Obrovský obojživelník: Môže dorásť až do dĺžky pol druha metra a dožiť sa šesťdesiat rokov.

Príšery v Prahe: Veľmloky katapultovali zoo českej metropoly medzi svetovú špičku

Pražská zoologická záhrada otvorila unikátny pavilón, kde možno pozorovať „živé fosílie“ - veľmloky.

Najväčší žijúci obojživelník, ktorý inšpiroval slávneho českého spisovateľa Karla Čapka na napísanie kultového románu Vojna s mlokmi, sa vrátil do Prahy. Noví obyvatelia unikátneho veľmlokária v pražskej zoologickej záhrade dorástli do veľkosti pol druha metra a hneď od prvého dňa vzbudzujú obrovské nadšenie chovateľov i návštevníkov zoo.

Škaredý a krásny zároveň

Veľmlok je bez preháňania mimoriadne zaujímavé zviera, výnimočné nielen vzhľadom, ale aj spôsobom života. Je síce pravda, že nespĺňa väčšinové predstavy o kráse. Napokon, ako by mohol „klasický“ mlok veľkosti človeka vyzerať príťažlivo.

Avšak práve vďaka gigantickým rozmerom, záhadnému spôsobu života a faktu, že na zemi sú prakticky od éry dinosaurov, sa tieto obojživelníky dostali u našich západných susedov na titulné strany novín a zatienili i aktuálne politické turbulencie.

Veľmlokárium pražskej zoo je jedinečný projekt, ktorý katapultoval Prahu medzi elitu svetových zoologických záhrad. Nový pavilón takmer za jeden milión eur otvorili pre verejnosť posledný májový deň, po štyroch rokoch od vzniku prvotného nápadu. A výsledok stojí za to.

„Nikde na svete neexistuje porovnateľný pavilón, preto sme museli riešiť nekonečný rad problémov a komplikácií. Zároveň sme stáli pred úlohou, ako zabezpečiť samotné veľmloky. Čína, kde žijú, sa k ich exportu stavia rovnako neochotne ako kedysi k vývozu priadky morušovej,“ spomína na neľahké začiatky riaditeľ pražskej zoo Miroslav Bobek.

Pozoruhodné obojživelníky, ktoré sa dožívajú aj šesťdesiat rokov, sa však napokon podarilo zabezpečiť - vedenie zoo si požičalo niekoľkých dospelých jedincov.

Karlo, Šmíca, Natali...

Jedným z nich je európsky rekordman - samec Karlo, ktorý je najväčší na starom kontinente. Meria úctyhodných 155 centimetrov a váži 26,5 kilogramu. Narodil sa začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia a jeho domovom je mestské múzeum v nemeckom Karlsruhe. Kým bude hosťovať v pražskej zoo, vybudujú preňho v Nemecku nové chovné zariadenie.

Natrvalo sa do nového pavilónu v Prahe podarilo získať samicu Šmícu a samca menom Natali. Merajú 130 a 105 centimetrov, na svet prišli v roku 1995. „Pred šestnástimi mesiacmi sme ubytovali celkovo tridsať mláďat. Najväčšie z nich sú dlhé čosi vyše pol metra. Na počesť Karla Čapka a jeho Vojny s mlokmi sme ich nazvali Andy a Boleslav Jablonskí,“ dodal Bobek.

Predpokladá, že vzhľadom na rýchlejší rast a veľkosť hlavy ide o samce. „Verím, že by mohli prerásť aj Karla,“ nádeja sa kurátor pražskej zoo Petr Velenský.

Kriticky ohrozený

Veľmlok žije samotársky, na rozdiel od dokonale organizovaných Čapkových jedincov. V pražskom pavilóne sa preto nachádza päť samostatných nádrží, prepojených vodnou kaskádou. Veľmloky môžu preliezať z jednej tône do druhej a uplatniť svoju prirodzenú potrebu putovať proti prúdu, spojenú s rozmnožovaním.

„Keď mladé samce dospejú, začneme sa hrať napríklad s teplotou vody, aby sme simulovali tie najlepšie podmienky na rozmnoženie a odchov mláďat,“ naznačuje Velenský plány do budúcnosti. Ak by sa pražskej zoo podarilo vychovať nové jedince, bol by to úspech. Veľmlok čínsky totiž patrí medzi kriticky ohrozené druhy, často ho v tejto súvislosti prirovnávajú k vzácnej pande veľkej.

Zatiaľ čo v minulosti obývali značné územia, dnes je jeho útočiskom nemnoho miest v čínskych horách. Tento pozoruhodný samotár uteká pred svetlom, aj preto sa v pavilóne nesmie fotografovať. „Pražské“ veľmloky bude môcť verejnosť pozorovať v dvoch svetelných režimoch, ktoré predstavujú deň a noc.

Na „svetle“ si možno prezrieť každý detail, keďže obojživelníky spia. Nočný režim, v ktorom zaniknú farby a tvary, umožní návštevníkom pozorovať zvieratá v ich každodennom živote.

„Loviaci rod veľmlokov bez pohnutia číha, kým sa k nemu obed priblíži, potom prudko otvorí papuľu a vcucne ho do krku. V prípade väčšej koristi, ale aj pri obrane alebo boji, využije rod veľmlokov aj drobné, no nesmierne ostré zuby,“ priblížil čo-to zo života veľmlokov Velenský.

Čapek v zoo

Nových obyvateľov pražskej zoo možno pozorovať zo všetkých strán. „Návštevníci majú jedinečnú možnosť vidieť ich zospodu, zhora aj zo strán, pretože nádrže s mlokmi sú umiestnené v rôznych výškach, vďaka čomu možno pozorovať veľmločie osobnosti z rôznych uhlov,“ poznamenala hovorkyňa zoologickej záhrady Jana Ptačinská.

Vedenie zoo nezabudlo ani na svetoznámeho spisovateľa Karla Čapka. Jeho Vojnu s mlokmi si možno vypočuť v špeciálnom kútiku so slúchadlami. Pre Čapkových obdivovateľov sú pripravené aj rôzne obálky slávneho diela, ktoré bolo preložené do mnohých jazykov.

Zaujímavé je, že veľmloka už v pražskej zoo chovali. A nešlo o Čapkovho prieskumníka z radov mlokov osídľujúcich planétu, ktorého zahliadli vo Vltave. Bol to dar vtedajšej Čínskej ľudovej republiky socialistickému Československu na znak dobrých vzťahov v roku 1952. „Pražskou zoologickou záhradou prešlo v päťdesiatych rokoch minulého storočia dokonca štrnásť veľmlokov čínskych.

Postupne ich však, z neznámych a dnes už nezistiteľných dôvodov, presunuli do iných inštitúcií,“ potvrdil riaditeľ pražskej zoo Bobek. Dva z nich vraj žili dlhé roky na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.

„Posledný zahynul v roku 2001 po štyridsiatich šiestich rokoch chovu,“ dodáva. Všetci, čo na veľmločom projekte spolupracujú, dúfajú, že sa dopracujú k podobným úspechom, ako napríklad v prípade chovu varana komodského.

Najväčší jašter, nazývaný aj komodský drak, sa v Európe úspešne rozmnožuje iba v Prahe. Neostáva iné, ako držať pražskej zoo palce. Ak všetko pôjde, ako má, prvé veľmločie prírastky očakávajú chovatelia do troch až piatich rokov.

Čo je veľmlok

Pre oba primitívne druhy platí, že sa príliš nelíšia od svojich pradávnych predkov. Ich pľúca sú nedokonalé, preto sú závislé od kožného dýchania. Hoci pre mnoho záhybov vyzerajú, ako by im bola koža priveľká, je pre ne životne dôležitá. Veľmloky žijú vo vode najmä preto, aby im koža zbytočne nevysychala.

Navyše, voda nadnáša ich ťažké telo s pomerne subtílnymi končatinami. Veľmloky majú, podobne ako krokodíl, ploché telo, naširoko postavené nohy a dlhý chvost, ktorý im pomáha pri plávaní. Hlava nevyzerá sympaticky - miniatúrne očká kompenzuje širokánska papuľa a vynikajúci čuch. Napriek nemotornému výzoru patria k dobrým lovcom. Aktívne sú za šera a v noci.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní