Spolužitie s cudzincom: Neberte sa, keď ste zamilovaní

O úspechu spolužitia národnostne zmiešaných párov rozhoduje v prvom rade obojstranná ochota prispôsobiť sa.

Relax

Dovolenka v cudzine, pracovná cesta do zahraničia, četovanie na internete alebo nadväzovanie vzťahov cez sociálne siete. To všetko prináša príležitosť na zoznámenie s niekým nevšedným, exotickým, cudzokrajným. A vôbec nemusí ísť len o pracovný vzťah či krátkodobý flirt.

Deliť sa o spoločný život s človekom inej národnosti nie je v súčasnom globalizovanom svete nič výnimočné. Počet národnostne zmiešaných párov, ktoré sa spoznali a udržiavajú svoj vzťah prostredníctvom internetu, pribúda.

A pribúda i tých, ktorí sa napokon rozhodnú žiť pod spoločnou strechou. Nie všetky páry si však poradia s kultúrnymi a spoločenskými rozdielmi. Čo robiť, aby prežil vzťah dvoch „cudzincov“?

Ženy hľadajú lásku, muži biznis

Americká spoločnosť RapLeaf uskutočnila prieskum využívania webových portálov s ohľadom na rozdielnosť v správaní mužov a žien. Oslovila vyše tridsať miliónov respondentov z celého sveta, ktorí navštevujú najrôznejšie sociálne siete.

Z výsledkov štúdie vyplynulo, že muži sa na internete najviac zaujímajú o obchodné záležitosti. Ženy, naopak, využívajú sociálne médiá predovšetkým na nadväzovanie nových kontaktov, prípadne na udržiavanie už vzniknutých vzťahov.

Svoje o tom vie Bratislavčanka Martina, ktorá sa cez čet spoznala s Danom z Belgicka. Komunikujú cez mobilný telefón, počítač a keď im to práca dovolí, stretávajú sa počas víkendov. Žiarlivosť a podozrievanie tak nemôžu mať v ich vzťahu miesto, vzájomná dôvera je nevyhnutná.

„Vďaka Danovi som sa naučila opäť tešiť zo života. Stretnutia niekoľkokrát do mesiaca sú skvelé, ale nie sú ideálne riešenie. Nestaviame si však vzdušné zámky. Chceme len, aby sme boli spolu čo najčastejšie,“ priznáva.

Martina už niekoľko mesiacov zvažuje, že sa za svojou láskou presťahuje do Belgicka. Počíta s tým, že spoločné bývanie bude pre oboch skúška ohňom. A to dvojnásobne väčšia ako v prípade partnerov pochádzajúcich z rovnakého štátu.

Spoločné bývanie bude pre ňu znamenať život v cudzej krajine, hoci s blízkym človekom. Obáva sa, ako prekoná prípadné kultúrne rozdiely, či jej nebude priveľmi chýbať rodina, priatelia, zaužívané tradície.

Mária je opačný prípad. Odišla z práce, rozlúčila sa s rodičmi a priateľmi a presťahovala sa do Starej Pazovy v autonómnej oblasti Vojvodina na severe Srbska. So životom v cudzej krajine má de facto iba pozitívne skúsenosti.

„V Srbsku je uvoľnenejšia, v dobrom zmysle bláznivejšia atmosféra. Ľudia sú tvrdší, ošľahaní vojnou a viac si vážia materiálny dostatok. Mnohí sú milí, dobrosrdeční, priateľskí,“ pochvaľuje si Slovenka na portáli spozahranic.com.

So srbským manželom majú dvoch synov, momentálne je na materskej dovolenke a pracuje ako externá redaktorka pre tamojšie časopisy. „Stretávame sa s priateľmi, chodievame na chatu do vinice, manžel od detského kriku uniká na pingpong, ja na zumbu.“

Sobáše najmä s Čechmi

Svadba s cudzincom je podľa Štatistického úradu viac záležitosť žien ako mužov. Sobáš s cudzincom uzavrelo v roku 2013 takmer tritisíc žien, manželstvo s cudzinkami necelých osemsto mužov so slovenským pasom.

Medzi cudzincami dominujú podľa správy o vývoji obyvateľstva z roku 2013 ženísi (916) a nevesty (264) s českým štátnym občianstvom. Za nimi nasledujú ženísi s britským (284) a nemeckým (248) občianstvom, medzi cudzinkami prevládajú nevesty s poľským (79) a ukrajinským pasom (74).

S tým čiastočne súvisí aj sťahovanie Slovákov do cudziny. Necelá tretina opúšťa rodnú hrudu, aby „nasledovala rodinného príslušníka“, ktorým však môže byť aj našinec pracujúci v zahraničí. Samotný sobáš označilo ako dôvod emigrácie iba päť percent ľudí. Pre viac ako deväťdesiat percent emigrantov zo Slovenska boli hlavnými cieľovými krajinami iné európske krajiny.

Do krajín v Amerike odišlo zo Slovenska takmer šesť percent slovenských emigrantov, do krajín v Ázii čosi vyše dvoch percent. Najviac našincov smerovalo do Českej republiky, Rakúska, Veľkej Británie, Nemecka a Švajčiarska. Väčšinou šlo o ženy.

Ochota prispôsobiť sa

„Zvyčajne platí, že dvojica žije v ekonomicky výhodnejšej krajine, to znamená napríklad Slovenka ide do Anglicka ako aupairka alebo Kubánec prichádza študovať na Slovensko, teda poznajú krajinu a už sa do istej miery adaptovali,“ hovorí poradenská psychologička Elena Tomková.

Založiť si rodinu a vychovávať deti v inej kultúre si podľa nej vyžaduje ešte väčšmi sa prispôsobiť. „Väčšie rozpory môže priniesť výchova detí, keď sa môžu prejaviť aj dovtedy skryté stránky oboch partnerov, ako sú rozdielne postoje a predstavy ovplyvnené výchovou.

Treba sa napríklad dohodnúť, aká bude materinská reč detí, či budú bilingválne, prípadne podľa akého náboženského systému budú vychovávané, hoci otázka náboženstva sa zrejme rieši už pred ich narodením - pred svadbou,“ vymenúva Tomková prípadné rizikové oblasti.

Možné úskalia vidí aj v zasahovaní širšej rodiny do spolužitia národnostne zmiešaného páru, a to najmä tej, ktorá je geograficky bližšie. „Manželia by si mali už na začiatku stanoviť jasné hranice, do čoho im smú hovoriť ich rodiny,“ zdôrazňuje psychologička.

Pripomína, že sa treba zaujímať aj o právne aspekty nielen manželstva, ale aj rozvodu v danej krajine. „Medializované prípady dlhoročného vymáhania detí hlavne z moslimských krajín hovoria o potrebe obozretnosti,“ dodáva Tomková.

Národnostne zmiešaným dvojiciam radí, aby sa ešte pred vstupom do manželstva zoznámili so svojimi rodinami a s príbuznými, zistili si, v akom kultúrnom, sociálnom a ekonomickom prostredí vyrastala ich polovička.

„Nech viete, čo máte očakávať, čo bude čakať vaše deti. Ak sú obaja v páre zrelí na manželstvo, rozdiely vyplývajúce z odlišných kultúr by sa mali dať prekonať.“

Podobné rady však odporúča aj čisto slovenským párom. „Nebrať sa v období zamilovanosti, počkať si na vytriezvenie, zreálnenie vzťahu, keď partnera už nevnímam ako ideál. Môžem tak lepšie posúdiť, či to bude fungovať.“

Relax