Odpisovaný: Po celý život zaznávaný umelec sa dočkal najväčšieho uznania až po svojej smrti.

Počas života živoril, dnes sa jeho obrazy predávajú za desaťtisíce eur

Relax
Peter Galan

Pred dvadsiatimi rokmi nemali diela Júliusa Kollera prakticky žiadnu cenu. Dnes sa o ne trhajú zahraniční zberatelia

Relax

Vlnovky, otázniky, podivné kosoštvorce, obraz s prostým nápisom Obraz či kresby, ktoré by namaľovalo aj dieťa. Bez kontextu človeku uniká pointa. Tak akosi hľadeli na práce Júliusa Kollera nielen osobnosti kultúrneho života minulého režimu, ale aj verejnosť. Jeho práca sa až do smrti v roku 2007 nedočkala uznania. Po celý život tvoril vo svojom dvojizbovom byte v Dúbravke a nemal ani na to, aby si zriadil vlastný ateliér. Robil niečo, čomu veril. Cítil, že to má zmysel, že je to niečo ojedinelé, unikátne. Jeho diela však nikoho u nás nezaujímali, a tak ich aspoň vo forme pohľadníc či textových kartičiek posielal do zahraničia.

Až v osemdesiatych rokoch sa mu vďaka spolupráci s amatérskymi výtvarníkmi podarilo vystavovať na Slovensku. Nepomohlo mu to a aj po páde režimu žil takmer na hranici chudoby. Pokusy predať aspoň niečo do Slovenskej národnej galérie sa pravidelne končili neúspechom. Tenkým záchranným lanom sa pre neho stal podivuhodný obchodný vzťah so starožitníkom Gabrielom Herczegom. Muž, ktorý od malička vyrastal v prostredí drahých a vzácnych diel z minulosti, z času na čas od Kollera, azda skôr z ľútosti, niečo kúpil. Obrazy z jeho raného tvorivého obdobia. Tie však s konceptuálnym umením, za ktoré je dnes veľmi cenený, nemali nič spoločné.

More: Gabriel Herczeg získal pre svoju zbierku aj jedno z najcennejších Kollerových diel.Foto: MARTIN MARENČÍN

Predbehol svoju dobu

Raz, po ďalšom neúspechu v SNG, keď zúfalý a nepochopený umelec kráčal mestom so svojím najvýznamnejším obrazom s názvom More pod pazuchou, sa títo dvaja „partneri“ znovu stretli. Starožitník Kollerovi ponúkol, že niektoré jeho práce odkúpi. Umelec cítiac, že ide skôr o dobrý skutok než skutočný obchod, požiadal Herczega, aby k nákupu prizval odborníka. Vtedy sa na scéne objavil historik umenia Ján Abelovský. Ten síce označil Kollera za vynikajúceho umelca, ale jeho diela v danom období za bezcenné. Keď ich nakoniec Herczeg uvidel, pochopil prečo. Pre laika v nich totiž nebolo nič čitateľné, zrozumiteľné. Zo zámeru však neustúpil. Tým skôr, že nedokázal pochopiť, prečo by vynikajúci umelec celé roky pracoval na bezcenných dielach. Poprosil vtedajšieho kurátora SNG Aurela Hrabušického, aby urobil výber, a viac než štyri desiatky obrazov skončili v domácej zbierke starožitníka. Vtedy, v roku 1998, by mu ani vo sne nenapadlo, že sa raz stanú zberateľskou raritou.

Doba sa totiž menila a hlasy hŕstky odborníkov, ktorí prácu Júliusa Kollera sledovali a oceňovali, neostali bez odozvy. Priepasť medzi konceptuálnym umením v zahraničí a u nás sa začala zužovať a skladačka do seba zrazu zapadala. Trvalo ďalšie roky, než aj zberatelia v Kollerových dielach začali vidieť silné vyjadrenie umelcovho vnímania sveta a doby. Vrcholu sa nedočkal, ako však hovorí Ján Abelovský, dnes výkonný riaditeľ aukčnej spoločnosti SOGA, po jeho smrti sa strhla doslova „kollerománia“ a takmer celá pozostalosť bola rozpredaná do rôznych súkromných zbierok. Práve tá Herczegova, počítajúca už vyše osemdesiat prác, bola prvá a najkvalitnejšia. Nakoniec, diela z výstavy, ktorá len pred niekoľkými dňami skončila v centre Bratislavy, sa o pár týždňov objavia na súbornej výstave Júliusa Kollera vo viedenskom Museum moderner Kunst Stiftung Ludwig a záujem o ne prejavilo aj britské národné múzeum moderného umenia Tate modern.

Otázniky: Koller akoby nimi bol posadnutý. Na druhej strane k dobe, v ktorej žil, neodmysliteľne patrili. Foto: MARTIN MARENČÍN

Svojský pohľad

S Jánom Abelovským prechádzame galériou a šéf aukčnej spoločnosti sa v rozhovore zase vráti do minulosti. Do času, keď boli naši tvorcovia vytesnení za okraj umeleckej scény. Do sféry nikoho. „Hoci Koller bol pre verejnosť neznámy, odborníci o ňom vedeli a pokladali ho za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského konceptuálneho umenia,“ spomína. Myslí si, že jeho výnimočnosť spočíva v akomsi nepochopení nových trendov, ktoré sa k nám dostávali sprostredkovane zo Západu.

„Po období relatívnej slobody prišlo uzatvorenie hraníc, izolácia a o tom, čo sa deje v zahraničí, sa naši tvorcovia dozvedali prakticky len z dovezených časopisov. To však nestačilo na pochopenie nových štýlov a tak, paradoxne, vznikalo na Slovensku niečo celkom nové, originálne. Zaujímavé je, že na rozdiel od západných konceptualistov Slováci v týchto dielach reagovali na dianie v politike, spoločnosti, kultúre. Cítiť z nich istý občiansky postoj.“

Do debaty sa zapája aj kurátorka bratislavskej výstavy Nina Gažovičová, ktorá stála za zrodom unikátneho katalógu o Kollerových prácach a živote. Rok 1968 podľa nej znamenal pre umelcov jedno veľké stop a Koller sa vo svojich dielach snažil hľadať v prostredí neslobody pravdu. „Práve tie jeho otázniky, ktoré často používal, či textové zápisy boli protiváhou režimu, spochybňovaním situácie okolo neho a umenia ako takého. Bol to jeho spôsob komunikácie, ktorým hovoril, ako sa v našej krajine žilo.“

Iná doba: Ešte pred dvadsiatimi rokmi boli Kollerove práce bezcenné. Dnes sa predávajú za tisícky eur. Foto: PETER GALAN

Čakali celýživot

Zaznávaný umelec si na sklonku života predsa užil záujem hlavne zahraničných odborníkov a zberateľov. Tá najsilnejšia vlna však prišla až po smrti. V roku 2010 pripravila Slovenská národná galéria veľkolepú výstavu spojenú so sympóziom a Koller sa zrazu stal výtvarníkom najvyššieho rangu. „Jeho dielo a hlavne zbierka vo vlastníctve SOGA má nielen umelecko-historickú, ale aj finančnú hodnotu. Veď jediný obraz by sme dnes mohli vyčísliť zhruba na 10-tisíc eur,“ hovorí Abelovský. „Muž, ktorý bol pred dvadsiatimi rokmi takmer nikto, je teraz jeden z mála slovenských výtvarníkov svetového mena a odborníci k nám húfne prichádzajú študovať jeho prácu.“ Nina Gažovičová dodáva, že nie je prvým umelcom, ktorý na uznanie čakal tak dlho.

„Trvalo päťdesiat rokov, kým si svet všimol osobnosti ako Stano Filko, Jana Želibská, Jozef Jankovič či Rudo Sikora. Podstatné je uvedomovať si, že na Slovensku máme veci, ktoré ďaleko presahujú hranice našej krajiny. Žiaľ, zvyčajne ich prehliadame. Tvorba Júliusa Kollera sa laikovi môže zdať banálna. Otázniky, vlnovky, tvary, o ktorých si mnohí povedia, že to dokážu aj ich deti. Treba si dať trochu námahy a získať aspoň základné informácie. Potom to celé začne dávať zmysel. Je pravda, že konzervatívni Slováci si vyberajú tradičnejšie polohy výtvarnej tvorby. Ale to sú nároky z minulých storočí. Dnes žijeme v inej dobe a je dobré, že pribúda zberateľov, ktorí sa otvárajú aj takejto forme umeleckej tvorby.“

Iná doba: Ešte pred dvadsiatimi rokmi boli Kollerove práce bezcenné. Dnes sa predávajú za tisícky eur. Foto: MARTIN MARENČÍN

Relax

Vianočné tipy na darček