Rarita: Podzemné obydlia sú vytvorené z pórovitých andezitových tufov a tufitov.

Pamiatky Slovenska: Navštívte unikátne domčeky v skalách

Obydlia v Brhlovciach slúžili ako ochrana pred Turkami.

Naši predkovia obývali priestory v skalách nielen pred státisícmi rokov. Ešte dnes sú na Slovensku kamenné obydlia, ktoré sú súčasťou domovov niekoľkých rodín. Príbytky v malej obci Brhlovce pripomínajú vstupy do jaskýň. Keďže ide o unikátny ľudský výtvor, súbor domov pri uliciach Šurda a Dolina bol v roku 1983 vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu.

Sklady

Dedinskú uličku medzi domami, ktoré sú spolovice jaskyne a spolovice bežné príbytky, neprehliadnete. Je ich približne dvadsať. Niektoré skalné domčeky pokrývajú záhrady alebo trávnatý porast. Rokmi a azda i pre nezáujem ich mladých dedičov sú poväčšine schátrané, ale stále fascinujúce. Pôvodní obyvatelia zväčša pomreli, mladí utekajú do mesta a tí, čo v Brhlovciach zostali, majú dosť iných starostí, ako ich opravovať.

Helena Korineková: Posledná obyvateľka Brhloviec opustila svoj dom v roku 2010. Foto: Juraj Roščák

A tak slúžia majiteľom najmä na skladovanie vína alebo ovocia. Časť využívajú ako hospodárske miestnosti či garáže. Najkrajšia chalúpka patrí Tekovskému múzeu v Leviciach, ktoré má v Brhlovciach vysunutú expozíciu. Bránu nám otvára Marta Bozalková.

Kde sa na tomto zastrčenom mieste na juhu Slovenska nabrali stavby, ktoré chodí obdivovať celý svet? „Okolie Brhloviec formovala sopečná činnosť treťohôr a následne usadený popol a prach - tuf a tufit,“ vysvetľuje. „Chudobní obyvatelia si priamo do skaly vysekali príbytky, ktoré im vraj v 16. a 17. storočí slúžili ako úkryty pred Turkami. Stavby sa využívajú dodnes - tri rodiny bývajú v skale,“ dodá.

Stála teplota priestorov sa pohybuje od pätnásť do dvadsať stupňov Celzia. Dnu nikdy nemrzne a vďaka deväťdesiatpercentnej vlhkosti sa cítite ako v jaskyni. „Je tu príjemne v lete aj v zime. Miestnosť sa rýchlo vykúri, lebo pórovitý kameň sa rýchlo nasýti teplom a potom ho pomaly vypúšťa,“ opisuje sprievodkyňa.

Väčšina brhlovských kamenných obydlí má približne sto až stopäťdesiat rokov. Ako vznikali? Ľudia si vyhliadli miesto a začali sekať. Kameň bol vhodným materiálom nielen na vytvorenie originálnych obydlí, ale v 19. storočí poskytoval i zdroj obživy. „Používal sa na všetko. Na stavbu domov, pivníc, skruže do studní, robili sa z neho brány i stĺpy. Keď sa v Brhlovciach v 18. storočí staval kaštieľ, naši ľudia, ktorí tam chodili pomáhať, sa veľa naučili od talianskych majstrov a znalosti ďalej využívali,“ hovorí Marta Bozalková.

Z gazdovského domu múzeum

Jeden z domov, ktorého časť je vydlabaná v skale, slúži ako múzeum. Otvorili ho v roku 1990. „Etnografi si soboty, nedele vyhŕňali rukávy, aby to dali do poriadku,“ spomína sprievodkyňa a vedie nás do letnej kuchyne posledného majiteľa domu, pána Homoľu. „Na tomto dvore žili pred pár desiatkami rokov traja gazdovia - tri rodiny. Múzeum to potom odkúpilo a vytvorilo tu expozíciu levického Tekovského múzea,“ pripomína Bozalková.

Prechádzame popri studni hlbokej dvanásť a pol metra, v ktorej bola kedysi pitná voda, a vojdeme do pivnice. „Pekne tu vidieť naukladané tufové vrstvy zo sopečnej činnosti. Každá vrstva predstavuje niekoľko miliónov rokov. Takýto priestor sekali aj osem mesiacov, celý objekt aj päť rokov, teda približne rovnako, ako sa kedysi staval dom.“

Naľavo od hlavného vchodu je gazdov dom z 19. storočia. Pozostáva z chyže a pitvora, v ktorom sa varilo, a aj preto tam bol otvorený komín. „V izbe za vrchstolom sedel gazda, jemu patrila najväčšia misa. Žena pri jedení stála, to bolo pravidlo. Trámy natierali býčou krvou proti červotočom. Je tu almara, venček mladej nevesty urobený zo slamienok namáčaných do včelieho vosku,“ opisuje pani Marta. Súčasťou múzea je príbytok z tridsiatych rokov 20. storočia. Tvoria ho predná a zadná chyža a kuchyňa, kde predávajú suveníry.

Gazdovstvo Homoľovcov: Od roku 1990 je tu zriadené múzeum. Foto: Juraj Roščák

Najstaršia Šurdianka

„Najčastejšie nás navštevujú Česi, potom Nemci, sem-tam Rakúšania, ale boli tu aj z Nového Zélandu, Guiney, Izraela či Číny,“ vymenúva Marta Bozalková. Do obce, ktorá v roku 1952 vznikla zlúčením Horných a Dolných Brhloviec, počas roka zavíta aj päťtisíc návštevníkov. „V roku 1993 nás bronzovou plaketou ocenila organizácia dánskeho princa Europa Nostra.“

Turisti neraz zaklopali aj na bránu najstaršej obyvateľky ulice Šurda Heleny Korinekovej. Rodičovský dom, v ktorom prežila takmer celý život, má celkom inú podobu ako za čias jej detstva. Obývala ho s otcom a mamou, súrodencov nemala. Po svadbe žila s manželom v Žiari nad Hronom, do Brhloviec sa vrátila až po jeho smrti, keď odišla na dôchodok.

„Vynovila som to tu, opravila. Ale po mne sa už o to nebude mať kto starať. Mal to dediť syn, ale dostal infarkt. My sme všetci na to náchylní, určite ho aj ja dostanem,“ dodá žena, ktorá sa však z celej rodiny dožila najvyššieho veku. Napokon sa aj ona pred pár rokmi odsťahovala k dcére do Žiaru a svojrázny domček v skale, so studňou uprostred kuchyne, už patrí iným majiteľom.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní