Majestátny: Pôvodný románsky kostol benediktíni prestavili na gotický trojloďový chrám.

Pamiatky Slovenska: Kláštor v Hronskom Beňadiku bol aj koncentrákom

Sýpka z čias Márie Terézie, väzenie za komunizmu, románska a gotická architektúra. To všetko je v benediktínskom kláštore v Hronskom Beňadiku.

Jeden z najstarších kláštorov na Slovensku v Hronskom Beňadiku vďačí vraj za svoj vznik legende o kráľovi Šalamúnovi a kniežaťu Gejzovi. Keď v 11. storočí proti sebe bojovali, vyhral Gejza a začal vládnuť. Uhorský kráľ sa ukrýval v horách v okolí Hrona. Stal sa z neho pustovník.

Keď Gejza počas poľovačky v týchto horách zablúdil, našiel v jaskyni modliaceho sa Šalamúna. Tak ho to dojalo, že na znak zmierenia dal na tom mieste v roku 1075 postaviť kláštor. Jeho pozícia však mala aj strategický význam. Stál na mieste „slovenskej brány“, čo bola dôležitá dopravná cesta, ktorá spájala cesty zo západu a juhu krajiny. Žili v ňom benediktíni.

Drahocennosti

Po prechode vstupnou bránou sa návštevníkovi ako prvé zjavia majestátne gotické dvere Kostola svätého Benedikta, opáta zo 14. storočia. Vnútri sa udržiava chlad z hrubých múrov a farebné sklené vitráže pustia do chrámu len toľko svetla, aby človek rozoznal jeho nádherné detaily.

Pod dlažbou sú schované základy románskej baziliky z 11. storočia, ktorú benediktíni pre zlý stav rozobrali a postavili súčasný gotický kostol. V jeho bočnej časti sa zachovala ešte pôvodná románska dlažba aj s kamennou zárubňou. Vzácna je aj freska na bočnej stene kostola zo štrnásteho alebo z pätnásteho storočia, znázorňujúca legendu o svätom Jurajovi. Sochy patrónov, ktoré boli na hlavnom oltári, pochádzajú z 15. storočia z dielne Majstra Pavla z Levoče.

Unikátny je drevený korpus Krista s pohyblivým ramenom, ktorý sa používal pri veľkonočných obradoch. Autor je zatiaľ neznámy, čaká sa na výskum. Skúmať sa bude aj vzácny majestátny kríž visiaci zo stropu uprostred chrámu. „Určite je románsky, len to treba dokázať. Možno to bude najstarší kríž na našom území,“ myslí si rektor kláštora Jozef Gajdoš.

Pútavá je aj majstrovská práca vtedajších kamenárov. Piliere s bohato zdobenými hlavicami dostávajú pri pozornejšom pohľade podoby ľudských hláv a tiel. Ide o tváre staviteľov a tých, ktorí v kláštore žili. „Vidno, ako jeden píše, druhý niečo nesie, tretí seká. Stavitelia tam vytesávali svoje tváre, aby ten, kto ich uvidí, sa za nich modlil. Benediktíni mali vzťah k minulosti, preto bol v každom ich kláštore oltár všetkých svätých. Spájal ich s tými, ktorí žili pred nimi. Preto aj Sviatok všetkých svätých zaviedli benediktíni,“ vysvetľuje rektor.

V chráme je množstvo vzácnych fresiek, sôch a ešte nepreskúmaných vzácností. Foto: Marián Kunc

Bystrí

Významný gotický trojloďový kostol je bočnou stenou prilepený ku kláštoru. Spolu tvoria štvorcový komplex, v strede ktorého je bývalá rajská záhrada. Trávnatý dvor slúžil na meditovanie. Lemovala ho zastrešená krížová chodba, ktorá bola smerom do záhrady otvorená. Mnísi sa v nej mohli ukryť pred dažďom. Dnes sa táto chodba ťahá už iba okolo jedného krídla.

Benediktíni pri výstavbe kláštora postupovali prezieravo. Keďže nemali elektrinu a sviece boli drahé, využívali slnko. Stavali takzvané heliocentrické stavby. Spálňu - dormitórium -, ktorá bola spoločná pre všetkých, mali vo východnom krídle. Vstávali so slnkom. V južnom slnečnom krídle, kde mali kuchyňu a jedáleň, sa zdržiavali väčšinu dňa. V západnej časti boli dielne a hospodárske budovy. V niektorých častiach kláštora mali klauzúru, teda zákaz vstupu bežných ľudí.

Opátstvo v Hronskom Beňadiku bolo jedno z najväčších v Uhorsku, spravovalo územie až po východné Slovensko, majetok malo vo viacerých župách aj mimo územia dnešného Slovenska. Benediktíni priniesli na naše územie sociálne a kultúrne zázemie. Založili školy, chudobince, nemocnice, sirotince, vlastnili banské technológie, vinice, pivovary, vyrábali sklo, transportovali do zahraničia minerálnu soľ.

Jednotlivé činnosti organizovali mnísi, spoločne rozhodovali v kapitulnej hale. Bol to model dnešného parlamentarizmu. Kapitula ako parlament, opát ako prezident, ktorý mal právo veta. Tieto základy položil zakladateľ rádu svätý Benedikt, ktorý je dnes patrónom Európy. Opáti patrili k najvyšším cirkevným a svetským zemepánom, navštevovali ich králi, šľachta.

Koncentračný tábor i polepšovňa

V období reforiem Márie Terézie stratil rád benediktínov všeobecné uplatnenie. Šľachta im postupne zobrala takmer všetok majetok. Rehole napokon definitívne zrušil Jozef II. Z kláštora sa stala obranná pevnosť, pribudli strieľne aj ochranné bašty. V jednej z nich sa nakrúcal film O lietajúcom Cypriánovi, z filmovania tu ostal kozub.

Kláštor neskôr vlastnila Ostrihomská kapitula, bol tu archív Tekovskej župy a žil tu aj posledný uhorský notár. Po zániku monarchie kláštor kúpil Tomáš Garrigue Masaryk a v roku 1929 ho daroval saleziánom. Tí v ňom zriadili ústav pre problematických chlapcov. Kostra z divadla, zvyšky izolácie po elektrických kábloch, otlčená a miestami plesnivá omietka sú stále viditeľnými stopami po ich pobyte. Nitrianske biskupstvo by tu chcelo v budúcnosti zriadiť multifunkčnú halu s múzeom.

Na poschodí severného krídla sa v bielo vymaľovaných miestnostiach nachádzajú len kachle s keramickým obkladom. Sú to tichí svedkovia päťdesiatych rokov minulého storočia. Komunisti v tomto kláštore väznili rehoľné sestry. Na poschodí ďalšieho krídla je sýpka, ktorú dala postaviť ešte Mária Terézia. Vyzerá ako štyri obrovské drevené regály, s rebríkmi, s podopierajúcimi trámami a s práchnivejúcou podlahou. Je v havarijnom stave. Pamiatkari sa ju snažia zachrániť.

Taktiež spolu s Nitrianskym biskupstvom hľadajú využitie celého kláštorného komplexu. V súčasnosti v kláštore sídlia pallotíni, ktorí sa venujú farnosti a misiám v zahraničí, napríklad v Afrike. Cez ich Adopciu srdca môžu ľudia podporovať vybrané dieťa.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].