Slovensko je veľmoc jaskýň. Niektoré ukývajú kresby z praveku

V našich jaskyniach sa nachádzajú tajuplné kresby pravekých ľudí, vedci ich skúmajú.

Slovensko sa označuje za jaskyniarsku veľmoc - máme vyše sedemtisíc jaskýň. Medzi nimi sú viaceré, ktoré skrývajú okrem jedinečných prírodných bohatstiev tajomstvá dávnej histórie. Doklady pravekého jaskynného umenia poznáme skôr zo západnej Európy, napríklad zo slávnej španielskej Altamiry. Kresby v našich jaskyniach dnes skúmajú vedci a tajuplné obrazce z podzemia odhaľujú prvé tajomstvá. Stane sa niektorá z našich jaskýň slovenskou Altamirou?

Mystérium

„V Domici pravekí ľudia zimovali, našlo sa tu po nich až jedenásť ohnísk. Vchod, ktorý používali, neskôr zavalilo, a tak jaskyňa zostala na tisíce rokov hermeticky uzavretá a zachovali sa v nej stopy po vtedajšom osídlení,“ hovorí nám počas prehliadky sprievodca Erik Blatník.

Naokolo sa týčia vysoké stalagmity, čas akoby tu zastal. Ani mobil tu nemá signál. Vo výške jaskynných siení občas preletí netopier, ktorých tu žije až šestnásť druhov.

Prichádzame ku vchodu do Posvätnej chodby, jedinečnému útvaru, za ktorým sa vo výklenku nachádzajú dávnoveké kresby. „Jeho poetický názov je aj Lono Matky zeme,“ podotýka sprievodca.

Rozľahlý priestor pred chodbou sa príznačne volá Dóm mystérií. A kresby v Domici sú skutočným mystériom. „Prvý výskum sme v Domici robili už pred desiatimi rokmi, naposledy minulý rok. Odoberali sme vzorky na rádiokarbónové datovanie, ktoré by presnejšie stanovilo vek kresieb.

Ide o kresby uhľom na vápencovej stene jaskyne, rovnako nás zaujímali ďalšie stopy po pravekom človeku, ktoré zrejme spôsobilo otieranie fakieľ, aby sa zvýšila ich svietivosť,“ opisuje nám antropologička Alena Šefčáková zo Slovenského národného múzea - Prírodovedného múzea. Výsledky datovania dostali len nedávno.

Čítajte viac:

Živé fľaky na stenách: Netopiere potrebujú svoj plán B

Iné svety

O zvláštnych kresbách v Domici sa v odbornej obci vedelo už dlhšie, v roku 1931 ich vypátral vtedajší správca Vojtech Benický a v šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa im venoval uznávaný archeológ Ján Lichardus. Ich vek sa však dosiaľ len odhadoval.

Vzorky najprv putovali do holandského laboratória, aktuálne do laboratória vo Veľkej Británii a v Austrálii, kde dokážu stanoviť vek aj z veľmi malých vzoriek.

Ide o finančne náročný projekt - náklady na odber jedinej vzorky sa môžu vyšplhať až na 500 eur, pričom slovenská veda je dlhodobo podfinancovaná, takže okrem medzinárodnej spolupráce museli prizvať súkromného sponzora.

Najnovším výsledkom analýzy metódou C 14 AMS datovania je vek deväťtisíc rokov. Pri prerátaní je to obdobie asi sedemtisíc rokov pred naším letopočtom, teda na rozhraní mezolitu a neolitu.

Kresby: Ich poloha zrejme nie je vôbec náhodná, sú pomerne jednoduché a symbolické. Foto: František Engel

Kresby sa nachádzajú v zadnej časti Domice, ktorá slúžila zrejme na kultové účely. Svedčí o tom už výber miesta - prírodný útvar sa neuveriteľne ponáša na ženské pohlavné orgány. Práve v jej výklenku sa nachádzajú kresby.

Podľa antropologičky Aleny Šefčákovej ide o „skutočne magický, eróziou brilantne vymodelovaný anatomicky realistický tvar. Archeologické nálezové okolnosti svedčia o tom, že pre obyvateľov Domice mala Posvätná chodba zvláštny význam a bola niečo mimoriadne.

Úzka chodba svojím nezvyčajným útvarom budila určite už kedysi dávno myšlienkovú asociáciu súvisiacu s kultom plodivej sily. Túto domnienku potvrdzuje aj fakt, že chodba bola uzavretá z obidvoch strán kolmi“. Okrem kresieb sa tu našli početné otery a čiary od smolníc a fakieľ.

Kresby tvoria geometrické ornamenty rozvrhnuté do troch obrazcov. „Ľudia v neolite pri praktizovaní spirituality zrejme používali takzvaný zmenený stav vedomia a tento druh vedomia im umožňoval preniknúť do ‚duchovných ríš‘ a spojiť sa s ‚inými‘ bytosťami, duchmi a mŕtvymi,“ myslí si antropologička.

„Parafrázou na cestu do podsvetia alebo do ,iných svetov‘ môže byť aj temný priestor jaskyne. Tieto momenty mohli ovplyvniť štýl kresieb - motív ženských genitálií nemusí byť symbolom plodnosti a zrodenia, ale v pravekom umení odkazuje na plodnosť ,stien jaskýň‘ v zmysle prechodu do iného sveta.“

Picasso a tajomstvá

O tom, že jaskyne slúžili oddávna okrem úkrytu na kultové účely, svedčí viacero nálezov z našich jaskýň. Dávni ľudia vstupovali do ťažko prístupných hĺbok, ktoré neosvetľovalo elektrické osvetlenie - atmosféra musela byť ešte tajomnejšia a autentickejšia.

Svetoznámy maliar Pablo Picasso po objavení pravekých jaskynných malieb povedal: „Nenaučili sme sa vôbec nič.“ Fakt je, že diela v juhozápadnej Európe - vo Francúzsku a v Španielsku - sú vrcholom pravekej tvorby. V strednej Európe ide o ojedinelý a výnimočný objav, navyše, Domica nie je jediná jaskyňa, kde vedci našli kresby.

„V Slovenskom krase vidíme hodnotné obohatenie našich prírodných krás, ktoré sa v plnej miere vyrovnáva krasovým územiam ostatného sveta. Sústredila sa tu všetka tvarová rozmanitosť tajomného skalného podsvetia a svojou úplnosťou prekvapuje vedcov a krásou okúzľuje návštevníka,“ napísal už v roku 1933 český akademik Jaroslav Böhm, ktorý skúmal Domicu.

Vedúci oddelenia starostlivosti o jaskyne zo Správy slovenských jaskýň Ľudovít Gaál nám potvrdil, že v tomto našom národnom parku evidujú až vyše 1 100 jaskýň.

Domica: Je jediná naša jaskyňa s plavbou po podzemnej rieke Styx počas prehliadky. Foto: Norbert Grosz

„Územie Slovenského krasu je jednoznačne najbohatšie na jaskyne na Slovensku. Okrem Domice pravekí obyvatelia obývali mnohé jaskyne ako Majda-Hraškovu jaskyňu, Silickú ľadnicu, Babskú dieru, Fajku, Tatársku jaskyňu, Oltár, Drienovskú jaskyňu, Mutónsku jaskyňu, Leontínu, Ardovskú jaskyňu, Majkovu jaskyňu, Ortováň, Zbojnícku jaskyňu a iné.“

Domické kresby sa nachádzajú v časti neprístupnej verejnosti. Podľa bádateľov je to pozitívum, keďže výskum stále prebieha a laici by ich mohli poškodiť.

Navyše, jaskynné umenie je mimoriadne háklivé - mikroklímu ničí aj oxid uhličitý vydychovaný turistami, takže napríklad francúzsku jaskyňu Lascaux s nádhernými pravekými maľbami museli uzavrieť a turisti dnes navštevujú len jej napodobeninu.

Podobne je to v prípade slávnej Altamiry. Z podobných dôvodov neuvádzame konkrétne údaje o ďalších našich verejnosti neprístupných jaskyniach, v ktorých tiež prebieha výskum.

Primitívi?

Domicu znovu objavil v roku 1926 člen pohraničnej stráže Ján Majko, ale už v roku 1801 tu predpokladal veľkú jaskyňu bádateľ L. B. Bartolomeides. Dávno predtým bola domovom ľudí takzvanej bukovohorskej kultúry.

V Domici zanechali kultúrnu vrstvu hrubú až meter, svedčiacu o dlhodobom pobyte. Našli sa tu obydlia, črepy, nástroje, prívesky z mušlí i zo zvieracích zubov, šidlá, nože, šípy aj hrebeň. Problém spôsobil až človek moderného typu a komunistické poľnohospodárstvo - po erózii a spáde vody z protiľahlého svahu jaskyňu opakovane vytopilo.

Prakticky šlo o „výplach“, ktorý zmietol so sebou takmer všetky stopy minulosti, dovtedy unikátne dochované v podzemnom svete. „Človek moderného typu vie byť veľmi škodlivým živočíchom,“ sarkasticky komentuje správca Domice Ottó Lörincz. „Pravekí ľudia v Domici nemali ústredné kúrenie ani stavebné fakulty a beztak boli v mnohom ďalej než my.“

Kresby, našťastie, prežili. Podľa Aleny Šefčákovej je okrem skúmania fyzickej stránky človeka dôležitá jeho psychika, duševný svet a mentalita, ktorá sa dá rekonštruovať pomocou archeológie.

„Ide napríklad o spôsob pochovávania, architektúru sídlisk, nezvyčajné alebo zvláštne poukladané predmety, napríklad hudobné nástroje. Mimoriadne dôležité sú aj prvé znaky výtvarného charakteru - rozličné čiary a ich kombinácie, farebné plochy, rytiny do kameňov, jaskynných stien, kostí, zubov zvierat či lastúr, až po celistvé maliarske a sochárske diela, ktoré nám môžu niečo prezradiť o symbolickom spôsobe rozmýšľania.“

Preč sú časy, keď sme si našich predkov predstavovali ako primitívnych opoľudí, ktorí dokázali maximálne mlátiť kyjakom okolo seba. „Tento pohľad sa už úplne prehodnotil. Nemyslím si, že sa od nás archaickí ľudia v niečom podstatnom líšili, napriek tomu, že spôsob ich rozmýšľania mohol byť trocha iný. Aj medzi nami sú rôzni ľudia, s rozdielne bohatým duševným svetom, a isto boli aj medzi nimi, ale v princípe rozmýšľame podobne.“

Vianočné tipy na darček