František Jozef I. a Karol I.: Jeden vojnu začal, druhý skončil.

Posledný na tróne: Z cisára Karola I. sa stal po vojne žobrák bez vlasti i majetku

Piaty aprílový deň roku 1922 boli obyvatelia Funchalu, hlavného mesta Madeiry, svedkami pohrebu, aký u nich nemal páru.

Relax

Nebožtíka na poslednej ceste odprevádzalo tridsaťtisíc ľudí. Pre pozostalých to však bol pohreb, naopak, veľmi skromný. V každom prípade bol ojedinelý. Do hrobky v kostole Nossa Senhora do Monte v ten deň uložili ostatky mladého, len tridsaťpäťročného muža, ktorý ešte nedávno vládol voľakedy najsilnejšej európskej monarchii. Na ostrove žil sotva pol roka. Posledný rakúsky cisár - aj posledný uhorský i český kráľ - Karol I. nastúpil na trón pred sto rokmi, po smrti Františka Jozefa I.

Porada s generálmi: Karol sa postavil na čelo armády, no nikto ho veľmi nepočúval.
Porada s generálmi: Karol sa postavil na čelo armády, no nikto ho veľmi nepočúval.
profimedia

Porada s generálmi: Karol sa postavil na čelo armády, no nikto ho veľmi nepočúval. Foto: profimedia

Koniec Habsburgovcov

Pohreb Karola I. bol definitívnou bodkou za stáročnou slávou panovníckeho rodu patriaceho medzi najstaršie a najvýznamnejšie v dejinách. Hovorí sa, že ich korene sú spojené s franskými Merovejovcami, ba ešte staršie, siahajúce až do biblických čias. Stáročia ovládali Habsburgovci nemecký, rakúsky, český, uhorský, španielsky, francúzsky i portugalský trón. Vďaka vojnám i dynastickým sobášom.

Prvá svetová vojna urobila koniec za ich vladárskymi ambíciami. Karol František Jozef Ľudovít Hubert Juraj Otto Maria, ako znelo jeho celé meno, nebol na rakúsko-uhorskom tróne dlho. Sotva dva roky. Z pohľadu svojho predchodcu veľmi krátko. František Jozef I. totiž vládol monarchii od roku 1848 až do roku 1916, teda 68 rokov.

Mienku mnohých vyjadril známy francúzsky spisovateľ a humanistický filozof Anatole France: „Cisár Karol je jediný slušný človek, ktorý sa sám postavil na čelo armády, hoci bol skôr ako svätec a nikto ho nepočúval. Úprimne túžil po mieri, a preto ním opovrhoval celý svet. Bola tu veľká šanca, ktorá však bola premárnená.“

Odchod na front: Pred stanicou v Schönbrunne.
Odchod na front: Pred stanicou v Schönbrunne.
profimedia

Odchod na front: Pred stanicou v Schönbrunne. Foto: profimedia

Hra osudu

Najstarší syn arcivojvodu Otta Františka nebol pôvodne predurčený stať sa panovníkom. V nároku na žezlo a korunu bol až kdesi na konci dlhého radu. Osud však svojou pozoruhodnou hrou doviedol na rakúsky trón práve jeho. Prvý následník, syn cisára Františka Jozefa I. Rudolf, spáchal na loveckom zámočku v Mayerlingu samovraždu, cisárovho brata Maximiliána popravili v Mexiku, ďalší brat, Karol Ľudovít, zomrel na týfus počas púte do Svätej zeme, synovca Františka Ferdinanda d’Este zastrelil atentátnik v Sarajeve.

Keď napokon 21. novembra 1916 takmer po siedmich desiatkach rokov panovania zomrel osemdesiatšesťročný cisár František Jozef I., bol už na rade Karol. Málokto v dejinách Európy nastupoval na trón za nepriaznivejších okolností. Prvá svetová vojna sa dostala do svojej najhoršej fázy. Na oboch stranách boli už milióny obetí, no vyhliadky na víťazstvo sa nečrtali ani jednej. Karol sa snažil vojnové besnenie a zbytočné krviprelievanie zastaviť. Narazil však na rozhodný nesúhlas nemeckej strany, ktorá situáciu ešte vyhrotila.

Pokračovanie na ďalšej strane

Relax