Smrť Jana Husa spred 600 rokov oľutoval až pápež, ktorého ste zažili

Jan Hus sa hlásil k Wycliffovým názorom a tie boli ostré. Anglický reformátor medziiným útočil na pápežstvo a označoval ho za Antikristovu inštitúciu.

V štrnástom storočí sa viacerí muži usilovali zreformovať cirkev. Jedným z nich bol napríklad Konrád Waldhauser, nemecký kazateľ v Rakúsku i v Čechách. Kritizoval úpadok v cirkvi.

Jan Milíč z Kroměríža hlásal návrat k hodnotám niekdajšej cirkvi. John Wycliffe, prednášateľ na univerzite v Oxforde, vystupoval proti svetskému panstvu cirkvi a proti cirkevným majetkom.

Kritici nepochodili najlepšie. Waldhausera i Milíča obvinili z kacírstva. Milíč sa musel ísť kajať do Avignonu. Tam zomrel. Wycliffa zbavili miesta v Oxforde, po smrti ho uvrhli do kliatby, jeho knihy spálili a vyznávačov prenasledovali. Potom sa na scéne dejín objavil Jan Hus.

Plamenný kazateľ

Narodil sa v Husinci neďaleko Prachatíc chudobným rodičom a otec mu zakrátko zomrel. Keď ho matka odvádzala do školy v Prachaticiach, údajne sa cestou niekoľko ráz pomodlila. Zbožná žena! Aj jej syn bol zbožný. Študoval na Karlovej univerzite a vybral si kňazské povolanie.

Prednášal na univerzite a slúžil bohoslužby. Najprv v Kostole svätého Michala v Prahe, od roku 1402 v Betlehemskej kaplnke v Starom Meste pražskom, na jedinom mieste v Prahe, kde sa bohoslužby konali v češtine.

Česká spoločnosť prežívala vtedy krízu. Zámožná šľachta ešte väčšmi bohatla zvyšovaním poddanských povinností, nižšia šľachta a zemania ešte väčšmi chudobneli, lebo sa dostávali do hospodárskej závislosti od bohatého panstva. Prehlbovali sa spoločenské nerovnosti aj v mestách.

Cirkvi patrila takmer tretina všetkej pôdy, roľníkov nútila platiť desiatky, vysoké sumy vyberala od veriacich za cirkevné úkony, krsty, sobáše, pohreby, omše. Veľká časť z týchto cirkevných príjmov plynula do pápežskej pokladnice.

Hus hovoril vo svojich kázňach o týchto neprávostiach. Kritizoval bohatstvo a spôsob života vysokých cirkevných predstaviteľov, karhal pýchu, ctižiadostivosť a skazenosť kňazskej vrchnosti, odsudzoval dvojpápežstvo, ale i nešváry bohatého panstva. Netkvie azda príčina všetkého zla v bohatstve cirkvi?

Rečnil: „Ktokoľvek vyžaduje za sviatosti peniaze a nehodlá prestať s vydieraním a zvlášť, keď vyberá nevhodných, núti chudobných, aby dávali, každý taký a všetci, kto takí sú, sú falošní proroci, svätokupci, a teda kacíri!“ Na jeho kázne prichádzalo až tritisíc poslucháčov, medzi nimi aj manželka českého kráľa Václava IV. Žofia Bavorská.

Hus stupňuje útoky

Odvtedy, ako sa pápež Urban II. v roku 1095 obrátil na kresťanov s plamennou výzvou zúčastniť sa na výprave oslobodiť Svätú zem spod panstva pohanov, nasledovala jedna výprava za druhou. Prvá viedla aj cez naše územie a v Nitre a jej blízkosti sa križiaci pustili do rabovania.

Za druhej výpravy nebol v Uhorsku azda jediný kostol alebo kláštor, kde by neboli vylákali peniaze. Na ďalšej zrovnali so zemou Carihrad a povraždili svojich, kresťanov.

V máji 1412 prišli do Prahy poverenci pápeža Jána XXIII., aby v Čechách predávali odpustky. Kúpiš si odpustky a zbavíš sa pekelných múk. Na týždeň, na mesiac, ale aj na dlhšie. Podľa toho, koľko máš peňazí. Výnos z odpustkov bol určený na financovanie križiackej výpravy proti Ladislavovi Neapolskému.

Križiacka výprava? Najväčšia hanba kresťanského sveta? To pobúrilo Husa. V Betlehemskej kaplnke horlil: „… poslovia pápežovi nehovoria slová Božie, pretože v bule neradia dobre žiť ani blížneho milovať, ani nepriateľom dobre činiť, iba peniaze za odpustenie hriechov dávať, čo nie sú slová Božie, lebo sú slovám Božím protivné.“

Aj vo veľkej dišpute na univerzite ostro odsúdil kšeftovanie s odpustkami i pápežovu vojnu. Odmietol najvyššie autority: „Ani Mojžiš, ani kráľ pozemský, ani pápež! Ich nariadenia nezaväzujú, ak nie sú v zhode s prikázaniami Kristovými.“

Tresty

Hus sa hlásil k Wycliffovým názorom a tie boli ostré. Anglický reformátor medziiným útočil na pápežstvo a označoval ho za Antikristovu inštitúciu. Hlásal, že len „spravodlivý a cnostne žijúci“ pán môže vládnuť poddaným. Preto šľachtica alebo preláta, ktorý žije v hriechu, poddaní nemajú poslúchať.

V roku 1409 pražský arcibiskup Zbyněk z Hazmburku nariadi spáliť Wycliffove knihy, ktoré si univerzita zadovážila za drahý peniaz. Hus protestuje a vyhlási, že sa obráti na apoštolský stolec, lebo má „vyššiu autoritu ako domáci preláti“.

Arcibiskup vyhlási proti Husovi a jeho vyznávačom kliatbu, zdvihne sa však taký odpor Pražanov, že farári sa ani neodvážia oznamovať ju. Ďalší prísny trest proti Husovi nasleduje v júli 1412.

Pražský arcibiskup mu zakazuje bohoslužby v Betlehemskej kaplnke. Hus odchádza za svojou matkou do Kozieho Hrádku a tam káže pod šírym nebom. Podobne aj v Sezimovom Ústí a v Krakovci pri Rakovníku.

Ubiedený ľud rád počúva jeho slová a Hus sa stáva čoraz známejším. V tom období Hus píše väčšinu svojich kníh. Okrem hlavného diela O cirkvi, ktoré napísal v latinčine, ostatné napísal v češtine.

V knihe O svätokupectve rozoberá predovšetkým kšeftovanie s odpustkami. Jeho diela Výklad viery, Dcérka, Postilla, Desatoro patria medzi najvýznamnejšie diela svojej doby. Zaslúžil sa aj o reformu českého pravopisu, zjednodušil ho a zaviedol diakritické znamienka.

Kliatba

Keď sa situácia v Prahe trochu utíšila, Hus sa vrátil do mesta a znova kázal v Betlehemskej kaplnke. Získaval si čoraz viacej priaznivcov. Potom zakročila vyššia autorita - pápež. Vyhlásil kliatbu nad celou Prahou. Na znamenie tejto strašnej pohromy pápež zakázal všetky náboženské obrady, kostoly boli zatvorené, svadobné obrady sa konali pred nimi.

Mŕtvi, ktorým odopreli pohreb do posvätnej pôdy, pochovávali bez pohrebných obradov v priekopách alebo na poliach. Hus kázal aj počas kliatby. Ostro vystupoval aj proti predaju odpustkov, ktorý vyhlásil pápež.

V roku 1378 zvolili v Ríme za pápeža Urbana XI. Keďže sa nepresťahoval do Avignonu, ako sa domnievali francúzski kardináli, zvolili si vzdoropápeža. Bol ním Klement VII.

V roku 1409 pribudol ďalší samozvaný pápež - Alexander V. Zvolili ho v Pise. Cirkevná schizma trvala takmer štyridsať rokov. Vzdoropápežom už nestačilo, že sa navzájom preklínali a uvrhovali do kliatby, už zhromažďovali proti sebe vojsko.

Neporiadky v cirkvi vyvolali odpor a zmätky v celej Európe. Hus ostro vystupoval aj proti pápežskej schizme. Z podnetu Žigmunda Luxemburského zvolali koncom roka 1414 cirkevný koncil do Kostnice pri Bodamskom jazere. Jeho úlohou bolo skoncovať so schizmou i s kacírstvom.

Pozvali aj Jana Husa. Odchádzal v presvedčení, že obháji svoje učenie. Ale odchádzal aj s obavami. Dúfal - ako písal pražským priateľom -, „že mi Boh dá svojho Svätého Ducha, aby ma posilnil v jeho pravde, aby som odvážne vedel zniesť pokušenia, väzenie, ba ak treba, aj krutú smrť“.

Nijaké kajanie

Hus bol presvedčený o všemocnosti pravdy. Často hovoril a písal o tom. Povedal napríklad: „Ak nemožno prejaviť pravdu bez pohoršenia, lepšie je prijať pohoršenie, ako sa zriecť pravdy.“ Povedal aj: „Nad všetkým víťazí pravda.“

Priateľov listami nabádal ešte i z Kostnice, aby vždy hovorili a bránili pravdu. Brániť pravdu chcel aj v Kostnici. Lenže cintoríny sú plné tých, ktorí bránia pravdu. Posadili ho do väzenia, do kobky v dominikánskom kláštore na ostrove uprostred Bodamského jazera. Obvinili ho z ôsmich bludov a žiadali ho o jediné - aby odvolal svoje názory. A prisudzovali mu aj také, ktoré nikdy nehlásal.

Márne žiadal, aby sa mohol obhajovať. Chodili za ním do väznice, nástojili, vyhrážali sa, držali ho v okovách. Hus odmietal ustúpiť a odvolával sa na Boží súd, ktorý „mňa i vás spravodlivo podľa zásluh bude súdiť“.

Kráľ Žigmund sa ho nezastal, lebo sám ho považoval za kacíra a väčšmi mu záležalo na odstránení trojpápežstva. Koncil i súd nad Husom trvali mesiace. Napokon 6. júla 1415 vyhlásili rozsudok.

Husa exkomunikovali z cirkvi a odovzdali ho svetskej spravodlivosti. Kazateľa, ktorý sa usiloval naprávať chyby v cirkvi a ktorého si český národ tak veľmi obľúbil, upálili pod hradbami Kostnice, na miestach, kde zahrabávali kone. Popol vysypali do Rýna, aby sa jeho hrob nestal predmetom uctievania.

Odvtedy uplynulo šesťsto rokov. Vplyv jeho učenia v Čechách narastal a o niekoľko rokov prepukla husitská revolúcia, ktorá nadlho poznačila vývoj v Európe. Až pápež Ján Pavol II. v roku 1999 vyhlásil, že ľutuje Husovu krutú smrť a uznal ho za reformátora cirkvi.

Vianočné tipy na darček