Zmena: Z vodných lyží sa Zuzana Vráblová dostala na wakeskate.

Prvá slovenská wakeskaterka sa dočkala profesionálnej zmluvy

Zuzana Vráblová zaúčala do tajov wakeskatingu aj vodnú slalomárku Janu Dukátovú.

Získala tri tituly svetovej šampiónky, no v jej svete sa rovnako cení vydarené video na online sieťach. Či pochvala od profesionálov.

„Nechcem, aby to vyznelo hlúpo a povedať, že majstrovstvá sveta nič neznamenajú, no pochvala od jazdcov, ktorí sú mojimi idolmi, má pre mňa najväčšiu cenu. Keď niektorý z nich príde a povie, že babu tak jazdiť ešte nevidel, som šťastná,“ priznáva slovenská wakeskaterka Zuzana Vráblová.

Dvadsaťtriročná Piešťanka je vďaka zmluve s Red Bullom prvou našou profesionálkou v tomto ešte stále mladom športe. „Ešte musím dokončiť školu. Čaká ma posledný ročník na bratislavskej Fakulte telesnej výchovy a športu, odbor kondičné trénerstvo,“ brzdí nadšenie Zuzka.

Za chrbtom sa jej ligoce vodná hladina jazera na Zlatých pieskoch, na ktorom od rána do večera trénuje. Ak nie je v Amerike, na súťaži či v škole.

Sníva o kickflipe

Wakeskating je ťažký šport. Na rozdiel od wakeboardingu jazdci vo wakeskatingu nie sú k doske pevne pripútaní topánkami. Udržať sa na vodnej hladine na doske, ktorú ťahá vlek či skúter, je nepomerne náročnejšie. No o to slastnejšie chutia vydarené triky. „Môj vysnívaný je kickflik, ten by som sa chcela naučiť,“ prezrádza Zuzka.

Ide o špeciálny trik, pri ktorom sa jazdec odrazí a pohybmi nôh donúti dosku, na ktorej jazdí, na obrat o 360 stupňov. A hneď po dopade plynulo pokračuje v jazde.

„Už som ho viac ráz skúšala, zopárkrát som bola blízko, ale zatiaľ nič. Skúsenejší jazdci mi radili, aby som sa s tým neponáhľala. Vraj mám veľkú variabilitu trikov a nemám dôvod sa stresovať. Ešte je toho toľko, čo sa dá v tomto športe na hladine predviesť.“

Nové a nové triky znamenajú stovky a stovky pádov, no to nikto vo wakeskatingu nerieši. Inak sa v tejto disciplíne vpred posúvať nedá. Pády určujú aj taktiku, s akou sa jazdci vydávajú na jazerá počas veľkých súťaží.

Bez záznamu ani na krok: Fotky či videá jázd sú pre wakeskaterov často najsladšou odmenou. Zuzka nie je výnimkou. Foto: Juraj Roščák

„Ak na súťažiach organizovaných Medzinárodnou federáciou wakeboardingu a vodného lyžovania - to je tá, ktorá sa usiluje pretlačiť tento šport aj do programu olympijských hier - spadnete v prvej jazde, ďalej v nej nemôžete pokračovať. Takže musím kalkulovať, sledovať súperov a ísť úvodnú jazdu na istotu. V tej druhej to už môžem rozbaliť a zariskovať,“ vraví Zuzka.

V čisto wakeboardovej profesionálnej asociácii máte len jednu jazdu. Spadnúť môžete dvakrát. Ak sa vám to prihodí, vytiahnu vás a pokračujete ďalej. „Takže, hneď po štarte si môžete dovoliť spraviť aj nejaký ťažký trik, lebo ešte stále sa jazda dá zachrániť. Logicky sú súťaže v tejto asociácii atraktívnejšie,“ vysvetľuje.

Na zvýšenie sledovanosti zvyknú vo svete súťažiť wakeboard a wakeskate spolu, no v Amerike má wakeskate vlastnú tour. „Sú to štyri zastávky. Sú tam dva bazény, vyššie a nižšie položený. Hneď po štarte tak musíme zvládnuť zhruba sedem metrov dlhý a takmer dva metre vysoký skok. Nestačí preskočiť z hladiny na hladinu. Musíme ukázať nejaký trik. Iné je to v jazde za skútrom. Robí vlny, na rozdiel od vleku. Na to si treba zvyknúť.“

Obľúbená Amerika

Zuzana Vráblová si Ameriku zamilovala. V USA strávila štyri mesiace. „Bola to nezabudnuteľná skúsenosť. Navštívila som Severnú Karolínu, Georgiu, juh Floridy a najmä Orlando, ktoré je mekkou wakeskatingu.

„Všetci tam bývajú na kope. Jazdia od rána do večera. Navzájom si pomáhajú. Medzi jazdcami nie je žiadna nezdravá rivalita, závisť. Všetci sme kamaráti a tešíme sa, že to tomu druhému v pravom okamihu vyjde. Lebo je bežné, že triky, ktoré v tréningu zvládate, vám zrazu na pretekoch nejdú. Ak sa bude dať, veľmi rada sa tam vrátim.“

Začínala na vodných lyžiach

Wakeskating nebol Vráblovej prvý šport. Začínala na vodných lyžiach. V Ratnovskej zátoke.

„Otec, bývalý hádzanár, spolu s mamou ma v tom všemožne podporovali. No vletieť s lyžami na hladine na mostík v rýchlosti deväťdesiat kilometrov za hodinu dá poriadne zabrať kolenám."

"Snažíte sa skočiť čo najďalej, dopady sú tvrdé. Kolená pri tom hrozne trpia. Najmä pre zranenie, ktoré som utrpela pri snoubordingu. Museli mi operovať predný krížny kolenný väz a už som viac nechcela riskovať. Dospelo to do štádia, že ma to prestalo napĺňať. Hoci dovtedy to bola moja najlepšia disciplína, začala som sa báť. Tak som to nechala.“

Wakeskating bol pre sympatickú Slovenku vhodnejšou alternatívou, hoci v Piešťanoch veľkú tradíciu nemá. „Ešte aj dnes musím občas známym vysvetliť, čo to vlastne robím. No, vidím, že naša základňa sa pomaly rozrastá,“ vraví trojnásobná majsterka sveta. Premožiteľku nenašla na šampionáte v tureckej Antalyi, v Abú Zabí, hlavnom meste Spojených arabských emirátov, ani na Filipínach.

„Najmä ten turecký titul bol krásny - prvý je vždy najsladší. Len škoda, že sa na majstrovstvách nezíde vždy tá najlepšia konkurencia. Sponzoring wakeskatingu ešte nie je veľký. Viaceré baby si ďaleké cesty nemôžu dovoliť. Ani ja necestujem všade, kam by som chcela počas celého roka.“

Dukátová sa nadchla

Na Zlatých pieskoch Zuzka zaúčala inú majsterku sveta - vodnú slalomárku Janu Dukátovú. Prvých pár pokusov ešte tridsaťročná Bratislavčanka ďaleko nedošla, no potom už na doske stála, akoby na nej jazdila odmala.

„Najťažšie bolo zvyknúť si na ten pocit ťahu - dostať telo do správnej polohy a spevniť ho. Tak, aby ťah bol príjemný. Aby vás to nekmásalo,“ prezradila Dukátová.

Kým trvala jej vodnoslalomárska sezóna, Zlatým pieskom sa z obáv pred možným zranením vyhýbala. Po nej sa už na wakeskating či wakeboarding dala nahovoriť.

„Aj malilinké zranenie by pre mňa bol veľký problém. Vo voľnom čase si však určite prídem zajazdiť. Obrátky i naklápanie mi síce dali trochu zabrať, ale aj v kajaku musím pracovať s naklápaním, bokmi a s brušnými svalmi,“ skonštatovala momentálne najlepšia slovenská vodná slalomárka.

Dukátová je profesionálka vo svojom športe už pár rokov, Vráblová len odnedávna, no obe majú rovnakú motiváciu - posunúť sa na čo najvyššiu možnú úroveň.

Čo je wakeskating

Podobá sa klasickému skejtbordingu, no na rozdiel od betónu sa jazdí po vodnej hladine, čiže zospodu dosky nie sú žiadne kolieska.

Dosku ťahá buď čln, alebo vodnolyžiarsky vlek. Má gumený povrch alebo klasický griptape - špeciálnu zdrsnenú pásku podobnú tej na normálnom skejtborde.

Doska sa vyrába buď z dreva, alebo z plastu. Na wakeskatovanie sa používajú klasické skejtové tenisky. Podmienkou bezpečnej jazdy je vesta a helma.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní