Repete po rozchode: Môže sa pokazený vzťah obnoviť?

Iniciátor rozchodu musí počítať s tým, že spôsobí bolesť. Odkladanie rozchodu zo strachu je iba predlžovaním agónie.

Bod nenávratna. V žargóne pilotov značí miesto na dráhe, za ktorým už nemožno zrušiť štart a lietadlo sa musí odlepiť od zeme. V medziľudských vzťahoch znamená definitívny koniec. Spája sa s úľavou, prijatím straty, so smútkom, s ľútosťou, so strachom. Problém nastáva, ak sa ho jedna zo strán rozhodne ignorovať, neprijať.

Aj keď si uvedomuje, že boli vyčerpané všetky možnosti a jediným rozumným východiskom je rozchod, nedokáže sa vzdať myšlienky, že vzťah možno zachrániť. Ako partnera vyviesť z omylu? Treba ho na definitívu postupne pripravovať alebo ísť priamo na vec a zvoliť spôsob in medias res?

Rezignácia

Rozpoznať signály blížiaceho sa konca nebýva jednoduché. Odborníci upozorňujú, že univerzálny súpis príznakov neexistuje. Kým sa vzťah, respektíve jeden z partnerov, dostane do bodu nenávratna, prechádza viacerými štádiami.

„Pocit, ktorý ľudia uvádzajú aj pár rokov pred rozchodom alebo rozvodom, je pocit rezignácie. To je najhorší pocit a zároveň indikátor blížiaceho sa konca - rezignácia na napĺňanie vzájomných potrieb a očakávaní, ale najmä na to, že nás ten druhý počúva, vníma a mení správanie, ktoré nám nevyhovuje,“ opisuje psychologička Zuzana Hradileková z manželskej a predmanželskej poradne.

Jedným zo signálov, že sa vzťah ocitol za bodom nenávratna, môže byť, paradoxne, úbytok hádok a napätia. Hradileková upozorňuje, že iniciátor rozchodu postupne prestáva investovať energiu do riešenia problémov a začína premýšľať sám nad sebou.

„Druhá strana to môže vnímať ako zlepšenie vzťahu - vytratia sa výčitky, vymizne komunikácia o problémoch. Keď dôjde k rozchodu, je prekvapená, pretože zdanlivo bolo všetko v poriadku,“ vysvetľuje manželská poradkyňa.

Niekedy trvá pár rokov, kým sa partner rozhodne vzťah ukončiť aj navonok. „Pre druhú stranu je to nezriedka šok, keďže dovtedy vzťah fungoval.“

Strach z bolesti

Iniciátora rozchodu zvyčajne ovplyvňuje, že nechce spôsobiť bolesť. Nielen partnerovi, ale ani sebe samému - desí sa reakcie druhej strany. Predlžovať agóniu však nemá zmysel. Treba prijať skutočnosť, že spôsobíte bolesť, stanete sa katom vzťahu, a urobiť všetko pre to, aby ste ublížili čo najmenej a z niekdajšej lásky nezostala len trpká pachuť na jazyku, vzájomná nevraživosť a nepriateľstvo.

Faktom zostáva, že strata milovaného človeka bolí nepomerne viac ako zlomená ruka či rozbitá hlava. Preto sa treba na rozhovor o rozchode dôkladne pripraviť a keď príde na lámanie chleba, hovoriť vecne a s nadhľadom.

Partner má právo vedieť, prečo ste sa rozhodli vzťah ukončiť. Váš prejav by však nemal byť emotívnou znôškou výčitiek, vyťahovaním starých bolestí a zlyhaní. Za to, že vzťah dospel ku krachu, môžu obe strany.

Počítať treba tiež s tým, že druhá strana začne sľubovať a prosiť, aby ste sa vrátili. Ustupovať pod tlakom emócií a dávať falošné šance nemá zmysel. O pár týždňov či mesiacov sa môžete ocitnúť ešte v horšej situácii.

Dieťa ako zbraň

Ak sú vo vzťahu deti, rozchod je ešte bolestivejší. „Deti sú inteligentné a citlivé, atmosféru okolo seba nasávajú ako špongie. Na rozdiel od dospelých si však nedokážu vysvetliť situáciu správne,“ upozorňuje doktorka Hradileková. Výsledkom môže byť, že si rozchod rodičov vysvetlia ako svoju chybu, v duchu „keď budem poslúchať, mama a otec sa dajú znova dokopy“.

„Aj dieťa, ktoré poslúcha, môže mať v sebe veľký strach a smútok. Dieťa interpretuje svojou detskou kapacitou a interpretácie sú vždy chybné, pretože nemôže interpretovať ako dospelí,“ dodáva odborníčka. Deti musia byť pre rozchádzajúcich sa partnerov priorita.

„To si vyžaduje oddelenie partnerstva od rodičovstva, v čom mnoho párov zlyháva. Používajú dieťa na riešenie partnerských konfliktov alebo ako zbraň jeden proti druhému,“ upozorňuje odborníčka. Ak nechcete z potomka urobiť rukojemníka, postup by mal byť nasledovný - najprv si rodičia vyjasnia situáciu a dohodnú sa, potom začnú komunikovať s dieťaťom.

Bez emócií to nejde

Ideálne by podľa Hradilekovej bolo, keby vo fáze rozchodu nebol prítomný hnev, obviňovanie, výčitky a ďalšie neželané emócie, ale akceptácia toho, že už nie ste ochotní napĺňať vzájomné očakávania.

„Potom rozchod prebieha v pokoji a vzťah môže ďalej pokračovať v inej forme.“ Ak je správanie partnerov deštruktívne a zraňuje všetkých zúčastnených vrátane detí, treba vyhľadať odbornú pomoc.

„Rozchod môže spustiť rôzne traumy. Nechcite od seba okamžité riešenia, žiadne radikálne kroky. Robte iba to, čo môžete urobiť do dvoch minút - do dvoch minút sa môžete vyplakať, vykričať, zavolať kamarátke, uvariť si kávu, ale nie riešiť dôležité životné zmeny,“ upozorňuje manželská poradkyňa.

Repete

Zároveň platí, že nič nemusí byť také jednoznačné, ako sa zdá. Hradileková pripomína, že dlhodobé vzťahy sa málokedy rozchádzajú „na prvýkrát“. „Ak po rozchode nasleduje uvedomenie si toho, čo potrebuje druhá strana, a zmena okolností, ktoré viedli k rozchodu, môže sa vzťah prehĺbiť a skvalitniť.“

Ak sa však partneri vrátia k sebe s tým, že nebudú hovoriť o minulosti a niekdajších problémoch, dôvody na rozchod sa môžu objaviť znova, a to dokonca s väčšou razanciou. „Vtedy sa pár posunie zas o poschodie nižšie, smerom ku dnu,“ varuje odborníčka.

Vianočné tipy na darček