biznise pracujú.“

Ľahké to nemajú ani módni tvorcovia. Nestačí im len nápaditosť a schopnosť vytvoriť unikátne šaty. Musia, okrem Photoshopu, vyhrať boj s grafickým programom Blender, z ktorého majú zimomriavky aj profesionáli, či zoznámiť sa aspoň so základmi animácie.

Tridsaťročná Lina sa takto baví už štyri roky a tvrdí, že keby nebola na materskej dovolenke, nikdy by svoje prvé diela nevyrobila. „Keď aj stvoríš naozaj dobré 3D šaty, čaká ťa ešte dlhá púť.

Produkty musíš nafotiť a propagovať, udržiavať množstvo kontaktov, komunikovať so zahraničnými producentmi, zúčastňovať sa na veľtrhoch, pripravovať módne prehliadky so sprievodným programom.“ Nie, nie sme v reálnom svete. Stále sa len hráme.

Trochu o sexe

V SecondLife je prakticky všetko podmazané jemnou, ale aj úplne otvorenou erotikou. „Konštruktéri“ avatarov si dali záležať. Tu môže naozaj každý vyzerať príťažlivo a sexi.

Kdekoľvek prídete, nájdete ponuky na milostné animácie, od nežného maznania cez Kámasútru až po sadomasochistické praktiky. No a tam, kde je sex zakázaný, si chlapi môžu vychutnávať aspoň zvodné tvary sporo odetých žien.

Anonymita, hoci nie je pravidlom, v tomto smere rúca všetky bariéry. Neskúsený novic je zaskočený nečakanou perverzitou nežných krások a dostane sa mu trpkého poznania, že ubezpečovanie sexuológov o nedôležitej mohutnosti chlapskej pýchy minimálne vo virtuálnom svete neplatí.

Ak niekoho prekvapil úspech knihy 50 odtieňov sivej, práve tu zistí prečo. Bezkonkurenčná väčšina žien chce dominantného muža a nejedna dokonca túži po znásilnení. Džentlmeni sú odsunutí na vedľajšiu koľaj ako nudný odraz reálneho sveta. Na klábosenie. Zvláštnou kategóriou sú v tomto smere veľmi populárne bojové krajiny Gor.

Tie vznikli na podklade novely Johna Normana a jeho paralelného sveta. V nich sú muži vládcami a ženy buď ich otrokyne, alebo služobnice. Jednotlivé krajiny medzi sebou neustále bojujú, zajatcov znásilňujú alebo ich berú do otroctva.

Ale, aby som bol dôsledný, ocitol som sa aj v takzvaných panterských Goroch, kde sú ženy - panterky - dominantné a muž je pre nich nástroj na pobavenie. Treba povedať, že ich postavičky patria k najrealistickejším a vo všestrannom zneužívaní chlapov sú veľmi vynachádzavé.

Manipulátori a ďalšia háveď

Anonymita má však aj svoju tienistú stránku. Tvorcovia SecondLife si na súkromí používateľov dali mimoriadne záležať. Vo väčšine prípadov nemáte šancu zistiť ani len IP adresu spoluhráčov.

To, pochopiteľne, vytvára živnú pôdu pre čierne duše. Niektoré len žobrú alebo si vytvárajú dojemné príbehy, ktorými pôsobia na vaše city a snažia sa z vás vycicať nejaký ten linden dolár, čo je secondlifovská mena. Tých však zväčša rýchlo odhalíte.

Skutočným problémom sú sociálni inžinieri. Tí nič netvoria, pretože to obvykle ani nevedia. Intrigujú, manipulujú, rozvracajú vzťahy. Skúšajú rôzne modely správania, aby sa k obetiam priblížili a získali si ich. A potom ich udupú a zneužijú informácie zo súkromia. Nezaujímajú ich osudy ľudí, proti ktorým bojujú. Chcú len vyhrať.

Ak sú odhalení, vylúčení z komunity, jednoducho zbalia postavičku a vytvoria si inú. A zakrátko sú na scéne zas. „Je smutné, že niekedy dokážu zdegradovať morálku v celom spoločenstve,“ hovorí jedna z českých hráčok.

„Občas sa im dokonca podarí strhnúť verejnú mienku na svoju stranu. Klamstvami, hrozbami, vytváraním atmosféry neistoty a strachu. Iste, môžete sa zbaliť a odísť. Ale práve tu, v SecondLife, dlhodobo na niečom pracujete. Či sú to vzťahy, obchod, miesto na relax. Odchodom to zahodíte. A prečo? Pre jednu pošramotenú osobnosť?

Kto sú avatari?

Keď tento projekt v roku 2003 vznikol, nemal asi hlbší cieľ, než spojiť ľudí, ktorí by sa inak nestretli. Zapojiť do života hendikepovaných alebo tých, čo sa na aktívnom dianí v reálnom svete nemôžu zúčastňovať.

Rokmi sa však filozofia zmenila a nájdeme tu tínedžerov, ľudí v produktívnom veku i dôchodcov. Veľké zastúpenie majú ženy na materskej dovolenke, ktoré si takto vypĺňajú nedostatok sociálnych podnetov. Sú tu i hráči, ktorí vo virtualite trávia celé dni a noci.

„Nechápem, čo sa so mnou vtedy dialo,“ spomína dvadsaťročná Slovenka Milena. „Celkom som tomu prepadla. Skutočnosť pre mňa takmer neexistovala. Môj byt vyzeral ako skládka. Obťažovalo ma, keď som musela vstať od počítača a ísť do práce alebo nakúpiť.

Prestala som sa o seba starať, všetok čas som venovala skrášľovaniu svojho avatara a internetovým vzťahom. Prebrala som sa, až keď ma milenec uvidel na monitore počas skypového rozhovoru. Po piatich minútach sa odpojil a zrušil účet. Vtedy som sa psychicky zrútila.“

Dnes sa Milena ukáže v Second- Life raz-dvakrát za týždeň, pozdraví starých priateľov a zase sa odpojí. Na obdobie závislosti spomína nerada.

Iný prípad je dievčina z južných Čiech, ktorá mi zakázala publikovať aj meno jej avatara. Virtuálny svet sa pre ňu stal útočiskom. Nepodarené detstvo, zbabraná škola, manželstvo s tyranom, dlhy. „Jediné, čo mi zostalo, bola mizerne platená práca. Žila som na úver, stratila priateľov, topila som sa v komplexoch.

Tu zas niečo znamenám, nebojím sa povedať svoj názor, mám priateľov a ľudia ma majú radi. Viem, že to nie je normálne, ale bez SecondLife by som sa asi zbláznila.“

Môže sa zmeniť na realitu

Zďaleka nie všetky príbehy sú však smutné. Mnohí sa sem prídu baviť, tvoriť, preklenúť vzdialenosť od spriaznených duší, ktoré môžu žiť na opačnej strane zemegule, alebo len zabíjajú nudu a šeď reality okolo seba. Ak tento priestor využívate rozumne, môžete si ho zamilovať, naučiť sa cudzie jazyky, spoznať príjemných ľudí. Výnimkou nie je ani vzťah, ktorý sa prenesie do reálneho života.

„Keď som ho stretla, vôbec som nevedela, kto je ani ako vyzerá,“ hovorí Lenka. „Poznala som len jeho srdce a podmanivý hlas. Zamilovala som sa. Keď sme sa po vyše roku stretli naživo, bol to sen.

Dnes sme manželia, máme dve deti a obe ženieme od počítačov vždy, keď to preháňajú. Našťastie, zatiaľ nevedia, ako sa zoznámili ich rodičia.“

Čo je SecondLife

Testovaciu verziu virtuálneho sveta vytvorila spoločnosť Linden Lab v roku 2002 a o rok bola na svete oficiálna verzia, ktorej prepadli milióny ľudí na celom svete. Alternatívny svet bol natoľko populárny, že v ňom umiestňovali reklamy najväčšie nadnárodné spoločnosti a napríklad švédske mesto Malmö si tu vytvorilo svoju kópiu, ktorá stála osemdesiattisíc eur.

Pobočky tu mali rôzne univerzity a reálne informačné centrá. SecondLife sa stal obrovskou sociálnou sieťou, ktorá spájala virtuálny a reálny svet, používateľom umožnila nakupovať, predávať, četovať, rozprávať sa, podnikať, športovať, vytvárať animácie, objekty, milovať sa, lietať, či dokonca rodiť deti.

Hoci progres projektu čiastočne spomalil nástup Facebooku, aj tak počet aktívnych hráčov vlani presahoval dvadsať miliónov a v jednej chvíli sú „online“ desaťtisíce ľudí. Projekt je postavený na kreativite používateľov a jeho podoba sa neustále zdokonaľuje. Od animácií cez realistický vzhľad avatarov až po kvalitu grafiky.

Na obchodovanie slúži mena linden doláre, ktoré sú zameniteľné za reálne peniaze. SecondLife má svoju vlastnú ekonomiku, ktorej sa darí oveľa lepšie ako tej reálnej. V každom prípade linden doláre sa dajú na burze vymeniť za skutočnú menu.

Využívanie SecondLife je vekovo ohraničené. Ako píše Wikipédia, hlavný svet, MainGrid, je prístupný až od osemnásť rokov, menší TeenGrid je určený pre vekovú skupinu od trinásť do osemnásť rokov a platia preň mierne odlišné pravidlá.

Na aktívne hranie sa treba zaregistrovať a stiahnuť si potrebný softvér. Po registrácii a spustení klientskej aplikácie pre SecondLife sa nový používateľ objaví na vstupnom ostrove. Je určený na základné zoznámenie s prostredím a je úplne oddelený od zvyšku SecondLife. Viac sa dozviete na www.secondlife.com.

Virtuálna ekonomika

V SecondLife môžete prežiť bez akejkoľvek investície, ak pominieme platbu za internetové pripojenie. Softvér i registrácia sú bezplatné a rovnako za nákupy množstva doplnkov, oblečenia, áut či rôznych animácií nemusíte utratiť ani cent. Samozrejme, tie kvalitnejšie veci si kúpiť musíte. Pekného avatara môžete mať za pár linden dolárov, ale aj za päťtisíc (asi 15 eur).

Aby ste mali v peňaženke rezervu, priamo v SecondLife fungujú zmenárne, kde vám za mierny poplatok eurá zmenia za virtuálnu menu. Ak disponujete účtom paypal, vyjde vás to lacnejšie.

Nákupy fungujú dvoma spôsobmi. Buď navštívite virtuálne obchody, kde si tovar môžete aj vyskúšať, alebo ich nakupujete v internetovom obchode. Stačí, ak po výbere tovaru potvrdíte sumu, ktorú od vás obchod požaduje. Nechcete utrácať skutočné peniaze? Aj tak sa dá. Hoci je žobranie zakázané, mnohí ho stále praktizujú. Občas úspešne.

Lepšie je však niečo robiť. Napríklad založiť divadelnú skupinu, zoo, alebo robiť diskdžokeja. Mnohí si zarábajú tancovaním pri tyči, ak však chcete, aby vás niekto finančne podporil, je dobré s návštevníkmi komunikovať. Zväčša po anglicky. Platenie v tomto prípade funguje na princípe dobrovoľných darov od avatarov - takzvaných tipov.

Ak ste dobrí, môžete si zarobiť veľmi slušné peniaze, ktoré sa potom, prostredníctvom stránky SecondLife, dajú previesť na váš reálny účet v eurách. Svoje príjmy a výdavky si rovnako môžete kedykoľvek skontrolovať na stránke svojho účtu. Zaznamenané transakcie pripomínajú klasický internetbanking.

Vianočné tipy na darček