Serena sa už chváli svoju dcérkou.

Pôrod alebo maratón - čo bolí viac? Ženy v tom majú jasno

Kvôli rastúcemu bruchu si ani poriadne nevidia na nohy, no trénovať neprestanú. Ako prežívajú vrcholové športovkyne tehotenstvo?

Pred niekoľkými dňami americká tenistka Serena Williamsová priviedla na svet svoju prvorodenú dcéru, no ešte pred necelými ôsmimi mesiacmi triumfovala na jednom zo štyroch najprestížnejších turnajov, grandslame v Melbourne, čo znamená, že už bola asi v ôsmom týždni.

Američanka sa netají tým, že ani počas tehotenstva neprestala s tréningom a k mnohým triumfom by čo najskôr rada pridala ďalší. Plán je návrat v januári. „Myslím si, že môj príbeh sa ešte nekončí,“ uviedla.

Nebola by prvou športovkyňou, ktorá sa po pôrode vrátila. História si pamätá mnohé ženy, ktoré už ako matky vystúpili na vrchol. Ako teda vlastne špičkové športovkyne zvládajú tehotenstvo a pôrod?

Serena Williamsová: Svetoznáma tenistka neprestala s tréningom ani počas tehotenstva. Jej dcérka sa narodila 3. septembra.
Serena Williamsová: Svetoznáma tenistka neprestala s tréningom ani počas tehotenstva. Jej dcérka sa narodila 3. septembra.
Foto: profimedia.sk

Ako zranenie

Prvý trimester býva pre väčšinu tehotných zložitý - ranná nevoľnosť, bolesti prsníkov, hormonálne zmeny. Športovkyne sa s tým musia vyrovnať, ak sa teda nerozhodli na istý čas úplne vypustiť kariéru.

„Materská dovolenka je pre športovkyňu prakticky nemožná,“ tvrdí pre BBC najúspešnejšia britská paralympionička Sarah Storeyová, držiteľka viacerých zlatých medailí z plávania a neskôr cyklistiky. „Je nepraktické vypadnúť z tréningu na taký dlhý čas. Ak máte svoje ciele, musíte pokračovať. Samozrejme, tréningové dávky a metódy prispôsobíte svojmu fyzickému stavu, ako keby ste mali napríklad nejaké zranenie,“ dopĺňa Sarah, ktorá čaká druhé dieťa, no naďalej trénuje. Jej cieľ je ďalšie zlato, na paralympiáde v Tokiu 2020.

Podľa lekárov je cvičenie pre tehotné prospešné, a keďže telá športovkýň sú na záťaž zvyknuté, môžu si dovoliť viac ako bežné ženy. Tehotenstvo v prvom trimestri má dokonca pozitívny vplyv na výkony, telo sa vďaka niektorým hormónom viac okysličuje, a tak dokáže byť rýchlejšie a odolnejšie. Nebezpečné však môžu byť pády či pri kontaktných športoch nárazy a údery. Hormón relaxín zase zvyšuje pružnosť šliach a väzív, čo môže spôsobiť napríklad ľahšie vykĺbenie.

Má to aj ďalšie nevýhody. „Moje prsia boli zrazu veľmi chúlostivé. Tak som vlastne zistila, že som tehotná. Dovtedy som nikdy nenosila športové podprsenky, no musela som s tým začať,“ vysvetľuje svetová rekordérka v maratóne Paula Radcliffová, ktorá desať mesiacov po prvom pôrode vyhrala prestížny maratón v New Yorku.

Paula Radcliffová: Svetová rekordérka v maratóne desať mesiacov po pôrode vyhrala prestížny maratón v New Yorku.
Paula Radcliffová: Svetová rekordérka v maratóne desať mesiacov po pôrode vyhrala prestížny maratón v New Yorku.
Foto: profimedia.sk

Gynekológ Michael Dooley, ktorý sa Paule venoval počas oboch tehotenstiev, tvrdí, že jediné, čo lekári chcú, je, aby športovkyne svoj stav neskrývali. „Stáva sa to, lebo sa boja, že by stratili pozíciu,“vysvetľuje. „Keď však vieme, čo sa deje, môžeme sa na všetko pripraviť a sledovať nielen stav matky, ale aj plodu.“V každom prípade, prvé tri mesiace si väčšinou atlétky, ak prekonajú bežné starosti tehotných, môžu naozaj užívať.

Nájdi krík!

Ani druhým trimestrom sa nič nekončí. Dôkazom môže byť Holanďanka Anky van Grunsvenová, ktorá v roku 2004 získala olympijské zlato v drezúre, keď bola v piatom mesiaci. Jednoducho, športovkyne majú vďaka tehotenstvu ideálny životný štýl. „Nefajčia, nepijú, zdravo sa stravujú, sú fyzicky aktívne a väčšinou žijú v stabilnom prostredí,“ hovorí profesor Greg Whyte, bývalý olympijský víťaz a majster sveta i Európy v modernom päťboji, ktorý sa roky venuje fyzioterapii. „Je preto normálne, že nepotrebujú veľké zmeny, jednoducho, žijú stále tak, ako sú zvyknuté.“

Anky van Grunsvenová: Holanďanka, v strede, získala v roku 2004 olympijské zlato v drezúre. Bola v piatom mesiaci.
Anky van Grunsvenová: Holanďanka, v strede, získala v roku 2004 olympijské zlato v drezúre. Bola v piatom mesiaci.
Foto: profimedia.sk

A zvyknuté sú na každodennú fyzickú drinu. „Jediné, čo som potrebovala, bolo vždy nájsť nejaký krík alebo strom,“smeje sa Jo Paveyová, majsterka Európy v behu na desať kilometrov, na tom, že pre tehotenstvo si musela naozaj často „odskočiť na malú“. Samozrejme, svojmu stavu prispôsobila tréningy - behala na pevnom povrchu, aby sa vyvarovala pádu, dávala si pozor na dehydratáciu, prehriatie, neustále mala pri sebe monitor srdcovej frekvencie, ale aj telefón či energetický gél.

Dôležité sú aj ďalšie veci, nielen úprava tréningových metód. Napríklad prispôsobenie sedla na bicykli, opasky na podporu brucha či spomínané športové podprsenky. „Prsia si naozaj pocestujú,“hovorí Dooley. „Ak bežíte kilometer, prsia sa pohnú hore a dole možno aj sto metrov. Preto sú špeciálne športové podprsenky, ale aj ďalšie pomôcky, naozaj potrebné. Používala som vazelínu, pretože prsia mi pri pohybe odierali kožu,“ dodáva Paveyová.

Banán v posteli

Radcliffová zase spomína, ako menila tréning podľa polohy bábätka. „Keď som sa zobudila, vždy som sa uistila, v akej je polohe. A podľa toho som si vybrala tréning. Treba sa vedieť adaptovať a hlavne byť v pohode,“ tvrdí jedna z najlepších bežkýň histórie. „Pri druhom tehotenstve to už bolo ľahšie, vedela som, čo môžem a čo nie. Keď som behala, Raphael spal. Občas ma kopol - teda, poriadne to bolelo! Vtedy som prešla do kroku a počkala, kým sa zase necítil komfortne.“ Paula si spomína, ako jej zopár ľudí vytýkalo, že je sebecká, keď myslí viac na šport ako na dieťa. „Myslím si, že je omnoho zdravšie hýbať sa a športovať, ako sedieť doma s vyloženými nohami a napchávať sa,“ tvrdí.

Apropo, chute. V tehotenstve ich majú ženy naozaj bláznivé a vedia skombinovať neskombinovateľné potraviny. Podľa viacerých expertov sú aj v tom atlétky výnimočné - ich telo si po výkone žiada zdravé veci, takže jedia väčšinou ovocie a zeleninu. „Sem-tam som si dala trochu čokolády. Divné bolo len to, že som mala vždy pri posteli banán a hocikedy som sa v noci zobudila, dala som si zopár hryzov,“ smeje sa Paula.

V tomto období aj športovkyne viac oddychujú a nenamáhajú sa. Hoci, malajzijská strelkyňa Nur Suryani Mohamed Taibi súťažila na OH v Londýne 2012 v ôsmom mesiaci tehotenstva. „Sú športy, kde sa to dá, ale väčšinou sa v tejto fáze biomechanicky zmení chôdza, pohyby a je čas pripraviť sa na pôrod,“tvrdí profesor Whyte.

Sarah Storeyová: Britská paralympionička čaká druhé dieťa a stále trénuje.
Sarah Storeyová: Britská paralympionička čaká druhé dieťa a stále trénuje.
Foto: profimedia.sk

Cisársky či prirodzený?

Expert Dooley je presvedčený, že pre niektoré športy je vhodnejší cisársky rez. „Ak sa pri nich sedí, napríklad na bicykli alebo na koni, a pri pôrode sa poškodí hrádza, môže to byť ťažké. Ak je cisársky rez dobrý pre matku aj dieťa, nemôžeme ho odsudzovať.“

Keďže po sekcii sa predlžuje obdobie rekonvalescencie a s tréningom sa môže začať o niekoľko týždňov neskôr, športovkyne preferujú prirodzený pôrod. Ak niekto porovnáva bolesť pri pôrode k bolesti, ktorú cítia maratónkyne, Paula Radcliffová nesúhlasne krúti hlavou: „Je to úplne iný druh bolesti. Nedá sa to porovnávať,“ hovorí. „Keď bežíš, snažíš sa zo svojho tela dostať maximum a môžeš vypnúť všetky náznaky bolesti. Ale stále vieš, že ak to bude príliš, hocikedy môžeš zastaviť. To sa pri pôrode nedá, musíš bojovať, dokedy nie je dieťatko vonku. Ale keď tlačíš, tak je to podobné, dostaneš sa do rytmu a vtedy pomôžu dýchacie techniky, ktoré som sa naučila pri behu.“

Podľa profesora Whyta sú športovkyne na pôrod dobre pripravené, lebo dokážu lepšie ovládať svoje svalstvo. „Keď sa udržia vo forme až do pôrodu, tlak a sila, ktoré vynaložia, sú určite väčšie.“ Podľa neho je tréning panvového dna dôležitý pre každú budúcu matku. „Keď poviete ženám, že ho musia precvičovať trikrát denne, verte, že športovkyne budú cvičiť šesťkrát denne. To je ich mentalita.“

Aj dojčenie pomáha

Pôrodom sa nič nekončí, naopak. Prichádzajú klasické starosti ako prebaľovanie či dojčenie. Sú atlétky, ktoré prestanú dojčiť hneď, pretože im to prekáža v tréningu, sú však aj také, ktoré vydržia dlhé mesiace. Sarah Storeyová dojčila dcéru, až kým nebola batoľa. „Keď som dojčila a trénovala som tri hodiny, mala som dojem, že to bolo dvakrát toľko. Tak som sa rozhodla pre kombináciu dojčenia a fľašky. To pomohlo, odsávanie mlieka mi dodávalo energiu.“

Čo je neskôr pre športovkyne matky výhodné, je fakt, že môžu tráviť veľa času so svojimi deťmi. Vedia prispôsobiť prácu ich potrebám. „Moje deti trénujú so mnou,“hovorí pre BBC Paveyová, ktorá získala svoje prvé veľké zlato desať mesiacov po druhom pôrode. „Keď bežím, starší chlapec aj manžel idú na bicykli a manžel vezie malú dcéru. Alebo používam bežeckú buginu. A postupne zapájam do behu aj syna,“ pochvaľuje si atlétka. „Nikdy som nemusela využiť opatrovateľku.“

Spokojná je aj Paula Radcliffová - má rodinu, medaily a nad starosťami sa len pousmeje. „Keď sa ma pýtali, ako môžem behať, keď si cez brucho nevidím na nohy, bola moja odpoveď jasná - nemôžeš sa pozerať na nohy, musíš sa pozerať dopredu...“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní