Bohatý Spiš: Najviac nástenných malieb nájdete na Spiši, Gemer si však udržuje prvenstvo v kvalite.

Pamiatky Slovenska: Na Gemeri pocítite závan severného Talianska

Unikátne stredoveké nástenné maľby objavia na Slovensku takmer každý rok. Vďačíme za ne nemeckým a talianskym baníkom.

Kraj jedinečný prírodnými krásami vymodelovanými vodou v horách z vápenca a unikátnym počtom zachovaných gotických nástenných malieb v chrámoch a kostolíkoch. Pralesy i archaické pastierske usadlosti na severe, v údoliach mestečká s baníckou minulosťou a pôsobiská vzdelaných osobností 19. storočia, na juhu krajina pripomínajúca Taliansko.

To je Gemer s Malohontom, - poeticky opisuje túto výnimočnú lokalitu Ilustrovaná encyklopédia pamiatok Slovenska. Nečudo, veď Gemer, a nielen ten, je domovom obrovského súboru jedinečných stredovekých nástenných malieb.

V súčasnosti ich na našom území možno vidieť až 124, a to dávnejšie alebo čerstvo zreštaurovaných. Za to, že ich na Slovensku dodnes máme, môžeme, paradoxne, ďakovať holým stenám a chudobe.

Aj na západe: Zaujímavé maľby sú aj v kostole v Hamuliakove neďaleko Bratislavy či na strope kostolíka v Šamoríne. Foto: Peter Kresánek

Ako v severnom Taliansku

„Na našom území nebola stredoveká architektúra taká avantgardná ako v jej kolíske, vo Francúzsku. Teda vznosnú gotickú rebrovú klenbu neniesli piliere a stenu nepotláčali veľké okná. U nás si aj v bohatých dedinách postavili kostol s gotickými klenbami, ale zvyšok tvorili holé steny,“ vysvetľuje pôvod zachovaných diel historik umenia Peter Kresánek. Prázdne biele steny bolo treba vymaľovať.

Rozmach tohto umenia majú na svedomí aj vtedajšie trendy. Keď si dali vymaľovať kostolík v jednej dedine, hneď to chceli aj v druhej. „Niekedy ich maľoval umelec s talentom, ktorý pridal aj niečo navyše, ale väčšina malieb sú schematické obrazy. V období stredoveku neexistovala totiž tendencia byť originálny, naopak, cenilo sa opakovanie. Nosili so sebou vzorníky, kde boli postavy i celé kompozície. Majster namaľoval obrysy, tváre a pomocník dokončil ostatné.

Mnohé výjavy sa objavili predtým v knižných maľbách, ktoré sú vzácnymi exponátmi zbierok na celom svete. Bolo to obdobie, ktoré trvalo vyše 300 rokov. Najstaršie zachované príklady vyhotovili pred rokom 1 200,“ konštatuje.

V období najväčšieho rozkvetu k nám prúdili majstri zo severného Talianska. „Tam už mali všetko vymaľované a bolo ich veľa, tak sa ponúkali aj severne od Álp. Vymaľovanie zrejme netrvalo dlhšie ako dva-tri týždne. Nepochybne tam za skúsenosťami cestovali aj domáci remeselníci.“

Štýl malieb bol v každom období iný, líšil sa aj podľa pôvodu vzorov alebo požiadavky objednávateľa. Najstaršie zachované príklady, okolo roku 1200, majú pôvod v západoeurópskych vzoroch alebo v maľbách byzantského Balkánu.

O sto rokov v talianskych, po roku 1400 pribúdajú maľby inšpirované ilustrovanými knihami z kráľovských dielní Prahy a dielní v južnom Nemecku. To však rozoznávajú odborníci, návštevníkov fascinujú všetky - starobylosťou, farebnosťou, štýlom a zobrazenými príbehmi.

Zaujímavé maľby sú aj v kostole v Hamuliakove a na strope kostolíka v Šamoríne. Foto: Peter Kresánek

Prvenstvo Gemera

Krajina v povodí rieky Slaná, teda okolie Rimavskej Soboty a Rožňavy, doliny smerom na Tisovec, Revúcu, Štítnik a Dobšinú, medzi bránami krasových planín aj v okolí Turne nad Bodvou, rázom navyše pripomína Taliansko. „Mnohí baníci pochádzali z talianskych oblastí pod Alpami. K nám si doniesli vedomie, že nástenné maľby existujú. S tou oblasťou stále komunikovali, veď tam mali príbuzných.“

Obyvatelia si maľby objednávali v časoch hojnosti, keď sa ešte dolovalo zlato a železo a mali na to prostriedky. Tak prišiel k vzácnemu obrazu aj jeden z najzapadlejších kostolov v maličkej dedine Kraskovo.

„V kostolíku nad dedinkou Kraskovo sú maľby podobné pamiatkam v Korutánsku, v ktorých rakúski odborníci vidia vzory z rukopisov slávnej bolonskej univerzity. Akokoľvek po slovensky znejúci názov Kraskovo má pôvod v mene dediny, odkiaľ prišli - Carasco v Ligúrii. Asi aj to ovplyvnilo voľbu majstra,“ vraví Kresánek.

Zmysel pre krásu i prostriedky na maľby v kostole mali aj v iných regiónoch Slovenska práve banícke spoločenstvá. O tom vypovedajú jedinečné maľby aj v kostolíkoch východne od Banskej Bystrice alebo až v Porube pri Prievidzi. Časom však kraje schudobneli. Baníctvo zaniklo a ľudia, ktorí sa venovali výlučne poľnohospodárstvu, boli radi, že vôbec dokázali kostoly udržať.

Medzitým navyše prešli na luteránsku vieru a maľby bolo treba zatrieť. Keďže nemali peniaze, pretreli ich len tenkou vrstvou omietky. Tá ich uchránila a postupne sa spopod nej ukazujú svetu.

„Za posledných 150 rokov sa objavilo a zreštaurovalo už viac ako 120 týchto pamiatok. Ak nerátame Taliansko, máme najviac stredovekých nástenných malieb v Európe. Odborne sa tejto oblasti hovorí Zaalpie. Myslí sa tým aj Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Dánsko a Rakúsko, no najväčší súbor je tu. Na Slovensku,“ uzatvára historik umenia.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní