Poklad na Devíne: Tieto pamiatky, našťastie, kvôli garážam nezničia

Archeológovia odkryli pri Dunaji bohatú keltskú osadu aj tajomný hrob.

Kelti z osady pod Devínom boli zruční kovolejári, remeselníci a dokonca razili vlastné mince. Svojím tovarom zásobovali šľachtu na oppidách v Bratislave aj na Devíne. K takémuto záveru prišli archeológovia z tímu Františka Žáka Matyasowszkého, ktorí na poklad z doby železnej narazili náhodou.

Expertov čakalo aj prekvapenie v podobe nálezu zachovanej kostry muža starej vyše dvetisíc rokov. Kelti svojich mŕtvych spaľovali, nález kostry vyvolal množstvo otáznikov.

Po náleze keltského osídlenia na Bratislavskom hrade, ktoré však „padne za vlasť“ garážam pre poslancov, je toto v krátkom čase ďalší významný archeologický objav o Keltoch spred viac ako dvetisíc rokov na území dnešného Slovenska.

Nečakaný objav

„Keď nám na jeseň minulého roku zavolal bratislavský investor, ktorý v Devíne plánoval stavať ekologické vilové domy, išli sme do terénu s tým, že stavbu iba budeme monitorovať. Nikto totiž nepredpokladal, že by sa práve tam niečo mohlo nájsť. V lokalite Záhrady boli už od hlbokého stredoveku iba záhrady a vinice.

Staviteľ začal odhŕňať ornicu v mieste, kde mala viesť cesta. A hneď ako bagre začali kopať, objavili sa objekty. Okamžite sme zastavili ťažkú techniku. Málokedy sa nám stáva, že sa tak rýchlo dohodneme s objednávateľom a investorom. Nechceli nič zamiesť pod koberec, boli nápomocní. Monitorovanie sa zmenilo na archeologický výskum,“ hovorí archeológ František Žák Matyasowszky.

Napriek nepríjemnému novembrovému počasiu ich na konci čakala sladká odmena. Poklad nevídanej historickej hodnoty. „Podmienky ťažké, ale archeológia úžasná. Našli sme časť sídliska, podľa prvých analýz vieme, že jedno je zo staršej doby železnej - halštatskej, druhé z mladšej doby železnej - laténskej.

Sídlisko sa rozprestieralo v južnej časti pod svahom. Bohužiaľ, väčšina osady je nenávratne zničená, pretože pôvodne zrejme siahala až dolu k dunajskému brehu a časť z nej leží pod dnešnou cestou z Bratislavy na Devín,“ dodáva archeológ.

Bohaté nálezisko

Odborníci našli na pomerne malej ploche takmer deväťdesiat objektov, ktoré ležali v hĺbke zhruba pol druha metra. Staršia časť osídlenia vznikla asi pred 2 500 až 2 600 rokmi v predkeltskom období. O etnicite ľudí, ktorí osadu obývali, nevieme nič. V minulosti sa predpokladalo, že by to mohli byť Skýti. Podľa nálezov šípových hrotov sa odborníci domnievajú, že to boli ľudia, ktorí prišli z východných stepí. Druhá fáza osídlenia osady patrí do keltského obdobia asi pred 2 100 rokmi. Ide o prvé storočie pred Kristom a na historickej scéne sa odohrávajú boje medzi Keltmi a Rimanmi. Je to obdobie vlády Gaia Iulia Caesara, Kelti si stavali nad Dunajom opevnené hradiská - oppidá - na mieste dnešného Bratislavského hradu a hradu Devín. „Osada nebola bezvýznamná záležitosť, pretože sa v nej razili mince. Našli sme téglik na tavenie kovu, tkáčske závažia, máme nálezy nožíkov - čo dokazuje, že vyrábali aj hospodárske nástroje. Našlo sa tiež konské zubadlo, presnejšie, jeho bočnica z kosti, nádherne zdobená, ďalej prekrásne zachovaná dvojkomorová pec, v ktorej bolo množstvo keramiky. Osadníci pracovali pre šľachtu na hrade a pre rozvoj obchodu bola poloha pri Dunaji strategická. Po rieke mali spojenie na hradisko v Bratislave, oppidum na Devíne, Hainburg a sútok s Moravou,“ vysvetľuje archeológ a ukazuje nám zachované formy na odlievanie mincí. Tie teraz čaká expertíza, ktorá určí, z akého kovu sa vtedajšie mince odlievali.

Hrobové nálezy

Sídlisko pod hradom tvorilo niekoľko obydlí. Jednotlivé chaty mali plochu asi pätnásť štvorcových metrov a v každej bývala jedna rodina. To je dôkaz, že v remeselníckom mestečku ľudia aj bývali. Kelti pochovávali svojich mŕtvych žiarovým spôsobom. Spaľovali ich na hranici a popol ukladali do hlinených urien.

Vo dvoch hroboch, ktoré pochádzajú ešte z predkeltského obdobia, sa našlo spolupätnásť nádob. V jednej z nich boli ľudské kosti, v ostatných boli milodary a potraviny.

„Ak tam vsypali nejaké obilie, bolo by to zaujímavé pre archeobotanické analýzy, zistili by sme, čo pestovali. Vieme zistiť aj to, aké druhy mäsa do urien vložili, či tam bol chlieb, alebo kvety. Urny boli hlinené a niektoré sa nám podarilo zlepiť. Sú nádherné. Našli sme v nich aj nožíky,“ vysvetľuje ďalší z tímu archeológov Ladislav Chmelo.

Zaplatí súkromník

Ako dodáva, obsah hrobov čaká na podrobnú analýzu, ktorú sa rozhodol zaplatiť investor - bratislavská staviteľská spoločnosť Corwin Capital. Tá sa zároveň rozhodla vydať na vlastné náklady odbornú publikáciu o nájdenom poklade a zároveň rokuje o možnosti spolufinancovania antropologického výskumu kostrového nálezu, ktorý objavili pri odkrývaní jednej z chát.

Zachovaná kostra muža prekvapila aj archeológov, vymykala sa totiž pravidlám vtedajšieho spôsobu pochovávania. „Mysleli sme si, že sa tam niečo stalo, keď tam zahynul.

Ale keď ho prezrel antropológ, určil, že podľa polohy s najväčšou pravdepodobnosťou umrel v spánku. Bol to mladý muž medzi 25 a 29 rokmi, vysoký asi 152 centimetrov a už za života mal vážne poškodenie chrbtice, ktoré mu znemožňovalo pracovať či bojovať. Jednoznačne by sme kedysi povedali, že to bol adept na modrú knižku,“ usmieva sa Žák Matyasowszky.

Hovorí, že keď muž umieral, bol sám. Možno iba išiel okolo už neosídlenej osady a uložil sa v opustenom dome. Zrejme bol posledný z obyvateľov osady, pretože určite keby tam boli ľudia, boli by ho pochovali. Isté je, že telo neohlodali živočíchy a muž nezomrel na bojové zranenia.

Cenný dôkaz

Osada pod Devínom zanikla, keď ju opustili poslední obyvatelia. Prešli stáročia, kým ju náhodou objavili v hĺbke pod zemou. Archeológovia sú nadšení, pretože ide o bohaté a vzácne nálezisko, ktoré dotvára celkový význam oppida na Devíne.

Je škoda, že jeho bohatšia časť, ktorá sa rozprestierala južnejšie, sa zničila pri výstavbe cesty na Devín. Teší ich aj prístup investora, ktorý je podľa nich rovnako unikátny a záleží mu na tom, aby poklad nevyčísliteľnej hodnoty zostal zdokumentovaný, zreštaurovaný a zachovaný aj pre ďalšie generácie.

Čo sa nedá so stopercentnou istotou povedať o samotnom štáte, ktorý na Bratislavskom hrade plánuje keltské sídlisko zaliať betónom pre parlamentné garáže.

„Na Bratislavskom hrade sa teraz našli rímske a keltské nálezy, ale ešte pred pár rokmi sme o nich nič exaktné nevedeli. Iba sme tušili, že tam niečo môže byť. A teraz už máme dôkazy,“ dodáva František Žák Matyasowszky.

Vianočné tipy na darček