Budúca pony girl: To, čo Peter Jakubík drží v rukách, je iba preglejka s obrysom ženskej postavy. Zatiaľ.

Slovák robí bizarné koníky pre dospelých. Majú tvar nahej ženy

Dizajn je vraj prejavom revolty a Petrovi Jakubíkovi je revolta blízka.

Má IQ hojdacieho koníka. Tak takýto názor na človeka ste už určite počuli a viete, že mu tým nelichotia. Napokon, aké IQ už len môže mať hojdací koník? Mali ho asi všetky malé deti, niekto koníka, iný kohútika, ale patrí to k detstvu. Nie je však koník ako kohútik a nie všetko, čo sa hojdá, slúži na radosť deťom. Také hojdacie koníky, aké vyrába Peter Jakubík, určite nie! Majú podobu žien a príchuť sadomasochizmu. Nič pre deti, ale zgustli si na nich už aj zákazníci v zahraničí, a to pekne ďaleko. Skončili v Spojených štátoch, Nemecku, dokonca aj v Spojených arabských emirátoch.

Ženské prsia ako odkladací priestor

Prvá myšlienka, keď sa vyberáte za tvorcom takéhoto dizajnu, je, že zrejme bude ľudový umelec a tomu budú zodpovedať jeho výrobky. Lenže je to omyl. Peter Jakubík vyštudoval v ateliéri Art Dizajn na Vysokej škole výtvarných umení a dizajnu v Bratislave a v roku 2004 získal doktorský titul.

„Vymýšľať si, ako čo bude vyzerať, ma bavilo už ako chlapca. Navrhoval som zbrane, autíčka, roboty a neskôr mi pripadalo samozrejmé, že pôjdem študovať dizajn na strednú školu v Kremnici. Pracoval som s materiálmi a tvarmi, snažil sa nájsť každej veci myšlienku, príbeh, vďaka ktorým predmet dokáže komunikovať s tým, kto sa naň pozerá,“ rozpráva a dodá, že vždy bol proti sériovej výrobe, proti biznisu, ktorému chýba akýkoľvek prvok umenia.

Napokon, v čase jeho mladosti bol práve takýto dizajn prejavom revolty a jemu je revolta blízka dodnes. „Skúšal som pracovať pre firmu, ale dlho to nevydržalo. Keď sa mi niečo nepozdávalo, neurobil som to len preto, že to tak vidí šéf. A tak sme sa logicky veľmi rýchlo jeden druhému porúčali.“ On mal totiž vlastnú predstavu o svete a pred očami veci, ktoré iných dráždia. „Kým som študoval na vysokej škole, dostal som sa na stáž do mesta Saint-Étienne vo Francúzsku a predĺžil som si ju na pol roka. A vlastne tam som sa začal zaoberať erotickými motívmi,“ hovorí.

Po návrate domov sa pustil do virtuálnych projektov, skenoval modelky a na skenoch vytváral veci, pri ktorých sa niekomu mohol rozum zastaviť. Nalepil naň napríklad 3D vizualizáciu lampy. Áno, presne tam, kde si myslíte, a ona akoby kopírovala stoporený penis. A čo modelka s odkladacím priestorom na prsiach? Vraví, že to boli „také prvé nástrely“, ale čoskoro sa venoval diplomovke, ktorej témou bol fetišistický dizajn.

Chyžná ako nočný stolík

„Ste fetišista?“ pýtame sa Petra Jakubíka priamo a on odpovedá, že až tak by to nenazval. Tvrdí, že on len preformátoval ľudskú posadnutosť inými vecami, napríklad značkovými, do inej podoby. „Konzumná spoločnosť je fetišistická aj módne značky sa môžu zmeniť na druh fetišu,“ dodá. Nuž a rovnako môžu byť fetišom ženské prsia. V tvare „odkladacieho priestoru“ sú dokonale preformátované a či sa budete nad dielom rozčuľovať, či ho odsúdite, alebo vychválite do neba, určite nezostanete ľahostajní. A presne o to umelcovi ide.

Kult intimity a dizajnu. Znie to vedecky a veda to aj bola. Zaoberal sa ňou vo svojej doktorandskej práci. A presne to, čo sa ľudia usilujú skrývať, sa on snažil odhaľovať. Vo svojom ponímaní, prirodzene. Možno sú muži, ktorí snívajú o sexe s chyžnou v hoteli. Peter Jakubík im ju stvoril v podobe nočného stolíka. Má zásteru aj nohy. O jednu viac, než by mal mať, má päťnohý stolík. Rohožka v tvare latexového obleku, to je ešte silnejšia káva. Akoby ste mali na zemi medvediu kožu, lenže toto je vo veľkosti človeka. Sadomasochistické praktiky v jeho podaní.

Alebo frézované zrkadlo, ktorého celý okraj krášlia nahé postavy žien. Určite by sa doň rada pozrela ktorákoľvek domina, aj keď sa tým na verejnosti nepochváli. Petra Jakubíka však pochválili. Za chyžnú, rohožku aj zrkadlo na nábytkovom veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom. Tvrdí, že v Nemecku sa nad jeho prácami nikto nepohoršoval, naopak, mali záujem kúpiť si takéto predmety. S predstavou, že si ich objednajú sto a on im ich do týždňa sto dodá. Nedodal. Na to bola jeho revolta príliš silná, pásová výroba jednoducho nie je jeho doména.

Dvojmetrový fetiš

Pred piatimi rokmi sa však zrodil aj prvý z dnešných „hojdacích koníkov“ a ocitol sa na výstave KAMA - Sex a dizajn v Miláne. Ako sme už povedali, nie je to malý koník, ale veľký, pre dospelého človeka, tak sa na výstavu dostal iba vo forme vizualizácie. Koník v tvare ženy, čierny, opäť v sadomasochistickom stvárnení. Keby sme to chceli vyjadriť slovníkom sadomasochistov, je to - pony girl. Po Miláne prišiel na rad rustikálny hojdací koník s grafikou. Ťažko sa hľadajú slová - je to detská hračka, ale aj kus nábytku, v podaní Petra Jakubíka tiež ženský fetiš, v tomto prípade dokonca rustikálny!

Koníček s rozmermi 1,5 krát 2 metre vyrobený z preglejky, s hmotnosťou približne 25 kilogramov. Aj keď už mal objednávky, musel ho „optimalizovať“ do takej veľkosti, aby ho vôbec dokázal do krajiny, kde oň mali záujem, prepraviť. Pošta zmysel pre humor nemá, aj keď ide o „jednoduchý, ľahko vyrobiteľný humorný produkt“, ako ho umelec nazval. Nuž a keď už je reč o humore, spýtali sme sa aj na to, prečo doposiaľ nevyrobil koníka v tvare chlapa, čo by feministky určite privítali. Odpovedal stručne. „Lebo mám radšej ženy.“

Je umelec a hrá sa. Zahráva sa s našimi postojmi. Dámske nohavičky, ktoré majú vzadu potlač - stoličku. Prečo asi? Vyrobí papierovú tašku s opätkom ako na dámskej topánke a nechá vás rozmýšľať. Alebo koženú dámsku kabelku s vysokým opätkom. Hrá sa s kožou, drevom, textilom. A popritom učí študentov základy dizajnérskej tvorby na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. A tak si vlastne môžeme trochu zafilozofovať. Raz o jeho diele napísali, že je deviantné.

Je? „Nie je, podstata týchto vecí nespočíva iba v sexe. Je skôr erotické a erotika je a vždy bola súčasťou našej civilizácie. Čím viac sa tabuizuje, tým viac problémov spôsobuje.“ Keď už vyrobil hojdacieho koníka s podobizňou dominy, čo ešte môže vymyslieť? „Chcem pracovať na nábytkovej kolekcii, kde by erotika opäť parodovala ľudskú túžbu po mamone. A rád by som dal priestor aj mytológii.“ Že si také dielo nedokážete predstaviť? A nespočíva práve v tom tajuplnosť umenia?

Mimochodom, Slováci sa zatiaľ medzi jeho obdivovateľov nezaradili. Vystavoval vo Viedni, v Budapešti, v Kodani či Prahe, reportáž o ňom odvysielala dokonca ruská televízna stanica Russia Today, ale objednávku na pony girl od našincov nedostal ani jednu. Možno nám chýba humor a nadhľad alebo to IQ. Napokon, je to len hojdací koník.

Pony girl
Pony girl
JÚLIUS DUBRAVAY

Foto: Július Dubravay

Pony girl

Čo pony girl, to fiktívny príbeh, to niektorá zo sexuálnych póz. Jedna je oblečená v tesnom mačacom odeve dokonale kopírujucom krivky ženského tela. Ten odev akoby krotil jej sexuálne túžby, spútaval ju. Ďalšia má na sebe pletené pančušky, krátke nohavice a tielko, ktoré viac odhaľuje, než ukrýva. Nie je to vášeň a sloboda? A čo telo baleríny spútané povrazom? Chce tancovať, ale potešenie jej spôsobuje aj to, že je spútaná, a mohli by sme pokračovať ďalej. Nebolo by však príjemnejšie posadiť sa na koníka, nechať sa unášať vlastnou fantáziou a pokojne pritom zaspať?

Vianočné tipy na darček