Šport ako droga: Ľudia pre cvičenie dokážu obetovať svoj plat aj vzťah!

Športovými narkomanmi sa stáva až desať percent populácie.

Českom sa šíri závislosť, ktorej podlieha čoraz viac ľudí stredného veku. Začnú cvičiť, aby schudli. Lenže časom nemôžu s tvrdým tréningom prestať. Fungujú, len keď sa hýbu na doraz. Kvôli dávke endorfínov sú ochotní obetovať vzťah, zdravie i celý plat.

Uspokojuje ich pocit z prekonania seba samého. Rozhodne nejde o okrajovú vec. Športovými narkomanmi sa stáva až desať percent populácie.

Bez športu? Nikdy!

Krásna vyšportovaná postava, ani gram tuku, pevné telo a svaly. K tomu perfektne padnúce štýlové oblečenie. Reč nie je o profesionálnych športovcoch či fitnesmodeloch, ale o amatéroch, ktorí tak milujú cvičenie, že sa od neho stali závislými.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to nepredstavuje žiadny veľký problém, na rozdiel od závislosti od drog, hracích automatov, jedla či nakupovania totiž zdanlivo nedevastujeme svoju dušu, organizmus ani peňaženku.

Realita je však celkom iná. Aj ľudia závislí od cvičenia a športových aktivít časom strácajú svojich priateľov, spoločensky sa izolujú, trápia ich zranenia i choroby a napokon ani hodiny v posilňovni nie sú zadarmo. Čoraz viac našich českých susedov otvorene priznáva, že nedokážu bez športu žiť.

„Takzvaná závislosť od cvičenia je pre mnohých odborníkov kontroverzná téma a zatiaľ čo jedni sú presvedčení o jej existencii, druhí tvrdia, že nemožno hovoriť o závislosti v pravom zmysle slova. O tom, že nezdravá posadnutosť pohybom je určitý druh poruchy, nemožno pochybovať,“ tvrdí psychologička Zdeňka Dušková.

„Pre závislých od cvičenia je typická neschopnosť odpočívať a ignorovanie potrieb ich tela,“ dodáva skúsená odborníčka. Túžba po cvičení je u nich silnejšia ako únava, choroba alebo čokoľvek iné.

„Skúšal som opuchnutú nohu napchať do topánky a aspoň šliapať na bicykli, ale nejde to. Celý nesvoj hľadám aspoň malé činky - kto mi ich zas ukradol, kričím na svoju partnerku,“ priznal v jednej z internetových diskusií 27-ročný Martin.

„Namiesto očných tieňov si kupujem tenisky a kaviarne som vymenila za terasy športových klubov,“ tvrdí zas tridsiatnička Zuzana a dodáva, že spolu s kolegyňou z vedľajšej kancelárie vstávajú každé ráno dobrovoľne o pol šiestej.

„Ranné fitko by sme inak nedokázali skĺbiť s prácou. Nepripadáme si ako blázni, pretože máme okolo seba ľudí, ktorí sa tiež venujú športu intenzívne,“ dodáva 42-ročná Petra, ktorá sa môže pochváliť perfektnou postavou. Ani jedna nemá trvalý vzťah, krátkodobých partnerov si hľadajú pri cvičení v posilňovni. Vraj len zatiaľ nenašli toho pravého.

Je to silnejšie ako ja

Všetko sa pritom začína nevinne - rozhodnutím schudnúť o pár kíl. Budúci „závisláci“ začínajú chodiť do posilňovne, na športové lekcie do fitnescentra a podobne. Cvičenie ich chytí a hoci prebytočné kilá sú už dávno dole, majú pocit, že keď vo svojom úsilí vytrvajú, dosiahnu vysnívanú postavu modelov či modeliek.

„Pomerne rýchlo sa vďaka pohybu cítia dobre, sebaisto. Sú na seba hrdí, je okolo nich dosť ľudí, ktorí ich povzbudzujú. To väčšinou bežne v práci ani doma nezažívajú,“ približuje počiatočnú motiváciu psychologička Lucia Skalíková.

V cvičení tak pokračujú a dokonca intenzitu zvyšujú. Cvičia každý deň, často i niekoľko hodín, investujú do rôznych športtesterov či „smart“ hodiniek, ktoré počítajú spálené kalórie a intenzitu tréningu. Keď nesplnia výkonnostnú normu, trestajú sa diétou - dobrý výsledok, naopak, odmenia vitamínovými kokteilmi a regeneračnými nápojmi.

Nestíhajú sa síce vídať s priateľmi či rodinou, no namiesto obeda vždy idú radšej cvičiť alebo si zabehať. Do posilňovne vyrážajú športoví narkomani aj vtedy, keď im nie je úplne dobre a lezie na nich nejaká choroba. K lekárovi pre istotu ani nejdú, lebo ten by im prikázal ležať a odpočívať, čo nedokážu.

Okolie ich síce presviedča, že to už preháňajú, ale oni radšej hľadajú podporu na sociálnych sieťach, kde pravidelne zverejňujú svoje fotky, na ktorých vidieť pokrok. Chorobné cvičenie im prináša takmer jediné okamihy, keď sa cítia naozaj šťastní, a čím viac športujú, tým lepšie sa cítia.

Ako pri ostatných závislostiach aj pri tejto je cvičenie zvyčajne len akousi barličkou, ako nemyslieť na iné problémy. Je to únik z reality a zároveň obrana proti stresu a úzkosti.

Závislosťou od pohybu sú podľa odborníkov viac ohrození perfekcionisti, ktorým sa nedarí v pracovnom či v osobnom živote získať všetko, čo chcú, preto túžia aspoň po úplnej kontrole nad svojím telom. Ľudia závislí od cvičenia majú často malé sebavedomie a dostatočne si neveria.

Oficiálne štatistiky neexistujú, no chorobné cvičenie sa podľa odhadov týka približne ôsmich až desiatich percent pravidelných návštevníkov posilňovní a športových centier. Tri percentá sa pritom považujú za skutočne vážne prípady.

Ovládnutie športom

O obetiach závislosti od cvičenia sa najčastejšie hovorí v súvislosti s bežcami, plavcami, návštevníkmi posilňovní, celkovo vytrvalostnými športovcami, ktorí robia monotónne dlhotrvajúce aktivity. Hlavným príznakom je nutkavá potreba cvičiť, a to čoraz viac. Trpia kĺby, šľachy i kostra. Lenže závislí si nemôžu pomôcť. Dôvod je jednoduchý. Iba po pravidelnom športe sa u nich prejaví silný pocit slasti a šťastia.

Ako sa z rekreačných športovcov môžu stať športoví narkomani, opisuje lekár Jan Hnízdil, ktorý sa zaoberá takzvanou komplexnou a psychosomatickou medicínou: „Mnoho ľudí športom ventiluje stres. V ich tele sa pri ňom uvoľňujú hormóny blaženosti - endogénne opiáty, endorfíny (majú veľa spoločné s morfiom).

Dokážu potlačiť bolesť a navodiť povznesenú náladu nielen pri telesnej záťaži, ale predovšetkým určitý čas po nej. Postupom času sa tak u nadmerne cvičiacich vyvinie závislosť od športu, podobná závislosti narkomana od drogy,“ vysvetľuje Hnízdil.

Pri nútenom „prerušení“ sa dostavujú abstinenčné príznaky - nervozita, rozladenie, nevoľnosť, v závažnejších prípadoch aj zimnica, triaška, tiky.

„Veľmi často sa to prihodí ľuďom, ktorí majú za sebou ťažký boj s obezitou. Zvykli si na pohyb, pokračujú v ňom a zo strachu z návratu do starých koľají to začnú preháňať,“ vysvetľuje tréner fitnes a nutričný špecialista Jan Charamza a dodáva: „Náchylnejší na prehnané športovanie sú hlavne ľudia po tridsiatke, pretože v tom období sa začína meniť metabolizmus. Najmä u žien je strach z hmotnosti príliš veľký.“

Závislosť od cvičenia často býva spojená i s poruchou príjmu potravy, takzvaný fenomén anorexie podmienený aktivitou, takže môže dôjsť až k celkovej podvýžive.

„Väčšina športovo založených ľudí sa stravuje zdravšie než zvyšok populácie. Na druhej strane závislosti od športu nezriedka prepadnú dámy, ktoré trpeli poruchou potravy - bulímiou alebo anorexiou,“ potvrdzuje osobný tréner Dušan Porubský.

Koníček verzus závislosť

Spoločným rysom športových narkomanov sú problémy v iných oblastiach života, ktoré sú paradoxne často dôvodom vzniku závislosti. Cvičenie im dáva pocit, že majú svoje telo úplne pod kontrolou, ovládajú ho a pocit moci a kontroly je práve to, čo im napríklad v profesijnom alebo vzťahovom živote chýba.

Rozpoznať moment, keď sa šport stane pre človeka nezdravým návykom, nebýva jednoduché. Veľkú úlohu v tom hrajú povahové vlastnosti, ako je miera úzkostlivosti či perfekcionizmu jednotlivca.

„Kto je zvyknutý nevzdávať sa, má na seba vysoké nároky. Keď sa to spojí s tým, že ho práve opustilo dievča, šéf ho v práci drví, žena a deti doma ho rozčuľujú a sám má chuť športovať, potom sa to môže vymknúť spod kontroly,“ uvádza konkrétny príklad psychologička Skalíková.

Súhlasí i osobný tréner Dušan Porubský: „Kedykoľvek začne šport zasahovať vo veľkej miere do pracovného či súkromného života, dá sa hovoriť o zlom nastavení priorít. Taký človek si často ani neuvedomuje, že chyba môže byť na jeho strane, zvádza to na netoleranciu okolia: manželka mi nerozumie, v práci ma nedocenia, tak hľadám motiváciu inde. To sú najčastejšie výhovorky športového závisláka.“

Hlavnou chybou, ktorej sa ľudia pri bezhlavom športovaní dopúšťajú, býva podľa lekárov pocit, že zvládnu aj po štyridsiatke to, čo sa im darilo v dvadsiatich. „Pritom sa však vystavujú riziku, že rýchly začiatok a prehnaná usilovnosť povedú k preťaženiu pohybového aparátu a krvného obehu, prípadne k pretrénovaniu,“ varuje Jiří Dostal z Inštitútu športového lekárstva.

Následné ťažkosti závisia od typu športu. Pri behu to býva zápal Achillovej šľachy, pri tenise lakeť, pri futbale členok. „Čím vyšší vek, tým vyššie je riziko zranenia vinou menejcenného väziva, porúch prekrvenia, komplikovanejšieho hojenia úrazov,“ poznamenáva Dostal.

No nejde len o fyzické následky, závislí od športu majú často problémy s udržaním vzťahu, respektíve s dodržiavaním termínov v práci. „Ak vyložene nejde o zdravie či iné existenčné problémy, cieľom nie je so športovaním skončiť, ale robiť ho s mierou, naučiť sa venovať čas aj ďalším radostiam i povinnostiam bežného života,“ hovorí o terapii športových narkomanov psychologička Skalíková.

Odporúča nájsť si nový rozmer, ako využiť vášeň k pohybu: angažovať sa ako tréner detí, športovať častejšie aj s vlastnými potomkami. „Kto nechce podľahnúť závislosti od pohybu, mal by počúvať vlastné telo. A nie podliehať rečiam o tom, že čo bolí, to nás posilňuje,“ dodáva Skalíková. Kým človeka šport baví a hlavne nabíja, je to v poriadku. Len sa to nesmie preháňať. Nie nadarmo sa hovorí - všetko s mierou. Lenže, ako je známe, tú mieru má každý niekde inde.

Vianočné tipy na darček