Toto mu ide najlepšie: Ižold v úlohe nadhadzovača.

Slovák v americkom bejzbale: Jakub Ižold má ako prvý Slovák profi zmluvu

Jakub Ižold je prvý Slovák, s ktorým americká bejzbalová liga uzavrela profesionálnu zmluvu.

Z Levíc do Brna a odtiaľ do rozpálenej Arizony. Taká je zatiaľ cesta talentovaného bejzbalistu Jakuba Ižolda, prvého Slováka, ktorému americká profesionálna Major League Baseball (MLB) ponúkla kontrakt. Upísal sa päťnásobnému víťazovi Svetovej série, tímu Cincinnati Reds.

Zatiaľ bojuje o miesto na výslní len na farme medzi nováčikmi, no pre slovenský bejzbal, ktorý v našich končinách nemá príliš veľkú popularitu, je to aj tak bombastická správa. „Prvý raz v živote dostávam za hranie bejzbalu plat,“ pochválil sa cez Skype mladý Levičan, ktorý len nedávno dovŕšil dvadsiate narodeniny.

Boj o prežitie

„Už to nie je žiadna zábava, ale práca. Kým v Brne, kde som po odchode na strednú školu hrával za miestnych Drakov, to bolo založené na klubovom tímovom duchu, tu, na farme v Arizone, už každý hrá len a len za seba,“ vysvetľuje šikovný nadhadzovač.

Jakub je ľavák, čo je medzi bejzbalistami mierna výhoda. „Dokáže hádzať rýchlosťou 89 míľ za hodinu. Tých, čo hádžu okolo 92-93 míľ za hodinu, už považujú za veľkých hráčov. Aj sa tešíme, že sme sa konečne dočkali Slováka s profesionálnou zmluvou v USA, aj nám je ťažko. V Rakúsku nás v druhej polovici júla čaká kvalifikácia o postup na majstrovstvá Európy a Jakub bol náš najlepší nadhadzovač. Musíme sa zaobísť bez neho,“ povzdychol si generálny sekretár Slovenskej baseballovej federácie František Bunta.

V Amerike: Jakub v americkom tričku v čase, keď ešte netušil, že so Cincinnati podpíše zmluvu. Foto: facebook.com

Arizonské sito

Dotiahnuť to z postu nováčika na arizonskej farme klubu až do slávnej MLB nie je vôbec jednoduché. No Ižold chce o svoju šancu zabojovať. Znamená to najskôr uspieť v takzvanej Rookie League a potom sa cez ďalšie úrovne prepracovať až medzi najlepších. Je to zhruba rovnaký systém ako v NHL. Na rozdiel od hokejovej súťaže, ktorá je o šestnásť rokov mladšia, majú tímy v bejzbalovej lige fariem oveľa viac. Rozličnej úrovne.

„Funguje to ako sito. Hráči prichádzajú, presúvajú sa. Akým smerom, o tom rozhodujú tréningy a najmä zápasy, ktoré hrávame o siedmej večer. Dôležité je mať konštantné výsledky. Výkonnostne nekolísať. Presne o to sa teraz každý deň snažím,“ vysvetľoval Jakub, ktorý odletel za more 27. mája. Čo to v prípade bejzbalistu znamená? „Hádzať tak, aby súperi bodovali čo najmenej. Najlepšie je, keď im neumožním získať ani bod.“

Ižoldovým súperom na juhozápade USA nie sú len spoluhráči. „Arizona je púšť a je tu nenormálne teplo. Každý deň vyše štyridsať stupňov. Chvíľami sa nedá byť vonku vôbec, tak z hotela ani nevychádzam.“

Najskôr Shakespeara

Mama Monika si na levickom sídlisku Vinohrady ťažko zvyká, že je mladší syn z domu. „Je to zvláštne, že chalan je preč. Aj som sa tešila, aj som sa oňho bála. Najmä teraz, keď v správach ukazovali tamojšie horúčavy a požiare. Matke hneď napadnú všelijaké myšlienky.“

Bejzbal zo začiatku lákal tiež staršieho syna Borisa. „Bol to u nás taký rodinný podnik. Aj z iných rodín ho hrávali bratia. Začínali tu neďaleko, na škvarovom ihrisku. Volali sa Desperados Levice, no klub, žiaľ, už nefunguje. Jakuba si ako desaťročného všimli ľudia zo zväzu, onedlho šiel reprezentovať Slovensko na turnaj do Moskvy. Bejzbal hráva od základnej školy,“ pokračuje Monika Ižoldová.

Keď sa v jeho pätnástich rokoch ozvalo Brno, ktoré je najlepším českým tímom, spočiatku začal v tamojšom klube hosťovať. Stredoškolský internát však cez víkend zvyčajne zatvárali a Jakub sa na trase Brno - Levice nacestoval až príliš. Tak ho ubytovali priamo na štadióne. Neskôr si našiel vlastný byt. Od šestnástich sa o seba viac- -menej stará sám.

Vďaka nemu sa v tajoch bejzbalu - pre našinca často ťažko pochopiteľnej hry - vyzná aj mama, hoci, ako sama tvrdí, absolútnou odborníčkou zďaleka nie je. „Nezabudnem, keď som si pýtala u nás na zväze pravidlá, odkázali mi, že si mám najskôr naštudovať Shakespeara,“ smeje sa.

Aspoň rok

Skutočnosť, že Jakub skončil pri bejzbale, je v podstate náhoda. „Mal som deväť, keď sa v škole zjavil učiteľ bejzbalu a rozdal prihlášky. Nechcel som hrať futbal ani basketbal. Toto sa mi pozdávalo,“ vraví.

Americký agent žijúci v Nemecku ho pozorne sledoval už na jeseň minulého roku. Po Novom roku si to namieril do Levíc, kde Jakub Ižold zmluvu podpísal. Prostredie si najskôr pár dní oťukával. „Musel som sa vrátiť, aby som zmaturoval. Až potom som letel späť do Ameriky.“

Jakub verí, že bejzbalom sa za morom dokáže uživiť. Hoci pripúšťa, že mimo sezóny si asi bude musieť privyrábať. Tak či onak, v slovenskom bejzbale je to prvá lastovička. A pre neho obrovská životná skúsenosť. Bez ohľadu na to, či sa mu splní sen a jedného dňa naozaj nastúpi neďaleko rieky Ohio v cincinnatskom Great American Ballpark za miestnych Reds.

„Nie je prvý Slovák, ktorého skauti sledovali. Pár sme ich tu už mali, no až Ižoldovi ponúkli zmluvu,“ hovorí František Bunta. „Vyžiada si to aj trochu šťastia, aby sa posúval čoraz vyššie, no budeme mu držať palce. Keď sa mu tam podarí vydržať rok, bude na dobrej ceste.“


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní