Samoúnos, ficoid, alobalič: Nové slová prinášajú i kauzy a politika

Čo majú spoločné výrazy smajlík, exka, gúgliť, ficoid a alobalič? A aká je pravda o hovníku a svojke?

Ročne pribúda do našej slovnej zásoby množstvo nových slov. Niektoré sú vtipné, iné hrubé, jedny vznikajú z potreby pomenovať niečo nové, iné z čírej ľudovej tvorivosti, ďalšie z anonymnej nenávisti.

Ich osudy sú rôzne, niektoré žijú krátko, iné sa stanú trvalou súčasťou nášho jazyka. Ohrozuje slovenčinu útok cudzích slov? A skutočne vymýšľajú naši jazykovedci slovíčka ako hovník, lezúň a svojka?

Ohrozená?

„Môj ex si spravil selfie a zavesil ju na web so smajlíkom, ešte aby ma začal hejtovať... Je to fejk a šmejd, vygúgli si to a uvidíš... To je teda riadna haluz, ty si ficoid? Poďme sa večer rozbiť, zresetujeme sa...“ Rozumeli ste? Ak áno, zrejme máte do tridsiatky, ak nie…

Aj do slovenčiny pribúdajú nové slová a tie staré a nepoužívané z nej miznú. Je to zlé či dobré? Obohacuje to jazyk alebo ho to zabíja? „Preberanie slov z iných jazykov je prirodzený výsledok kontaktov medzi národmi,“ vysvetľuje Katarína Kálmánová, odborná pracovníčka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

„Od osemdesiatych rokov minulého storočia sú takzvané vyspelé krajiny vystavené mimoriadne silnému vplyvu angličtiny. No aj samotná angličtina čelí masívnemu vplyvu iných jazykov, keďže jej domovské krajiny sú dnes multietnické,“ vraví.

A dodáva, že v slovenčine sa napokon väčšina prevzatých anglicizmov časom prispôsobí slovenskému pravopisu a zaradí sa do našich skloňovacích vzorov, takže sa stanú súčasťou nášho jazyka. A tak pri slovách ako džús či víkend už nevnímame cudzí pôvod.

Cudzie nechceme?

Ako je to teda s údajným ohrozením slovenčiny? Heslo cudzie nechceme, svoje si nedáme je absurdné. Podobne, ako dnes dominuje angličtina, v minulosti boli iné vplyvy - používame slová prevzaté z viac ako päťdesiatich jazykov sveta. Napríklad z latinčiny máme slová ako škola, košeľa, dom, no aj čerešňa, ruža a kapusta.

Z nemčiny prišla cibuľa, kabát, mlyn, mrkva aj pohár. Z východogermánskej gótčiny máme buk a z francúzštiny blúzu, roládu, kostým, garáž i žalúzie. Valašská kultúra k nám priniesla rumunské slová ako bača, valach, bryndza, cap, fujara a salaš.

Zo srbochorvátčiny zasa máme vojenské výrazy čata, junák aj zástava. Arabi spolu s vynálezmi obohatili náš jazyk o slová ako algebra, chémia, lutna, admirál či sóda, elixír a takisto na Slovensku taký obľúbený alkohol, po arabsky al-kaḥúl.

Z turečtiny máme zasa klobúk a z perzštiny narcis aj tulipán. No a „typické“ slovenské mená Matej a Ján sú z hebrejčiny. V súčasnosti prichádzajú nové slová najmä z oblasti vedy a techniky.

S používaním mobilných telefónov prišli esemesky, teda krátke písané správy, emotikony, čiže grafické symboly, aj seflíčka - fotografie samého seba. S počítačmi pribudli slová ako softvér, server, web či mail.

Jazyk kreativity aj stoky

Nové slová, neologizmy, sledujú naši jazykovedci v novinách, na jedálnych lístkoch, plagátoch aj na webe. Diskusné fóra sú plné neologizmov, žiaľ, v anonymných internetových diskusiách ide prevažne o výrazy nenávisti a urážky. „Jazykovedci sa nezaujímajú iba o lexikálnu stránku internetovej komunikácie, ale snažia sa preskúmať a opísať aj niektoré jej špecifiká,“ podotýka Katarína Kálmánová.

„Z hľadiska jazykovej kultúry a kultúry vôbec je internet prínosom, ale aj prekliatím, je pokladnicou aj stokou. Kedysi sa vravelo, že papier znesie všetko, ale to sme ešte nemali internet.“

Kreativita sa prejavuje zvlášť tam, kde nové slová opisujú spoločensko- politickú situáciu. Také je napríklad slovo alobalič, odvodené z kauzy bývalého poslanca za Smer Vladimíra Jánoša, ktorý si údajne balil milióny z korupcie do alobalu - dnes už „alobal“ značí podvodné získavanie peňazí.

Na internete funguje aj výraz ovčan pre občana, ktorý sa správa ako ovca, či ficoid, ktorý označuje toho, kto Roberta Fica nekriticky podporuje bez ohľadu na kauzy.

Najnovšie aj najstaršie

Významným zdrojom nových slov vždy bol a je aj slang. Mladí ľudia vedia, že haluz je výraz pre výmysel a rozbiť sa značí žúrovať do bezvedomia. No už netušia, čo značí gramec - ten bol zasa novinkou pre staršiu generáciu.

Nové slová prichádzajú s nástupom virtuálnej reality - četujeme, lajkujeme a hejtujeme. Aj tu sa rodia úplné novinky - od selfíčka odvodené felfie označuje rodinnú fotografiu (z anglického family selfie), belfie je fotografia zadku (anglické bottom selfie) či dronie je fotka urobená pomocou dronu. Či sa ujmú, je otázne.

Niektoré výrazy majú krátky život a dnes si na ne nikto nespomenie. Jazykovedcom uľahčuje prácu takzvaná počítačová lingvistika. Akýmsi obrovským úložiskom textov, od krásnej a odbornej literatúry cez noviny po súčasné blogy a internet, je slovenský národný korpus.

Program umožňuje napríklad zistiť, ktoré slová sú dnes frekventovanejšie alebo, naopak, ktoré slová zastarávajú a vytrácajú sa. Jazykovedci predpokladajú, že do nášho jazyka podstatne viac slov pribúda, než z neho vypadáva, ale stanoviť ich počet je veľmi ťažké.

Približnú predstavu dáva číslo, ktoré uviedla vo svojom odbornom príspevku jazykovedkyňa Mária Šimková: „V novom veľkom výkladovom slovníku slovenčiny sa plánuje spracovať okolo 240-tisíc heslových slov.“ V skutočnosti je ich oveľa viac, než sa spracuje do slovníka.

Vopcháčik a hovník

A ako je to s údajnými novými slovami, ktoré vraj na nás nachystali jazykovedci? Nedávno sa objavila „zaručená“ správa, že selfie sa má spisovne volať svojka. „Vtip o tom, že jazykovedci chcú nahradiť slová pohovka a batoľa ,rýdzo slovenskými‘ výrazmi hovník a lezúň, som počula prvý raz v osemdesiatych rokoch a schuti som sa zasmiala,“ vraví Katarína Kálmánová.

„Neskôr k nim pribudol hotdog premenovaný na vopcháčik alebo stŕčik. Neodolal ani Július Satinský, ktorý navrhol premenovať priezor na dverách, nespisovne kukátko, na prievidzu.

Dobrý vtip často vychádza z reality, ktorú dovádza do absurdnosti, asi preto hovník a lezúň sú populárne dodnes. Hnevá ma však, že už vyše tridsať rokov sa k týmto slovám pravidelne uchyľujú kadejakí ,experti‘ a teraz už aj internetoví hejteri, keď chcú kritizovať prácu jazykovedcov.“

V minulosti pritom naša jazykoveda dbala na údajnú čistotu jazyka a ochranu pred cudzími vplyvmi. Najväčšia fóbia bola z čechizmov - dnes už je tento strach prameniaci z našej nevyspelosti prekonaný.

„Prinajmenšom od začiatku minulého storočia sa v každom období našiel niekto, kto dvíhal varovný prst a zalamoval rukami nad úpadkom slovenčiny a preberaním cudzích slov,“ podotýka jazykovedkyňa. „Jedno je však isté: dnes je náš jazyk iný, ako bol pred päťdesiatimi rokmi, a o päťdesiat rokov bude iný ako dnes.“

Iná vec je neznalosť spisovnej slovenčiny - tú často neovládajú ani televízni moderátori. Ide o paradox totality. „Cenzúra sa, paradoxne, podpísala pod vyššiu kvalitu jazykového prejavu - väčšina textov, ktoré mali odznieť v televízii a rozhlase, musela byť napísaná a schválená dopredu, takže bol čas na jazykovú úpravu. Na verejnosti aj v médiách sme sa vyjadrovali krajšie a spisovnejšie, ale väčšinou sme nemohli povedať to, čo sme si mysleli,“ dodáva Katarína Kálmánová.

Dnešok

Podobne diktátorsky ako kedysi totalita sa dnes zavše správa trhový mechanizmus. Týka sa to aj nadnárodných koncernov - nedávno išlo vo Švédsku o prípad slovíčka gúgliť, teda hľadať na internetových vyhľadávačoch.

Firma Google namietala proti tomu, že termín v zozname nových slov neodkazoval iba na produkt ich spoločnosti, ale na internetové vyhľadávače všeobecne - spor dospel až k tomu, že švédska jazyková rada slovo zo zoznamu úplne škrtla s tým, že je nepredstaviteľné, aby americký gigant diktoval, ako majú Švédi hovoriť. V diskusii pod článkom napísal slovenský čitateľ: „Som zvedavý, či sa bude dať rozhodnutie rady vygúgliť...“

U nás máme jazykový problém s Ikeou. Firma trvá na tom, že jej názov sa nemá skloňovať, a tak ho aj uverejňuje v reklamných materiáloch, hoci jazykovedci opakovane dokazujú, že v slovenčine sa takéto slová prirodzene skloňujú a Ikeu skloňujeme aj v bežnej komunikácii.

„Na tvaroslovnú správnosť slova Ikea sa už v minulosti upozornilo, náprava nenastala,“ uzavrela v odbornom časopise Kultúra slova Anna Rollerová z Ústavu cudzích jazykov pod Univerzitou Komenského.

Na jednej strane stoja firmy, ktoré chápu svoj názov ako obchodnú značku, na druhej strane verejnosť, ktorej aj tak nikto nepredpíše, ako má hovoriť - každý si bude gúgliť a chodiť do Ikey, ako bude chcieť.

Špeciálnu kategóriu tvoria slová, ktoré, skrátka, museli vzniknúť, aby opísali novú situáciu, vo väčšine krajín asi aj nemožnú. Ide o ironické výrazy ako samoúnos, samovýbuch či samozbitie. Týkajú sa udalostí, ktoré si vyžiadala realita v súvislosti s kauzami z našej nedávnej minulosti.

Vianočné tipy na darček