Na mieste: Lektorka Vladimíra Horvátová stojí pred výklenkom - namiesto stola v ňom kedysi stála svadobná posteľ.

Sex priamo pred hosťami: Pre našich predkov bola "svadobná noc" vec verejná

Unikátny Sobášny palác v Bytči slúžil na vydaj palatínových dcér aj na pohlavný styk priamo počas svadobnej hostiny.

Relax

Na sever od Álp takúto architektúru ťažko nájdete. Svadobný palác v Bytči dal postaviť gróf Juraj Thurzo výhradne na svadby svojich detí. Honosné hostiny uhorskej šľachty mali nepredstaviteľné rozmery a strovili sa na nich obrovské množstvá jedla a pijatiky.

A priamo vo svadobnej sále sa nachádzala posteľ, kde novomanželia za závesom, priamo pred hlučnými hodujúcimi hosťami, plnili svoje manželské povinnosti. Výklenok, v ktorom sa všetko odohrávalo, existuje dodnes.

Tajná rozkoš

„Širokými schodmi možno prísť na poschodie, kde je vysoká a široká dvorana, v ktorej odbavovaly sa veselnícke slávnosti. Nad dvermi tejto dvorany vidno chór, pre hudcov vyznačený, a v prostred jednej pozdlžnej steny nachodí sa dvoma stĺpami okrášlený výklenok, v ktorom bývala sňatková posteľ.“

Takto opisuje svoju návštevu Svadobného paláca v Bytčianskom zámku pred vyše storočím, v roku 1884, slovenský národovec Alexander Lombardini. Dodáva, že nad šteklivým výklenkom našiel „dosiaľ ešte čitateľný nápis“ v latinčine.

Sobášny palác: Renesačná stavba je výnimočná v celej strednej Európe.
Sobášny palác: Renesačná stavba je výnimočná v celej strednej Európe.

Sobášny palác: Renesačná stavba je výnimočná v celej strednej Európe. Foto: MARCEL HULJAK

Ide o akési poučenia pred sexom a v preklade znejú: „Obmedzuj zbytočnosti a v noci túžby svoje kroť. Uvažuj, čo si žiada tvoja povaha, nie to, čo tvoja náruživosť. Zmierni žiadosti svoje a zjemni lichotenie, zavrhni, k čomu ťa priťahuje tajná rozkoš.“

Prvý manželský sex prebehol v hodovnej sieni plnej hostí a párik od zabávajúcich sa delil len záves. „V priestore bola umiestnená posteľ a traduje sa, že hostia mali právo skontrolovať, či dochádza k naplneniu - dobovo sa vravelo ku konzumácii - manželstva, lebo v opačnom prípade by sa svadba mohla anulovať. Ak sa zvedavý hosť chcel presvedčiť, stačilo, aby podišiel a poodhrnul baldachýnový záves,“ hovorí nám tunajšia lektorka Vladimíra Horvátová.

„Či ich to nevyrušovalo, ťažko povedať,“ smeje sa. „Ale nemáme doklady o tom, že by sa niektorá svadba anulovala, teda zrejme došlo aj k riadnemu splneniu manželských povinností.“

Dnešní návštevníci sa čudujú, že niečo také intímne sa riešilo v podstate na verejnosti, pubertiaci na exkurziách sa vraj uchechtávajú a pýtajú sa, či mohol novomanželovi v prípade núdze niekto helfnúť.

Hoci zvyky uhorskej šľachty sa už vo svojej dobe označovali za hrubé, fakt je, že v stredoveku šlo o vec bežnú v celej Európe - nebolo výnimkou, keď k naplneniu manželstva pri kráľovskej dvojici dochádzalo rovno v spálni plnej prizerajúcich sa a čakajúcich svadobných hostí.

Sex v stredoveku: Intimita a súkromie sa chápali diametrálne odlišne od dneška, v spálňach sa aj rokovalo.
Sex v stredoveku: Intimita a súkromie sa chápali diametrálne odlišne od dneška, v spálňach sa aj rokovalo.
archív

Sex v stredoveku: Intimita a súkromie sa chápali diametrálne odlišne od dneška, v spálňach sa aj rokovalo. Foto: archív

Dcéry a údovia

„Urodzený a veľkomožný pán Juraj Thurzo dal z otcovskej lásky postaviť tento palác na svadobnú slávnosť svojich milých dcér, ak ich Pán Boh bude chcieť tak dlho živiť, roku Pána 1601,“ hlása latinský nápis nad hlavným vstupným portálom.

Už keď Sobášny palác v Bytči stavali, mal jediný účel - čakalo sa na sobáše siedmich palatínových dcér a jedného syna. Prvá bola Zuzana, druhá Judita, tretia jeho najmilovanejšia Barbora, nasledovala Helena, Mária, Katarína a Anna. Syn Imrich sa ženil síce inde, ale „repete“ svadby mu usporiadali aj v Bytči.

Na ľudské pocity a vášne sa pri šľachte nebrali ohľady - v praxi neuzatvárali manželstvo dvaja mladí ľudia, ale majetky a statky bohatých rodov. A pri postave palatína išlo o veľa. Ako kedysi písal v Slovenských pohľadoch Alexander Lombardini: „O ruku jeho dcér uchádzali sa údovia najprednejších rodín. Tieto za mlady a v tom rade sa vydaly, jako sa narodily.“

Juraj Thurzo: Jeho portrét sa nachádza v Oravskom múzeu - na Oravskom zámku.
Juraj Thurzo: Jeho portrét sa nachádza v Oravskom múzeu - na Oravskom zámku.
MICHAL PIŠNÝ

Juraj Thurzo: Jeho portrét sa nachádza v Oravskom múzeu - na Oravskom zámku. Foto: MICHAL PIŠNÝ

Pre Thurzovcov platilo doslova - soľ nad zlato. Rodina zbohatla na monopole s poľskou soľou a na jej preprave plťami po Váhu. Palatín Thurzo bol druhý najmocnejší muž Uhorska po kráľovi, ktorého na cestách bežne sprevádzalo päťdesiat ozbrojených jazdcov, okrem toho bol radca cisára Rudolfa II. a kráľovský pohárnik - Bytčiansky zámok zodpovedal postaveniu, aké mala táto najbohatšia uhorská magnátska família.

Dobové súpisy thurzovských klenotníc ohurujú množstvom šperkov, perál, rubínov, smaragdov, zafírov, zlatých retiazok a náhrdelníkov, strieborného riadu, gobelínov, leopardích kožušín a podobných ozdôb uhorskej smotánky.

Rarita

Zámok dokončili v roku 1574 majstri pozvaní z Talianska na čele so staviteľom Jánom Kilianom. Kamenár Pocabello a murár Antonio potom postavili Sobášny palác.

Unikátna stavba má na prízemí rozľahlú vstupnú halu aj kaplnku, na poschodie vedie široké kamenné schodisko, ktorým kráčala aj Alžbeta Báthoryčka. Tá spolu s ostatnou honoráciou navštevovala svadby - po odchode z jednej z nich v novembri 1607 stihla cestou umučiť ďalšie dievča, ktoré nechala stáť v ľadovej vode Váhu neďaleko Bytče.

„Slávnostná sála zaberá celé poschodie stavby a má dĺžku 34,5 metra a šírku 12,5 metra,“ vysvetľuje správkyňa paláca Andrea Lukácsová. „Táto rozľahlá sála stojí bez jediného oporného stĺpa, čo je takisto špičkový výkon talianskych staviteľov.“

Našťastie, renesančnú budovu nečakal osud mnohých našich chátrajúcich pamiatok - prednedávnom sa dočkala rekonštrukcie v hodnote vyše dvoch miliónov eur. Mimochodom, pri rekonštrukcii našli v pivnici aj dva pôvodné stĺpy, na ktorých spočíval baldachýn - dnes stoja opäť pred výklenkom.

Hoci neskôr palác viackrát vyhorel a účelu slúžil krátko, následne fungoval ako skladisko či okresný súd, z minulosti sa zachovalo veľa. Napríklad balkónik - hudobná empora, z ktorej hrala svadobčanom do tanca dvorná kapela. Alebo prévet, teda záchod vysunutý zo stavby. Skutočnou raritou sú však hostiny, ktoré sa konali za týmito múrmi.

Osem svadieb a tri pohreby

O thurzovských svadbách sa občas uvádza, že svadobné veselie trvalo, kým sa nenarodil dedič, ba i rok. To sú rozprávky. Fakt je, že svadby trvali „len“ okolo týždňa. Okrem nich sa tu konali kary - jeden z nich po smrti samotného palatína, ktorý zomrel pred štyristo rokmi, v decembri 1616.

Na oslavách sa strovili množstvá naturálií. Predstavu môže dať súpis zo svadby syna Imricha, ktorý zverejnil archivár Jozef Kočiš. Zjedlo sa „rožného dobytka 43, teliat 23, 416 baranov, 957 husí, 2 609 sliepok, 214 prasiat, 5 325 vajec, 278 jariabkov, 177 zajacov, 194 kaprov, 61 šťúk, 285 pstruhov, 465 lukien a 1 a pol korca múky, 259 okovov vína, 107 tokajských sudov vína, 18 tokajských kŕmnych bravov, 31 moriek, 19 sviežich výz, 131 pintov tokajského masla, 35 pintov sadla, jačmeňa pre kone 506 lukien, 34 siah sena, 112 pintov octu, 14 syrov, 16 tokajských tvarohov, 6 centov a 32 libier bryndze, hovädzieho mäsa 24 štvrtí a na rozličné potraviny sa vydalo v hotovosti 14 427 zlatých.“

Bohatá hostina: Súpis naturálií zjedených na pohrebe palatína.
Bohatá hostina: Súpis naturálií zjedených na pohrebe palatína.
MARCEL HULJAK

Bohatá hostina: Súpis naturálií zjedených na pohrebe palatína. Foto: MARCEL HULJAK

Megalomanské hostiny zaťažovali aj poddaných z okolitých panstiev. „Okázalé svadby sa konali v nepokojných časoch, keď poddané obyvateľstvo okrem vlastných zemepánov bolo sužované raz hajdúchmi, inokedy cisárskymi žoldniermi a časť krajiny okupovali Turci,“ napísal Jozef Kočiš. „I keď Thurzovci zaplatili za svadobné voly, teľce, ovce a ošípané, predsa ostatné ,daremnice‘ znášali poddaní.“

Len na svadbu dcéry Barbory museli z bytčianskeho, lietavského a oravského panstva dodať štyridsať volov, devätnásť býkov a kráv, stoštyridsať teliat, tristopäťdesiat baranov, dvesto prasiat, jeleňov a diviakov, koľko sa podarí uloviť, tridsať zubrov z oravského panstva, dvesto zajacov, šesťsto jarabíc, štyristo husí, tisíc sliepok, šesťtisíc vajec, sto hlavátok, dvetisícpäťsto pstruhov, tisíc bielych rýb, deväťsto karasov, stoosemdesiat šťúk, štyristo lukien ovsa a sedemdesiatpäť vozov sena.

Ohromujúce sú aj počty hostí. Na svadbách nechýbali poprední oligarchovia, vyslanci kniežat a kráľov ani vysokí cirkevní hodnostári. Napríklad na svadbe palatínovej dcéry Barbory bolo 2 621 ľudí a s nimi 4 324 koní. A okrem veľkolepých svadieb dcéry dostali, prirodzene, honosné veno.

Svetlo do tmy

Pri týchto závratných výpočtoch by sa však nemalo zabudnúť, že Juraj Thurzo bol nielen neuveriteľne bohatý a vplyvný magnát, ale okrem toho priniesol na severné Uhorsko, do našich končín, závan nového vzduchu. Stavba Sobášneho paláca je podľa znalcov výnimočná nielen na území Slovenska, ale v celom priestore severne od Álp.

„Myšlienka postaviť sálu určenú na hostiny a spojenú priamo so sobášnou posteľou je u nás neobvyklá,“ uviedol Karol Chudomelka, architekt špecializujúci sa na historické objekty. Stavbárski majstri k nám priniesli z Talianska aktuálnu renesanciu s jej „jemným citom pre harmóniu celku“.

Nešlo len o vonkajší efekt. Po temnom stredoveku sa Európa otvárala slobodnejšiemu mysleniu. Súpis kníh palatínovej knižnice sa dodnes nachádza v Štátnom archíve v Žiline so sídlom v Bytči a podľa jeho riaditeľky Jany Kurucárovej šlo o jednu z najlepších knižníc v celom Uhorsku.

Medzi osemsto zväzkami nechýbali antické diela od Homéra, Plínia a Aristotela ani najnovšie politické príručky či knihy od Martina Luthera a humanistu Erazma Rotterdamského.

„Kráľ Matej II. určil Thurzovi honorár vo výške 22-tisíc zlatých ročne, pričom, na porovnanie, honorár predchádzajúceho palatína bol štyritisíc zlatých. Palatín z tejto sumy však hradil aj činnosť kancelárie, diplomatické misie, financoval hudobný súbor, do ktorého pozývali hudobníkov až z Viedne, a na svadbách sa predvádzali aj divadelné hry.

Thurzovci prejavili veľký záujem tiež o humanistické vzdelanie, do Bytče pozvali významných pedagógov, hmotne podporovali tunajšie gymnázium a to sa stalo školou, z ktorej sa odchádzalo na univerzity do Wittenbergu, Bazileja a Krakova.“

Zaujímavé je, že na palatínovom dvore v Bytči sa okrem latinčiny, nemčiny a maďarčiny hovorilo dobovou slovenčinou. „Počas jeho palatinátu sa tu zbiehali nitky uhorskej politiky,“ zdôrazňuje Jana Kurucárová a dodáva: „Juraj Thurzo bol skutočný renesančný človek. V jeho osobe sa skĺbil politik, diplomat, zemepán, vojak, vojenský veliteľ, bol laickou hlavou evanjelickej cirkvi a tak ďalej. No v neposlednom rade bol tiež manžel a otec.“

Relax