Ján Bercik vyrobí podľa nákresov základnú drevenú konštrukciu zbrane z orecha.

Puška ako umelecké dielo: Všetky zbrane z dielne Jána Bercika sú unikáty

Ján Bercik vyrába zbrane, akými strieľali naši predkovia. Funkčné originály z jeho dielne „účinkovali“ aj vo filmoch.

Oslovujú ma nadšenci čierneho prachu i športoví strelci, - hovorí majster puškár Ján Bercik z východného Slovenska. Kópie historických palných zbraní z jeho dielne sú nielen unikátne umelecké diela, ktoré visia na stenách ako dekorácie.

Zo všetkých možno aj strieľať. A to bez ohľadu na to, či ide o pušky zo štrnásteho storočia s luntovým zámkom, alebo zbrane z devätnásteho storočia s perkusným zámkom.

Streľba ako veda

Väčšina zákazníkov Jána Bercika využíva originálne zbrane na streľbu. Deje sa tak, samozrejme, na strelniciach i súťažiach. Obsluha a nabíjanie sú nepomerne ťažšie ako pri dnešných moderných zbraniach. Na rozdiel od minulosti sú však historické repliky mimoriadne presné.

„Všetko závisí od kvality pušného prachu a vyrobenej guľky. Tú si strelci často obaľujú vymiešaným mazivom špeciálne podľa vlastného receptu. Svoje zohráva i technika nabitia,“ prezrádza tajomstvo úspechu majster puškár. Ak chce podľa neho niekto vlastniť takúto zbraň, musí mať k nej vzťah a poznať jej históriu.

„Málokto možno vie, že palné zbrane boli známe od štrnásteho storočia, po tom, ako sa objavil pušný prach a jeho explozívne účinky. Vyrábali sa pušky s luntovým západkovým zámkom, neskôr s kolieskovým. Z tých sa strieľalo napríklad v šestnástom storočí s ťažkými strelami z mäkkého olova,“ pokračuje v exkurze do minulosti.

Neskôr prišli zbrane s kresadlovými zámkami, v osemnástom storočí nastúpili perkusné zbrane, ktoré kraľovali v Európe približne pol storočia.

Výroba zbraní

Zaujímavejšie ako história sú podľa Bercika fakty, kto a ako vyrábal spomínané zbrane. „Každý pán mal svojho výrobcu zbraní - takzvaného zbraniara. Ten vyrobil dve, maximálne tri pušky alebo pištole do roka. Pre svojho šľachtica mal vysokú cenu.“ Zemepán mal aj odborníka na streľbu - zbrojára, ktorý sa staral nielen o jeho poľovačky, ale najmä o jeho zbrane.

„Od tohto špecialistu záviselo, či jeho pán trafí na poľovačke, alebo nie. On nabíjal zbraň, dávkoval pušný prach, vyrábal guľky. Pánovi podával nabitú zbraň a ten ‚iba‘ strieľal. Po love zbraň vyčistil,“ dodáva výrobca unikátnych zbraní.

Dôležité je uvedomiť si, že v tých časoch nemohol mať strelnú zbraň hocikto. Jednak si ju nemohol dovoliť z finančného hľadiska, jednak to bola výsada vyvolených. „Vtedajší puškári boli iní páni majstri. Každý nielenže vyrábal zbraň a signoval ju svojou značkou, ale ju tiež označil erbom či iným znakom majiteľa,“ netají Bercik obdiv k svojim „predchodcom“.

Väčšina zbraní bola krásne zdobená, vykladaná perleťou alebo zlatom. Každá bola určená na inú príležitosť, vyrobená na mieru majiteľa. Samozrejme, to neplatilo pre zbrane, čo používali vojaci vo vojnách. Bercik pripúšťa, že v minulosti bola tvrdšia, no možno aj spravodlivejšia doba.

Ak v tých časoch chytili pytliaka so strelnou zbraňou, považovalo sa to za hrdelný zločin a dotyčný putoval na popravisko. Každému bolo totiž jasné, že chudobný pytliak si takú zbraň nemohol dovoliť a niekde ju ukradol. Vďaka signovaniu a erbu nebolo ťažké vypátrať skutočného majiteľa.

Čas nehrá rolu

Aj dnes sa nájdu ľudia, ktorí chcú vlastnú perkusnú zbraň na mieru. Niektorí prídu so starými zbraňami a chcú ich zrekonštruovať. „Niekedy sa, žiaľ, stane, že ich predajcovia oklamú a namiesto vzácnej historickej pištole prinesú bezcennú repliku niečoho, čo sa zbrani ani veľmi nepodobá. Vtedy im pomôcť nedokážem,“ hovorí Bercik.

Zväčša ho však oslovujú nadšenci historických zbraní, ktorí si uňho objednajú funkčnú repliku alebo perkusnú zbraň s vlastnými motívmi. „Prídu s presným nákresom, ako má zbraň vyzerať. Samozrejme, mnohí chcú, aby na ich puške či pištoli bol ich monogram, rodový erb či logo firmy. Preferujú honosne zdobené kúsky,“ prezrádza majster puškár.

Znalci vedia, na kvalitnú prácu treba čas, a nenaliehajú. „Výroba trvá niekoľko mesiacov. Je to svojím spôsobom umelecké dielo. Každá zbraň má svoju históriu, svoj život,“ dodáva Bercik. Výroba dobových pištolí a pušiek je náročný proces. Najprv majster na sústruhu pripraví hlaveň a zvyšné oceľové časti, ako aj základnú drevenú konštrukciu zbrane.

Najčastejšie sa používa drevo z orecha. To však prichádza na rad až po zhotovení precízneho nákresu a plánu zbrane. Neskôr nastupuje drevorezbár a kovorytec. Zložená puška putuje do tlakovej skúšobne, či je v poriadku. Až potom ju dostane záujemca v parádnej drevenej kazete.

Aj vo filme

Prácu Jána Bercika obdivujú i za hranicami. Vyrobil už zbrane do historických filmov o dobytí Ameriky. Unikáty z jeho dielne sa objavili aj vo filme Agnieszky Hollandovej Jánošík - Pravdivá história i vo výpravnej snímke Juraja Jakubiska Bathory. Koľko pištolí a pušiek prešlo jeho rukami od roku 1991, nepočíta. Teší ho, že svojim majiteľom robia radosť. „Ja nedávam dvojročnú záruku, mnou vyrobené zbrane majú doživotnú záruku,“ hovorí majster puškár z Jenkoviec.

On sám však vlastnoručne vyrobenú zbraň nemá. „Mám rád historické originály,“ smeje sa. K srdcu mu prirástla perkusná, pôvodne bubienková puška z roku 1790. Pažba bola prelomená, tak si ju opravil. „Držím sa jej ako čert kríža. Je v stopercentnom stave. Chodím s ňou strieľať na strelnicu.“

Vysoko si cení aj párové pištole vyrobené po roku 1800. „Vraj ich vyrobil dvorný puškár Napoleona Bonaparta. Pôvodne boli kresadlovky, teraz sú perkusné a majú aj napináčik,“ ukazuje mimoriadne krásne zbrane. Bercika teší, že jeho zbrane nestoja v trezoroch, ale stále sa z nich strieľa.

„Na majstrovstvách Európy v streľbe z perkusných zbraní sa strieľalo z dvoch mojich zbraní a družstvo skončilo na treťom mieste. Mám zákazníka, ktorý urobil so zbraňou mnou vyrobenou šestnásťkrát slovenský rekord,“ uzatvára Ján Bercik.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].