Žltá krajina: Zlatobyľ vyhráva! A ukrajuje si čoraz viac pôdy.

Slovensko ohrozuje ďalšia pliaga. Invázna rastlina s romantickým názvom

Invázne zlatobyle menia ráz Pohronia a dávajú zabrať aj alergikom.

Relax

Keď v trinástom storočí stavali hrad Šášov, určite stál na kopci obklopenom zeleňou, kam až oko dovidí. Dnes sa vypína nad žltou krajinou. Stačí sa autom dostať do Hronského Beňadika a pokračovať po autostráde okolo Hrona - všade žlté polia. Po Banskú Bystricu, potom až do Brezna a rovnako vyzerá aj východ Slovenska. Miesto pod slnkom si tu uzurpovala síce krásna, ale diabolská rastlina - zlatobyľ. Do európskych botanických záhrad sa pravdepodobne dostala v sedemnástom storočí, keď mal Šášovský hrad zo štyristo rokov, a postupne sa vydala na svoju víťaznú cestu. V devätnástom storočí sa už údajne veselo šírila popri Dunaji, dnes je - všade.

V žltom nebi

„Podhradie sme si nevybrali náhodne, tu sa dá k zlatobyli dostať,“ hovorí Monika Farbiaková, botanička zo Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Štiavnické vrchy. Zastaneme na zvyškoch asfaltu, kde sa povaľuje kopa smetí, a ocitneme sa v „žltom nebi“. „Najlepšie sa jej darí tam, kde človek vyvíjal svoju činnosť,“ dodáva. Zvyšok asfaltu a smeti sú toho dôkazom. „Rýchlo sa šíri tam, kde je narušený pôvodný pôdny kryt. Napríklad pri brehoch riek - kde ich upravovali, tam sa jej darí veľmi dobre. Expanduje semenami i podzemkami na úkor domácich rastlín, berie im priestor pod slnkom i výživu z pôdy.“

Marcela Podmanická: „Zlatobyľ kanadská ani zlatobyľ obrovská nie sú vedené ako liečivé, ale ani ako škodlivé,“ hovorí. Inými slovami, úžitok z nich nie je žiadny.
Marcela Podmanická: „Zlatobyľ kanadská ani zlatobyľ obrovská nie sú vedené ako liečivé, ale ani ako škodlivé,“ hovorí. Inými slovami, úžitok z nich nie je žiadny.
Matej Kalina

Inými slovami, stáva sa z nej monokultúra. Ja a nikto iný! To je vlastne podstata všetkých inváznych rastlín. Aj keď o ich kráse niet pochybností. Veď niekedy až dvojmetrovú zlatobyľ kvetinári dokonca dávajú do kytíc na okrasu. Ale z troch druhov, ktoré poznáme, len dve - tie invázne. Zlatobyľ kanadskú alebo zlatobyľ obrovskú. Obe sa k nám dostali z južných oblastí Kanady alebo zo stredozemia Spojených štátov a podobajú sa na seba tak veľmi, že laik ich ťažko rozpozná. Tretí druh je zlatobyľ obyčajná, rastlina, ktorá na našom území rastie odnepamäti. Je však podstatne menšia a zriedkavejšia. Čiže, aj keď je tu oveľa dlhšie, darí sa jej horšie než dvom kanadsko-americkým kolegyniam.

Zlatobyľ kanadská a americká sú tu len zo tristo rokov, ale šíria sa veľmi rýchlo. Napríklad tu pri Hrone ešte pred dvadsiatimi rokmi toľko celých plôch zlatobyle nebolo. Šíri sa nielen pri brehu rieky, ale aj na neobrábaných záhumienkoch, kde prestali kosiť, zožltli celé políčka.

V zajatí invazívnych rastlín

„Keď sa k tejto pôde majitelia nehlásia, chodíme ich kosiť a postrekovať chemickými látkami my, ale všade sa to nedá,“ hovorí Štefan Čenger, strážca CHKO Štiavnické vrchy. Preto úrad životného prostredia posiela upozornenia i priamo majiteľom pozemkov, aby sa o invázne rastliny postarali. Reakcie bývajú rôzne - niektorí ani netušia, že im zlatobyľ na záhumienku rastie, iní dôvodia, že je to pekná a medonosná rastlina, ďalší sa zľaknú a uvádzajú aj iné plochy, kde rastie.

Kým hovoríme o zlatobyli, narazíme na obrovský exemplár krídlatky japonskej. Ďalšia invázna rastlina, a to hneď pri políčku zlatobyle. O pár krokov ďalej je Hron a pri ňom rastie netýkavka žľaznatá. Pekný kvietok, keď dokvitne a dotknete sa jeho semena, pukne. A už sa semiačka šíria. Aby sme mali výpočet kompletný, nad netýkavkou na hromade smetí rastú utešené žlté kvety slnečnice hľuznatej, ktorú my poznáme skôr pod názvom topinambur alebo sladký zemiak. Všetko invázne rastliny. A pekne pohromade a pekne rozkvitnuté. Rovno pod Šášovským hradom. Z tých najväčších svinstiev kvitnúcich na jeseň tu chýba hádam už len ambrózia palinolistá, ale tej sa páči viac na juhu.

Hoci aj v Štiavnických vrchoch ju nájdete, najmä pri krmelcoch pre zver. Pochádza však z juhu. Maďari odhadujú, že na ich území rastie najmenej desať miliárd týchto rastlín. To znamená, že každý Maďar by musel do roka zničiť aspoň tisíc ambrózií, aby ich zlikvidovali všetky. Ambrózia sa u našich južných susedov stala dokonca politickou témou, nezisková organizácia Maďarsko bez ambrózie často kritizuje vládu za nedostatočné prostriedky vynakladané na jej ničenie. Ako vidno, je lepšie byť zlatobyľou na Slovensku ako ambróziou v Maďarsku. Inak by predsa nemohla zožltnúť celá cesta okolo Hrona, a to už zlatobyľ pomaly odkvitá.

Medonosná rastlina: Mnohí na tieto invázne rastliny nedajú dopustiť, lebo kvitnú v čase, keď už naše kvety dokvitli.
Medonosná rastlina: Mnohí na tieto invázne rastliny nedajú dopustiť, lebo kvitnú v čase, keď už naše kvety dokvitli.
Matej Kalina

Z juhu na sever v skafandri

Ak sa teda vyberiete napríklad z Komárna do Banskej Bystrice a ste alergik, oblečte sa radšej do skafandra. „V auguste začínajú kvitnúť byliny a burina. Najviac alergií podľa slov Petra Pružinca, hlavného odborníka pre alergiológiu a imunológiu Ministerstva zdravotníctva SR, spôsobuje palina, hneď za ňou sa umiestnila ambrózia, hoci v našich zemepisných šírkach ju evidujeme len pár rokov. Má veľmi silné alergény a stačí menšie množstvo, aby spustili alergickú reakciu, a klinické príznaky bývajú závažnejšie. Ambrózia má v krajine svojho pôvodu vyše dvesto nepriateľov, najmä hmyzu, u nás zrejme len ovce a kozy, čo je na rastlinu, ktorá dokáže vyprodukovať 60-tisíc semien ročne a tie dokážu vyklíčiť aj po štyridsiatich rokoch, málo. Určite ešte dá zabrať tým 40 až 45 percentám alergikov zo slovenskej populácie. A čím bude teplejšie, tým vo vyšších zemepisných šírkach bude rásť a určite sa pričiní aj o naplnenie prognózy, že v roku 2050 budú viac než polovicu obyvateľov Slovenska tvoriť alergici.

Do roku 2050 však ešte máme chvíľu času a popri Hrone pod Šášovským hradom ambróziu nenájdete. Lenže ani žlté polia zlatobyle alergikom neprajú. „Zlatobyľ nie je v základnom teste,“hovorí alergiologička Adriana Kondrlíková a má na mysli test, keď vám na vnútornú stranu predlaktia nakvapkajú alergény, malou ihlou narušia vrchnú časť kože a sledujú, na ktoré zareagujete najcitlivejšie. „Je tam však ambrózia aj palina a ak sa ukáže, že človek je alergický práve na tieto buriny, potom s najväčšou pravdepodobnosťou aj na zlatobyľ. A protialergická liečba bude účinkovať aj na alergény tejto rastliny..“ Vysvetľuje tiež, že palina aj ambrózia majú veľmi silné alergény, ktoré pôsobia na dýchací systém - človek má nádchu, pokašliava, má problémy s dýchaním, k tomu sa pridá zápal spojiviek... „Za posledné dva až tri roky značne pribudlo registrovaných alergií u pacientov. Prečo reagujú práve na tieto buriny, nevieme.“

No a dobrá rada pred cestou z Komárna do Banskej Bystrice? „Liečba by sa mala začať aspoň dva týždne pred začiatkom peľovej sezóny a človek by sa mal vyvarovať alergénov, na ktoré je citlivý. Ak sa to nedá, mal by ich účinok minimalizovať - pokrývka na hlavu, okuliare, po návrate domov sprcha a oblečenie radšej hneď oprať. Po konzultácii s lekárom sa dá liečba zvýšiť, prípadne možno využiť aj lokálne prostriedky, ako sú kvapky do očí či inhalátory.“ Lekárka však varuje aj pred liečivými čajmi zo zlatobyle. „Ak je človek alergický na túto rastlinu, potom je jedno, či hovoríme o zlatobyli kanadskej, obrovskej, alebo tej našej, obyčajnej. Aj liečivé čaje môžu v tomto prípade vyvolať veľmi nepríjemné reakcie.“

Liečivá rastlina: Naša zlatobyľ obyčajná ovplyvňuje prietok tekutín v organizme, pôsobí na obličky aj močový mechúr.
Liečivá rastlina: Naša zlatobyľ obyčajná ovplyvňuje prietok tekutín v organizme, pôsobí na obličky aj močový mechúr.
Matej Kalina

Slniečko neskorého leta

„Čím vo vyšších polohách rastie, tým je menšia,“ hovorí o zlatobyli obyčajnej Marcela Podmanická, majiteľka obchodu s čajmi a bylinami. „Ak na juhu dorastá až do výšky 80 či 100 centimetrov, na severe má iba zo štyridsať centimetrov. Nazývajú ju aj zlatá svieca alebo zlatý prút, pretože nie je taká ‚strapatá‘ ako zlatobyľ kanadská či obrovská. Pre starých Germánov to bola nielen liečivá, ale aj rituálna rastlina. Verilo sa napríklad, že zlepšuje veštecké schopnosti, že dokáže upokojiť hádky. Že ak ju dáme do vázy, zavládne v rodine pokoj,w a ak do postele, utužíte si rodinné vzťahy. Lenže aj o tej kanadskej Indiáni tvrdili, že pomáha, ak ju zvonka priložíte na ranu. A dodnes na ňu mnohí nedajú dopustiť, lebo tvrdia, že je to medonosná rastlina, že kvitne do októbra, teda práve v čase, keď už väčšina ostatných rastlín má kvitnutie dávno za sebou.“

Napokon, to sa hovorí takisto o našej zlatobyli, romanticky ju nazývajú slniečkom neskorého leta. Má aj liečivé účinky - ovplyvňuje prietok tekutín v organizme, pôsobí na obličky aj močový mechúr a keďže pomáha odstraňovať z tela nepotrebné látky, čistí aj kĺby. Hovorí sa tiež o jej blahodarných účinkoch na zápaly črevného traktu a o upokojujúcom účinku, hoci primárne nepatrí medzi byliny, ktoré sa do takýchto čajov dávajú.

„Zbieram byliny len pre vlastnú spotrebu a viem, že zlatobyľ obyčajnú treba zbierať pred rozkvitnutím. Do predajne ju kupujeme od certifikovaných firiem, ktoré ju pestujú. Ľahko sa suší, čerstvá a sušená vňať sa dáva do čajov buď samostatne, alebo ako prísada do zmesí, používa sa tiež tinktúra z čerstvej vňate, ktorá je silnejšia než čaj. V ponuke je tiež gemopreparát, ktorý využíva prvú silu klíčiacej rastliny, keď sa prvé púčiky dávajú vylúhovať do alkoholu,“ hovorí Marcela Podmanická a dodáva, že výhodou zlatobyle obyčajnej je, že ju človek môže užívať dlhodobo, a to aj ako prevenciu. „Ľudia o nej vedia, máme stabilných zákazníkov, ktorí vyžadujú práve tieto produkty - napríklad staršieho pána, ktorý má problémy s obličkami.“

A čo zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská? „V liekopisoch nie sú vedené ako liečivé, ale ani ako škodlivé.“ Inými slovami, úžitok z nich nie je žiadny. Ako povedala botanička Monika Farbiaková, nevieme o tom, že by ich spásal dobytok, možno kozy a ovce, ale aj to len mladé výhonky. Napokon, stádo kráv vedľa prekvitajúcej žltej lúky 
pred Žiarom nad Hronom hovorí za všetko. Aj to, že Marcelu Podmanickú sme vyfotografovali v políčku zlatobyle kanadskej na konci ulice, kde 
býva, pretože zlatobyľ obyčajnú sme na lúke nenašli. Toho, čo tu rástlo stáročia, je podstatne menej než toho, čo sa sem presťahovalo z amerického kontinentu a správa sa ako kolonizátor.

Relax

Vianočné tipy na darček