Porozprávame sa raz so psom? S touto vecičkou vám porozumie lepšie

Inteligentné popruhy pomôžu vášmu psíkovi, aby vám lepšie porozumel. Aj naopak.

Relax

Máte občas pocit, že váš pes vám chce niečo povedať a vy sa neviete dovtípiť, čo je to? Tak možno už o pár rokov vám v takýchto situáciách budú pomáhať inteligentné popruhy citlivo umiestnené na chrbte vášho domáceho miláčika. Tie by mali mapovať jeho správanie a pretlmočí vám ho.

Rozhovory so psami

Ide v podstate o logický vývoj. Keď už tu máme smart chladničky, práčky či vysávače, bola len otázka času, kedy nejakú inteligentnú pomôcku dostane aj najlepší priateľ človeka.

Mali by ňou byť špeciálne popruhy vybavené senzormi a najmodernejšími technológiami, na ktorých pracuje tím profesora počítačových vied Davida Robertsa zo Severokarolínskej štátnej univerzity a ktorý by mal zlepšiť našu komunikáciu so psami.

Ak ste si už pomaly začali písať zoznam vecí, na ktoré sa chcete svojho domáceho miláčika opýtať, tak trochu pribrzdite. Ide o niečo iné, ani najmodernejšia technika totiž nedokáže naše dorozumievanie so psami zmeniť na verbálne.

„Určite by bolo super chvíľku sa s nimi porozprávať. Ale ak by to aj bolo možné, v základoch by to zmenilo náš vzťah so psami a nemusela by to byť pozitívna zmena,“ upozorňuje v rozhovore pre internetový server WUNC.org profesor Roberts.

„Podľa mňa vedieme s našimi psami konverzáciu celý čas, iba si to neuvedomujme, keďže ide o veľmi vnímavé zvieratá,“ dodáva. Ako vysvetľuje, psy k nám hovoria pohľadom, vrtením chvosta či pohybmi uší. Smart popruhy by nám mali práve pomôcť lepšie pochopiť túto psiu neverbálnu reč.

Ako to funguje

„Našou misiou je naučiť ľudí, ako pochopiť tieto prejavy správania psov. Pokúšame sa preto vytvoriť hardvér a softvér, ktoré by ich pretlmočili,“ vysvetľuje.

Myšlienka s popruhmi, ktoré sú pre psa úplne pohodlné a nijako ho neobmedzujú, je pomerne jednoduchá. Zabudované senzory a kamera zachytávajú pohyby zvieraťa a informácie sa potom bezdrôtovo zasielajú do tabletu, kde ich príslušná aplikácia spracuje.

V praxi pretlmočiť psie signály až také jednoduché nie je. Smart popruhy pripomínajúce vestu zatiaľ dokážu rozpoznať, či zviera leží, sedí, alebo uteká.

Možno si poviete, že to je málo, ale v skutočnosti aj takáto informácia môže byť užitočná, najmä ak sa domáci miláčik nachádza mimo zorného poľa majiteľa.

Niektoré prototypy vesty zasa majú zabudované aj prístroje na meranie srdcovej činnosti či telesnej teploty zvieraťa. Tie nielenže vypovedajú o celkovej zdravotnej kondícii psa, ale aj pomáhajú zistiť jeho momentálnu náladu, napríklad či je v strese, alebo rozrušený.

Môže zachrániť životy

Pýtate sa, načo je to dobré? Informácie tohto typu môžu byť na nezaplatenie pri výchove psov. Najmä ak majiteľ nemá s domácimi miláčikmi dostatok skúseností. „Psičkári často majú tie najlepšie úmysly, ale chýbajú im skúsenosti. Nedokážu rozpoznať, čo im pes naznačuje, a neprimeranými reakciami vychovajú domáceho miláčika s problematickým správaním,“ vysvetľuje profesor Roberts.

Ak by mali poruke prístroj, ktorý by im tlmočil signály, takýmto situáciám by sa dalo predísť,“ vysvetľuje jedno z možných využití profesor Roberts. Jeho kolega Alpert Bozkurt má ešte ambicióznejšie plány, domnieva sa, že vďaka inteligentnej veste by raz aj bežní smrteľníci mohli doma robiť výcvik psov na profesionálnej úrovni.

„Domáci miláčikovia by sa tak mohli pomerne rýchlo zmeniť na pracujúce zvieratá,“ vysvetľuje denníku Daily Mail. „Pomohlo by to napríklad pri záchranných akciách po katastrofách, ako sú zemetrasenia, keď v mestách skolabujú stovky domov a k dispozícii je len obmedzený počet trénovaných psov.“

A nielen to. Pes by mohol popruhy nosiť aj počas záchranných akcií. Ich súčasťou by v tomto prípade bol senzor zachytávajúci nebezpečné látky, ako je povedzme unikajúci plyn. Vo výbave by bola aj kamera a mikrofón, ktoré by registrovali, čo sa deje v okolí zvieraťa.

Dvojstranná komunikácia

Keď už hovoríme o hypotetickej záchrannej akcii, do nej by sa na diaľku mohol zapojiť aj človek a navádzať psa, kam má ísť. Akým spôsobom? Tím vedcov koncipuje popruhy tak, aby komunikácia bola obojstranná. Názorne to ukážeme na príklade.

Profesor Roberts novinárom predviedol so svojím psom Dieselom skúšku prototypu vesty, ktorá mala okrem senzorov zabudovaný vibrujúci motorček, bezdrôtový USB adaptér a ďalšie technológie.

Motorček sa dal ovládať na diaľku tabletom a správal sa ako telefón pri vibrujúcom zvonení mobilného telefónu. Psovi žiadnym spôsobom neubližoval, iba ho jemne masíroval.

Tím cvičil Diesela, aby si vibrovanie na bokoch spojil s pohybom Robertsovej ruky. Teda jeden člen tímu zapol na tablete vibrovanie a Roberts psovi rukou naznačil, na ktorú stranu sa má otočiť. Tak je možné psa naučiť, ako sa má správať pri zapnutí jednotlivých motorčekov.

Veľké plány

Pred Robertsovým tímom je minimálne ešte niekoľko rokov vývoja a zdokonaľovania zariadenia, ale vedci veria v jeho široké uplatnenie. Okrem záchranných akcií by mohol byť vítanou pomocou pre vodiacich psov. Vďaka nemu by bolo tiež možné lepšie monitorovať zdravotný stav zvieraťa, ale aj ľahšie ho nájsť v prípade, že sa stratí.

Hlavne by však popruhy mali pomôcť človeku a jeho domácemu miláčikovi, aby si lepšie vzájomne porozumeli a posilnili citové puto medzi sebou. „To, na čom robíme, je posilnenie dvojstrannej komunikácie medzi psom a jeho majiteľom,“ hovorí profesor Roberts, ktorý dúfa, že zariadenie raz bude základnou výbavou každého psičkára.

Zvláštny preklad

Možnosť preložiť si zvuky svojich miláčikov ponúkajú výrobcovia aplikácií pre mobilné telefóny. Potenciálnych zákazníkov lákajú sľubmi, že stačí prístroj priložiť napríklad k štekajúcemu psovi a o pár sekúnd sa dočkáte anglického prekladu.

V skutočnosti ide len o zábavku, ktorá s vedou nemá nič spoločné. Takéto aplikácie si spravidla náhodne vyberajú vety z vopred vytvorenej databázy. „Je to podvod, ale niektoré odpovede sú celkom zábavné,“ napísal nemenovaný používateľ pri hodnotení jednej z takýchto aplikácií.

Uvravené delfíny

Hlavnými adeptmi na medzidruhovú komunikáciu už dlhodobo sú delfíny. Pri akýchkoľvek pokusoch o pochopenie reči týchto morských cicavcov narážame na problém vysokofrekvenčných zvukov, ktoré delfíny dokážu vydávať aj zachytiť, ale ľudia ich nepočujú.

Výskumníci sa preto vyberajú cestou vývoja prístrojov, ktoré dokážu nahrať a reprodukovať zvuky delfínov najrozličnejších frekvencií. Zatiaľ iba s čiastkovými úspechmi.

Tím z Tokijskej univerzity napríklad v minulosti testoval takéto nahrávky v mori. Cez prototyp špeciálneho reproduktora vysielali nahraté „delfínie“ zvuky a potom porovnávali spektrogram nahrávok so spektrogramom zvukov, ktoré vydávali delfíny.

Reproduktor sa pri vysielaní zvukov osvedčil, prilákal do svojej blízkosti niekoľko mladých jedincov. Vedci však zatiaľ nevedia „doslovne preložiť“, čo prístroj vysielal a čo na to „odpovedali“ delfíny.

Relax
  • rb
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dni@7plus.sk.