Reálna Popoluška žila na Slovensku: Skončila v hrobke za milión

Neboli urodzené, a predsa si získali srdcia šľachticov. Dnes by sa vyhrievali na výslní bulvárnych médií, vtedy mohli len roniť krokodílie slzy. A predsa vďaka týmto ženám zostali na Slovensku unikátne historické klenoty. Františka Hablovcová bola jednou z nich.

Keď sa s ňou vo Viedni zoznámil Dionýz Andrássy, živila sa ako operná speváčka. Ale zlé jazyky tvrdia, že bola skôr barová tanečnica, a aj to nie práve v bare s najlepšou povesťou.

Mauzóleum Andrássyovcov.
Mauzóleum Andrássyovcov.
Július Dubravay

Nemala ani modrú krv, ani majetok, a predsa ju Dionýz 6. apríla 1866 v Pise pojal za svoju manželku. Väčší škandál si v tých časoch bolo ťažko možno predstaviť. Meno Andrássy poznalo celé vtedajšie Uhorsko, rozvetvená grófska rodina vlastnila obrovské majetky – napríklad hrad Krásna Hôrka či betliarsky kaštieľ. Otec chcel Dionýza vydediť, ale po smrti jeho brata Juraja a o rok neskôr aj otca, Dionýz zdedil celý obrovský Andrássyovský majetok. A spolu s ním aj – Františka.

Mauzóleum Andrássyovcov.
Mauzóleum Andrássyovcov.
Július Dubravay

Keď v roku 1902 umrela, pochovali ju v Mníchove. Ale zostala tam iba dva roky. "Dvadsiateho šiesteho októbra 1904 nechal jej telo gróf Andrássy previezť z Mníchova do Rožňavy. Špeciálnym vlakom. Z neho rakvu preložili do čierneho koča a gróf za ním kráčal v daždi celých sedem kilometrov až k Mauzóleu blízo hradu Krásna Hôrka. Začal ho stavať rok po jej smrti, aby tu raz mohli spolu odpočívať. To sa stalo v roku 1913, keď zomrel aj Dionýz. Františku prežil o jedenásť rokov," hovorí Eva Pristášová, lektorka Mauzólea.

Zlatý kalich zo šperkov

Jeho výstavba vyšla na pol milióna zlatých korún a výzdoba na ďalšieho pol milióna. Mimochodom, vtedy sa za dve zlaté koruny dala kúpiť krava... Na jej mramorovom sarkofágu sú symboly dobročinnosti, pomoci malomyseľným, chudobným a starcom, na tom jeho psy, čo symbolizujú vernosť žene. Vďaka tejto láske nám na Slovensku zostal nádherný secesný klenot. A zlatý kalich, 750 gramov zlata, perly a drahé kamene. Dionýz nezniesol predstavu, že by šperky jeho lásky mal nosiť dakto iný a nechal ich pretaviť na kalich. Pohrebný kočiar zostal na hrade. Patrí k expozícii rovnako ako Františkine múzeum. Posteľ, na ktorej umrela. Šaty, ktoré si rada obliekala. Aj tie, čo jej ušili v roku 1898 na pohreb Sisy. Papučky. Slnečníky. Vejáre. Knižnica s jej obľúbenými knihami. Nápis v mramore nad dverami: „Smútime za tvojou dobrotou!“

Mauzóleum Andrássyovcov.
Mauzóleum Andrássyovcov.
Július Dubravay

Rodina ju však nikdy neprijala za svoju. Darmo sa do histórie spolu s Dionýzom zapísali ako najštedrejší sponzori, darmo darovali vilu vo Viedni sirotám. Keď po nežnej revolúcii zavítal na hrad posledný z rodu Andrássyovcov, Géza, ktorý žil vo Vadúze, neodpustil si pri pohľade na pár grajciarov pri jej peňaženke vo vitríne poznámku: „Áno, viac z majetku nenechali...“

Mauzóleum Andrássyovcov.
Mauzóleum Andrássyovcov.
Július Dubravay

Z majetku možno nie, ale pod hradom zostal iný klenot, Mauzóleum. A aj keď ste ho možno videli viackrát, vždy vás má čím prekvapiť. Napríklad heslami zo sarkofágov - „Nie ako dlho, ale ako dobre,“ píše sa na tom jej alebo – „Život je dym“, stojí na tom jeho. Alebo sa zadívate na obraz svätej Františky rímskej na oltári a zistíte, že sa na vás stále pozerá. Nech uhnete kamkoľvek. „Je taký dokonalý, že ten pohľad budete cítiť stále,“ dodá Eva Pristášová. Tak, ako na tomto mieste stále zostáva veľká láska, ktorá sa zapísala do našich dejín.

Vianočné tipy na darček