Ožíva aspoň na Vianoce: V Lačnove žije len päť obyvateľov

Lačnov bol do roku 1991 samostatná obec, dnes tam trvale žije päť-šesť ľudí. Nik nečaká, že by sa počet pôvodných obyvateľov zvýšil.

Lačnov je pred svetom skrytý v horách, na hranici pohorí Branisko a Šarišská vrchovina. Vedie k nemu kľukatá cesta cez Lačnovský kaňon. Prevýšenie je citeľné. Miestni hovoria, že z dolného na horný koniec dediny je viac ako sto metrov. Domy sú vsadené do strmých vŕškov a v centre dediny sa tiesnia jeden pri druhom.

Aj keď sú v okolí samé hory a lúky, miestni tu dopestujú, čo môžu. Do dediny Lipovce, ktorej je už dnes Lačnov súčasťou, je to pár kilometrov. Tam je aj najbližší obchod. Mladší obyvatelia si zájdu nakúpiť autom. Tí ostatní však musia cestu do obchodu často merať peši.

„Trvá mi to štyridsať minút, trištvrte hodiny. Chodievam raz za týždeň. Alebo zájdem autobusom do mesta, urobím veľký nákup a mám na dlhšie pokoj,“ dozvedáme sa od pani Jany, ktorá sa do Lačnova pred mnohými rokmi vydala.

Jediný školáčik

Ako hovorí, čo sa dá, to si so synom dopestujú a v zime žije aj zo svojich zásob z leta. V domčeku býva s dvanásťročným Jankom. Práve on je v Lačnove najmladší trvale žijúci obyvateľ. „Poslúcha, teraz už ide do puberty, ale ešte sa s ním dá dohodnúť,“ zasmeje sa pani Jana.

Je vdova a hoci sa v Lačnove žije ťažko, jediné, čo jej chýba, je manžel. No priznáva, že niekedy jej chýba aj to, aby si zašla za susedami alebo za kamarátkami. Večer posedieť a prehodiť nejaké slovíčko. „Dcéru mám veľkú, má svoju rodinu a už tu nežije. Aj na sviatky pôjdeme so synom k nej,“ prezrádza.

Zvykla si dvakrát rozmyslieť, čo potrebuje. Veď zaskočiť do obchodu, keď niečo zabudne, nie je až také jednoduché. Autobus chodí len ráno a poobede. Ak ho nestihne, je odkázaná hlavne na svoje nohy.

„Autobus chodí v podstate kvôli malému Jankovi. Ráno ho vozí do školy, poobede zo školy. Mnohokrát je vlastne jediný cestujúci,“ hovorí nám Peter Miženko, starosta dediny Lipovce, pod ktorú Lačnov patrí.

Na trvalý pobyt je tu nahlásených šestnásť obyvateľov, no reálne počas celého roka tu býva najviac päť-šesť ľudí. Najstarší je pán Vavrinec, ktorý žije sám so svojimi psíkmi. Okolia a ľudí sa stráni. Nemá totiž rád cudzích a hluk. Najmladší je školák Janko.

„Dlhé obdobie, takmer tridsať rokov, sa tu nik nenarodil. Potom to bol Janko a odvtedy tu zas žiadne dieťa neprišlo na svet,“ opisuje situáciu v Lačnove starosta zlúčených obcí Peter Miženko. Priznáva, že z tejto pamiatkovej zóny sa stáva skôr chalupárska lokalita. Mnohí príbuzní, ktorí po pôvodných majiteľoch zdedili nehnuteľnosti, ich zrekonštruujú a chodia sem na víkendy a sviatky.

Čítajte viac:

Dediny na východe vymierajú. Východniarom sa po škole domov nechce

Pozemský raj

„Inak je tu božský pokoj. Počujete to ticho? Cítite ten vzduch?“ nadychuje sa pri svojej chalúpke Martin Lorko. Spolu s manželkou sa sem prisťahovali pred pätnástimi rokmi. Ako hovoria - ušli pred prachom a ruchom veľkomesta a našli tu vytúžený pokoj. Naučili sa žiť v symbióze s miestnou prírodou. Chodia do lesov, zbierajú huby, maliny a liečivé rastliny.

„Liečime sa sami, prirodzeným spôsobom. S našimi zásobami, čo máme. Lekára sme už veru veľmi dávno nepotrebovali. Naším lekárom je cesnak, cibuľa, kyslá kapusta, jabĺčka a vlastnoručne nazberané liečivé rastliny,“ opisuje život na samote pán Lorko.

Bývalý vysokoškolský profesor každému odporúča takýto spôsob života. Čo sa dá, dopestujú si cez leto sami. „Žije sa tu dobre. Máme radi slušných disciplinovaných turistov, ktorí sem chodia na prechádzky do krásnej prírody. No nájdu sa aj takí, ktorí sa sem na víkend prídu vybiť,“ vraví Martin Lorko.

Doslova popred okná a bráničku sa im však okrem turistov premávajú zvieratá. V lete vretenice, salamandry či slepúchy, teraz líšky, diviaky, zajace. „Minule som odtiaľto z okna videla dve srny,“ pridáva sa manželka pani Lorková. Hnevajú ich len poľovníci, ktorí sa po horách preháňajú na džípoch, a urbárnici, ktorí spiľujú okolité lesy.

Pritom táto oblasť je štátna prírodná rezervácia. Vyviera tu aj známa minerálna voda Salvator. „Je tu naozaj mimoriadne krásne a ticho,“ uzatvára pán Lorko.

Scvrkla sa

Obec Lačnov vznikla už okolo roku 1320, z tých čias sa dochovala prvá písomná zmienka. V rokoch normalizácie podľa starostu mala presne toľko obyvateľov ako susediace Lipovce.

„Bolo ich dvestotridsať. Potom ich počet postupne klesal. Veď v minulosti bola v Lačnove aj škola! No život tam bol ťažký a žilo sa chudobnejšie. Aj preto ľudia odtiaľ odchádzali - hlavne za prácou do okolitých miest. Ich počet sa napokon znížil natoľko, že v roku 1991 sa Lačnov zlúčil so susednou obcou Lipovce,“ vysvetľuje starosta.

Lačnov je kultúrna rezervácia, v podstate uzavretá. Stavebná činnosť je obmedzená. Každú vonkajšiu opravu domov či novú výstavbu musia posudzovať pamiatkari a majitelia nehnuteľností sa musia striktne pridržiavať ich pripomienok.

Na sviatky ožíva

Okrem miestnych sa autom do dediny nik nedostane. Hneď pod cintorínom návštevníkov totiž varuje značka zákaz vjazdu. Miestny gréckokatolícky kostolík slúži pár ľuďom.

„Bývajú tu služby Božie. Termín? Ľudia si ho dajú vedieť medzi sebou. Ba niekedy sem prídu do kostola aj obyvatelia zo vzdialenejších dedín,“ tvrdí Martin Lorko, ktorý zo svojho domčeka vidí nielen na kostol, ale aj na vedľajší cintorín.

Aj keď je tu podľa miestnych niekoľko starých mládencov, nik nečaká, že by sa počet pôvodných obyvateľov zvýšil a niekto by sa v Lačnove ešte narodil.

„No je tu i ďalší fakt. Miestni veľmi neradi medzi seba púšťajú nových ľudí. Veď tí, čo tu podedili pozemky po svojich predkoch, sa nevedia dohodnúť ani na využití cesty. To nie je obecné či štátne. Aj cesta v dedine je urbárska. Vlastníkov je viac ako dvesto. No, povedzte, ako nájdu spoločnú reč?“ mykne plecom ďalší Lačnovčan.

Meno nám vraj neprezradí ani za nič. Aspoň na sviatky vraj dedina ožíva. Mnohí pôvodní obyvatelia, ktorí sa odsťahovali do mesta, sa do Lačnova vracajú s deťmi osláviť Vianoce či Veľkú noc.

Prídu, donesú zásoby, oslávia a po sviatkoch zmiznú ako para nad hrncom. A prázdny Lačnov sa znova ponorí do svojho ticha a obyčajného pokojného rytmu.

Vianočné tipy na darček