Taxisova priekopa: Obávaný štvrtý skok, ktorý sa prekonáva len raz v roku, býva pohromou pre favoritov aj outsiderov.

Príbeh Nestora: Ako sa z outsidera stal víťaz slávnych dostihov

Prešovský polokrvník Nestor s jazdcom Kňazíkom pred polstoročím šokovali vo Veľkej pardubickej.

V roku 1955 v 66. ročníku Veľkej pardubickej zvíťazil prvýkrát v histórii slovenský kôň - 19/51 Furioso XIV v sedle s Jozefom Čajdom - reprezentujúci vtedajší Štátny žrebčín Topoľčianky.

Druhé prvenstvo pridal v roku 1966 v 77. ročníku prešovský Nestor v sedle s Tiborom Kňazíkom. Zdalo sa, že sa rodí tradícia slovenských víťazstiev v rokoch a ročníkoch s dvoma rovnakými číslicami a tretie prvenstvo dosiahne slovenský zástupca v roku 1977 v 88. ročníku. V roku 1968 sa však dostihy po invázii sovietskych vojsk do Československa pre obavy z masových protestov nekonali a 88. ročník pripadol na rok 1978.

Foto: Archív

A v ňom skutočne dominoval do tretice slovenský kôň - šamorínsky Lancaster vedený Jiřím Kasalom. Od víťazstva prešovskej dvojice Nestor - Tibor Kňazík uplynie o pár dní rovné polstoročie.

Doviezli víťaza

Nestor sa narodil v roku 1959 v Kladruboch nad Labem, známej českej bašte chovu koní, a pochádzal zo slávnej rodiny Normy, víťazky Veľkej pardubickej v roku 1937. Polokrvný hnedý valach (jeho otec bol plnokrvný Div - matka Nensi) začal behať dostihy až päťročný po tom, ako ho v roku 1964 kúpili Prešovčania. Jeho doménou sa od začiatku stali steeplechase.

Celú kariéru behal vo farbách Štátneho plemenárskeho ústavu Prešov, čo bol odštepný závod Plemenárskeho podniku Spišská Nová Ves. Jeho špecializáciou boli pracovné plemená - nóniusy, lipicany, arabské a horské kone. V snahe zvýšiť počet slovenských stajní na dostihoch im vtedajšie Povereníctvo pôdohospodárstva zverilo niekoľko pretekárskych koní, na ktorých mohli jazdci štartovať za prešovskú stajňu. Nestorovým prvým jazdcom bol Ladislav Radačovský, ktorý s ním súťažil celú sezónu. Prvé dostihy v Bratislave Nestor nedokončil.

Foto: Archív

Na záver sezóny v Topoľčiankach už ukázal, že by z neho mohlo niečo byť - skončil druhý. V ďalšom roku dosiahol v Bratislave s novým jazdcom Jozefom Škvareninom prvé víťazstvo. V tom istom roku zvíťazil aj vo svojom prvom štarte v Pardubiciach v steeplechase na 4 000 metrov, konanom tri týždne pred Veľkou pardubickou. Na vrcholnom pardubickom mítingu sa potom dvojica objavila na štarte Ceny Labe na 5 000 metrov.

Nestor na jednej z prekážok zastavil a dostihy nedokončil. Aj ďalší rok začal Nestor so Škvareninom - v Trebišove bol druhý, v Šamoríne tretí. Po týchto výsledkoch ho v sedle vystriedal jazdec a tréner Tibor Kňazík. Začala sa najslávnejšia éra prešovskej dostihovej stajne. V debute obsadila dvojica tretie miesto v Bratislave.

Na jeseň v bratislavskej Cene SNP na 4 000 metrov sa zrodilo ich prvé víťazstvo.

Triumf outsidera

A potom prišiel senzačný vrchol sezóny. Sedemročný nováčik vyhral 9. októbra 1966 vo Veľkej pardubickej steeplechase na 6 900 metrov. Podľa výroku rozhodcov - veľmi ľahko o desať dĺžok. Bol to ročník mimoriadne bohatý na pády, zaznamenali ich až tridsať. Nevyhlo sa im ani sedem koní, ktoré dostihy dokončili. Niektoré kone padli viackrát - druhý v poradí, Vampir, dva razy, siedmy London dokonca päťkrát.

Foto: Archív

Vtedy ešte mohli jazdci po páde na koňa nasadnúť. Na Havlovom skoku sa ocitlo na zemi viac jazdcov. Aj dovtedy vedúci poľský Bojgar. Nestorov jazdec Kňazík sa z pádu spamätal najrýchlejšie a ujal sa vedenia s náskokom, ktorý udržal až do cieľa. Bolo to obrovské prekvapenie, lebo Nestor nepatril k favoritom, naopak, bol outsiderom. Víťazka z predchádzajúceho roku a najväčšia favoritka Mocná dobehla tretia. Štartovalo 21 koní zo šiestich krajín.

Na Slovensku z toho bola veľká sláva, veď išlo iba o druhé slovenské víťazstvo v 77-ročnej histórii dostihov. To, že to nebola náhoda, Nestor o rok potvrdil. Po štartoch v Bratislave, kde skončil druhý, a v Lysej nad Labem, kde bol piaty, naďalej s Kňazíkom, sa postavili znovu na štart Veľkej. Tentoraz prešli celý kurz bez pádu, ale stačilo to na tretie miesto.

Zvíťazil sovietsky Dresden pred benešovskou Mocnou. Škoda, že sa najťažšie dostihy starého kontinentu v roku 1968 z politických dôvodov nekonali. V šiestich štartoch sezóny na slovenských a českých dráhach Nestor raz vyhral s Františkom Vítkom, s Kňazíkom bol trikrát druhý a raz tretí.

Prečo neštartoval?

V roku 1969 začal siedmym miestom v Šamoríne s jazdcom Škvareninom, ktorého potom až do konca sezóny vystriedal Rumun pôsobiaci na Slovensku Nicolae Poenaru. S ním dva razy zvíťazili, dvakrát boli druhí a raz nedokončili.

Foto: Archív

Vo Veľkej pardubickej sa však prekvapujúco na štart nepostavili, hoci dva mesiace predtým v steeplechase na 4 000 metrov v meste perníkov zvíťazili. Nestor mal aj v ďalšej sezóne súťažnú prestávku zavinenú zdravotnými problémami. Na dráhe sa objavil až po jeden a trištvrte roku. Na úvod roka 1971 opäť so Škvareninom skončil tretí. Potom sa do jeho sedla vrátil Tibor Kňazík.

V piatich dostihoch vybojovali dve druhé miesta. Návrat na štart Veľkej pardubickej po štvorročnej prestávke však nebol oslnivý. Dvanásťročný valach vedený Kňazíkom skončil až deviaty, keď spadli na veľkých záhradkách. V roku 1972 štartoval Nestor už iba dvakrát na slovenských dráhach a dobehol vždy druhý. Rok nato šiestym miestom v Bratislave ukončil pretekársku kariéru ovenčenú jedným víťazstvom a jedným tretím miestom vo Veľkej pardubickej.

Celkovo štartoval v 41 dostihoch, zvíťazil sedemkrát, štrnásťkrát bol druhý a šesťkrát tretí.Prvý bol Furioso Vdoterajšej histórii Veľkej pardubickej steeplechase vyhrali kone zo slovenských stajní iba päťkrát. K prvej trojici 19/51 Furioso XIV, Nestor, Lancaster pribudla v deväťdesiatych rokoch minulého storočia Libentína (Motešice, jazdec Zajko) v roku 1990 a dva roky nato Quirinus (Senica, jazdec Brečka). Odvtedy nijaký víťazný zápis.

S komplikovaným menom

Ryšiak s menom 19/51 Furioso XIV sa narodil v roku 1948. Topoľčianski plemenári ho kúpili v roku 1951 v českej Hostouni. Jeho otcom bol Furioso XIV a matkou 119 Selecta. Pretekať začal v roku 1952 s jazdcom Pavlom Kováčom. Kariéru odštartoval druhým miestom v Malackách.

Pri ďalších šiestich štartoch nenašiel premožiteľa a po rovinových triumfoch sa so sezónou rozlúčil víťazstvom aj v steeplechase. V nasledujúcich sezónach sa objavoval už len na prekážkach, či už prútených, alebo stíplových. Po šiestich víťazstvách s Kováčom v roku 1953 si zverenca trénera Emila Šulgana pri prvom štarte v Pardubiciach osedlal Jozef Čajda. V Kladrubskej cene, steeplechase na 3 200 metrov, skončili na šiestom mieste. V ďalšom roku v sedle s Čajdom už iba víťazili. Aj na záver sezóny v Pardubiciach v Jesničanskej cene na 3 600 metrov.

Konečne zo Slovenska

V roku 1955 sa ryšiak - už so stálym jazdcom, 36-ročným Jozefom Čajdom - cielene pripravoval na štart v najťažších kontinentálnych turfových pretekoch. Po dvoch druhých miestach vo Svätom Jure na 4 000 a 6 000 metrov debutoval 23. októbra v 66. ročníku Veľkej pardubickej. Počínal si výborne a celý kurz prešiel bez zaváhania. Čajda si poradil i s kolíziou s iným koňom na taxise.

A keď na hadej priekope spadol sovietsky Nefrit, bolo všetko jasné. Sedemročný topoľčiansky polokrvník získal historicky prvé víťazstvo pre slovenskú stajňu - zadržane o trinásť dĺžok. Prečo potom dva roky nebehal, to sa v archívoch nezachovalo. V roku 1958 sa nečakane objavil v rovinových dostihoch, v ktorých kedysi začínal, a v sedle s Uhreckým skončil štvrtý.

Jedenáste miesto v Trenčíne v steeplechase na 4 000 metrov, opäť s Uhreckým, bolo definitívnym koncom kariéry prvého slovenského víťaza Veľkej pardubickej. Celkovo štartoval 26-krát, pričom dvadsaťkrát zvíťazil a tri razy bol druhý.

Päť rokov po víťazstve vo Veľkej ukončil jazdeckú kariéru Jozef Čajda. Nejaký čas sa venoval klusákom a potom chovu koní v Zlatých Moravciach. Zomrel 63-ročný po ťažkej chorobe.

  • Ako editor týždenníka Plus 7 dní má na starosti tvorbu a výrobu časopisu. Zodpovedá za obsahovú stránku rubriky história. Vyhľadáva a spracúva aj vlastné témy, najmä so športovou tématikou. 

Vianočné tipy na darček