Kenneth Branagh: Severoírsky herec stvárnil postavu veliteľa Boltona.

Sfalšovali históriu? Filmová dráma Dunkirk rozhádala Britov a Francúzov

Kým v kinách vojnová dráma Dunkirk zarába vo veľkom, mnohí vo Francúzsku nevedia režisérovi prísť na meno

Vyše sto miliónov dolárov za prvý týždeň stihol zarobiť hit tohto leta - film britského režiséra Christophera Nolana Dunkirk. Jeden z najväčších vojnových filmov vôbec, Nolanov doteraz najlepší film - sype sa naň chvála z rôznych strán, no minimálne Francúzi zďaleka nemajú rovnaký názor. Štyridsaťšesťročný Londýnčan, autor filmov ako Dokonalý trik, Batman začína, Interstellar alebo Temný rytier, vraj akosi pozabudol na úlohu, akú vo francúzskom mestečku Dunkirk zohrali francúzske vojská.

To myslí vážne?

„Nikto nemá právo uprieť režisérovi vlastný pohľad, no ak tvrdí, že nakrútil film o skutočných udalostiach, mal by sa ich držať. Kde je vo filme 120-tisíc francúzskych vojakov, ktorých rovnako evakuovali z Dunkirku? Kde je tých 40-tisíc Francúzov, ktorí padli alebo skončili v zajatí pri obrane vlastného mesta proti početnejšiemu a lepšie vyzbrojenému nepriateľovi?“ pýta sa rozhorčene francúzsky denník Le Monde. „Typické britské správanie,“ rypol si do tvorcov aj francúzsky HuffPost. „Angličania majú nepríjemný zvyk zvyšovať zásluhy britskej armády a prehliadať to, čo dokázala francúzska,“ poznamenal redaktor Gary Assouline. Britom musí byť jasné, čo Francúzov tak napálilo. Nepriamo to priznáva aj redaktor Daily Telegraph a filmový kritik Robbie Collin. „Dunkirk je britský film. Bez zjavných ústupkov medzinárodnému trhu,“ napísal. Ani kritik britského The Guardian nemal s filmom zľutovanie. „Bezkrvný, nudný a prázdny. Dunkirk v podaní Christophera Nolana ma nijako nenadchol,“ píše David Cox.

Zázrak z pláže

Ktovie, ako sa na celú vec teraz pozerá samotný režisér. Diváci si totiž z kritiky ťažkú hlavu nerobia. Filmu sa na plátnach kín zatiaľ darí. Vítajú ho aj malé nezávislé kiná, kde ho vraj môžu premietať bez obáv, že táto téma diváka nepriláka. Čo sa vlastne v Dunkirku stalo? Film sa snaží priblížiť udalosti, ku ktorým došlo v čase od 27. mája do 3. júna 1940. Nemeckej armáde sa vtedy podarilo odrezať časť britských, francúzskych a belgických jednotiek od hlavných zložiek.

A tie boli nútené pristúpiť k evakuácii, hoci spočiatku o tom ani vtedajší britský premiér Winston Churchill, ani francúzsky Paul Reynaud nechceli ani počuť. No keď sa Spojencom nedarilo vymaniť sa zo zovretia, Churchill musel chtiac-nechtiac zmeniť názor a vydať rozkaz na evakuáciu takmer 400-tisíc mužov. Ten francúzska vláda schválila. Vojská utekali cez 60 kilometrov dlhý a 10 kilometrov široký koridor. Hlavným evakuačným bodom sa stal práve francúzsky prístav Dunkerque, po anglicky Dunkirk.

Hoci situácia vyzerala beznádejne, ústup sa vydaril. Churchill v prejave k poslancom označil udalosti vo Francúzsku za kolosálnu vojenskú katastrofu, no záchrana tisícok vojakov bola podľa neho zázrak. Dodnes nie je jasné, prečo sa vtedy postup nemeckej armády zastavil. Ak by pokračovali rovnakým tempom ako posledné dni, bolo by mŕtvych na strane Spojencov oveľa viac. Hoci prišli o väčšinu ťažkej výzbroje a mnoho plavidiel, až 85 percentám obkľúčených jednotiek sa podarilo uniknúť pred zajatím. Celkovo cez Lamanšský prieliv na najrôznejších plavidlách uniklo vyše 338-tisíc vojakov, z toho 123-tisíc Francúzov. Zhruba 40-tisíc Francúzov, ktorí kryli ústup, však už toľko šťastia nemalo.

Niektorí padli, iní skončili v rukách nepriateľa. Počas celej operácie prišlo o život asi 11-tisíc mužov, desaťtisíce skončili v zajatí.

Žiadny Nemec

Toľko fakty, divák v kine sa však aj podľa britského kritika The Guardian dozvie zo skutočnej situácie málo. „Filmu chýba kontext. Nedozviete sa ani to, prečo sa zrazu armáda ocitla na pláži, ani prečo vlastne vznikla hrozba, ktorej musia zrazu vojaci čeliť. Nemeckého vojaka vo filme poriadne nevidíte. Len generálov a politikov, ktorí to celé režírujú,“ píše kritik Guardianu. Fanúšikovia to vidia inak. Nolan je vraj vizionár, akým bol v štyridsiatych rokoch Welles, v šesťdesiatych Kubrick a v sedemdesiatych Spielberg. „Jeden z najkrajších filmových zážitkov za posledných desať rokov,“ napísal na stránke csfd.cz používateľ s nickom lamps. Spolu s hudbou hviezdneho Hansa Zimmera je to vraj úchvatný filmový zážitok, na ktorý sa niektorí chystajú do kina vrátiť. Ktovie, čo na to povedia naštvaní Francúzi.

Od komiksov k vojnovej dráme

Mimochodom, je to prvý Nolanov vojnový film. Doteraz sa syn britského otca a americkej matky venoval najmä komiksovým adaptáciám a niekoľkým osobitým sci-fi projektom (Interstellar, Počiatok). Nolana však, čo je viac než zrejmé, zaujímala samotná idea filmu. „Naozaj sme sa snažili dostať diváka na tú pláž. Medzi tých takmer 400-tisíc vojakov, ku ktorým sa zo všetkých strán blíži nepriateľ. Dostať diváka medzi tých mužov, ktorí sa museli rozhodnúť. Ustúpiť alebo zahynúť? Pre mňa je to jeden z najväčších príbehov ľudskej histórie,“ vyhlásil o filme Nolan. O ziskovosť filmu s rozpočtom 150 miliónov dolárov sa báť nemusí, peniaze sa filmárom vrátili už takmer za prvý týždeň od slávnostnej premiéry. Aj kritiku z odborných kruhov asi Nolan prežije. Len kvôli úplnosti, film s rovnakým názvom a rozpočtom jeden milión dolárov, v ktorom si zahral John Mills či Richard Attenborough, natočil už v roku 1958 iný Brit - Leslie Norman. Pred trinástimi rokmi sa rovnakej téme venoval v televíznom filme Alex Holmes. Použil v ňom aj autentické výpovede tých, ktorí prežili.

Vianočné tipy na darček