Spoveď prostitútky: 41-ročná Veronika otvorene o práci luxusných spoločníčok

Väčšina luxusných spoločníčok dúfa, že pri práci nájdu dlhodobého sponzora, hovorí 41-ročná Veronika o svojich skúsenostiach.

Slovensko je vo svete známe nielen peknými, ale aj predajnými dievčatami. Každé má svoje dôvody, prečo si vyberie prácu, nad ktorou spoločnosť ohŕňa nos. „Luxusná spoločníčka však musí mať nejakú úroveň. Ovládať jazyky, mať príjemné vystupovanie, šarm,“ hovorí atraktívna štyridsaťjedenročná brunetka.

Pôvodne si chcela otvoriť vlastnú agentúru na sprostredkovanie spoločníčok pre mužov. Nepodarilo sa, a tak si túto prácu vyskúšala na vlastnej koži. „Bolo to veľmi vzrušujúce obdobie môjho života. Stretla som veľa príjemných a skvelých ľudí, navštívila som nádherné miesta, na ktoré by som sa sama vtedy nedostala, a veľa som sa o ľuďoch a živote naučila,“ hovorí. Predovšetkým však zarábala. Pre seba aj sedemročného syna. Žije na strednom Slovensku a poprosila nás, aby sme jej meno zmenili na Veronika.

Skrachované modelky?

„Luxusné spoločníčky sú dievčatá, ktoré skončili školu a nevedia si nájsť poriadnu prácu. Skúšajú to ako zlatokopky, no uloviť boháča sa im nedarí, lebo dnes muži potrebujú babu iba na jednu noc. Dostanú jeden kšeft v takzvanom slovenskom modelingu, potom ponuku na fotenie aktov, potom sa ich niekto spýta, či by nesprevádzali nejakého klienta, a už to je. Väčšinou ide o chudobné dievčatá, ktoré prišli do Bratislavy a budú robiť hocičo, len aby sa odtiaľ nemuseli vrátiť,“ povedal pred pár rokmi pre náš týždenník zdroj z modelingového prostredia. Jeho slová potvrdzuje aj Veronika. Väčšina dievčat z agentúry, pre ktorú pracovala, mala od dvadsaťpäť do tridsaťpäť rokov.

„Mnohé dúfajú, že si nájdu niekoho, kto ich bude vydržiavať. Ale veľa kamarátok z môjho mesta to robilo preto, lebo ich to jednoducho bavilo a chceli sa mať trochu lepšie. Málo je takých prípadov, že sú to zúfalé matky, ktoré nevedia, kde zohnať peniaze. V našej agentúre museli mať spoločníčky nejakú úroveň, kvalitné fotografie a podobne,“ pripomína Veronika.

Inšpirovala ju veštkyňa

Veronika sa k práci luxusnej spoločníčky dostala naozaj nezvyčajne. Hoci kedysi ju lákal striptíz, nakoniec sa venovala inej práci. Až raz… „Vrátila som sa zo zahraničia, kde som pracovala v inej oblasti, a zostala som bez príjmu. Asi to bude znieť divne, ale to, že by som si mohla zarábať ako spoločníčka, mi poradila jedna veštkyňa. Vtedy som to brala ako vtip. Mala som veľkú nadváhu a nemyslela som si, že som vhodný typ. Začala som na sebe makať, schudla som a nakoniec som prácu spoločníčky robila dva roky,“ delí sa s nami o svoj príbeh. Začínať s touto prácou, keď vám ťahá na štyridsiatku? Veronika sa za pár mesiacov zmenila na nepoznanie a jej biologický vek by jej málokto uhádol. Navyše, ako hovorí, sto ľudí, sto chutí. Každý muž preferuje niečo iné. Aj keď v zahraničí sú podľa jej slov veľmi žiadané štíhle blondínky.

Vzrušujúci adrenalín

Prostitúcia na Slovensku je legálna, ale viesť eskortné agentúry, teda kupliarstvo, je zakázané. „Naša agentúra to mala vyriešené. Ona nám vlastne len robila reklamu a za to sme jej platili,“ opisuje Veronika. Potom už len prichádzali ponuky. „Napríklad - Viedeň, 40-ročný Belgičan, vtedy a vtedy. Môžeš? Ja som len napísala, či beriem, alebo nie,“ dodáva. Fotografiu mnohí zákazníci neposielali. „Áno, išla som do rizika, naozaj som nevedela, čo ma čaká na druhej strane. Ale riadila som sa intuíciou. Nejako dopredu som vždy vytušila, ako to dopadne. Niektoré kolegyne mali stále problémy. Asi ich privolávali svojím prístupom. Ja som ich nemala. Bolo to pre mňa celkom vzrušujúce, taký adrenalín. Keď ten človek nebol príjemný, hovorila som si, že veď som aspoň v krásnom päťhviezdičkovom hoteli. Aj keď bol niekto magor, zamerala som sa na niečo príjemné a dalo sa to zvládnuť,“ priznáva.

Zarobiť na luxus

Veronika však upozorňuje aj na neférovejšie konanie eskortných agentúr. „Sú aj také, ktoré prídu, dovezú babu na stretnutie, zhrabnú polovicu peňazí - áno, to je kupliarstvo.“ Mnohé dievčatá sa nechajú zneužívať. Vidina lepšieho života je príliš lákavá. A túžba po pekných veciach taká silná… „Kedysi boli v kurze topánky a kabelky, teraz sa k tomu pridali drahé mobily,“ hovorí Andy Morávek, guru erotického priemyslu na Slovensku. „Dievčatám, ktoré s tým začínajú, by som však odporučila, aby si peniaze odkladali,“ hovorí Veronika. „Najviac som míňala na oblečenie. Išla som z extrému do extrému - z čias, keď som nemala na pätnásťeurový mejkap, som prišla do obdobia, keď sto eur bolo pre mňa nič. Ale to vyplýva aj z toho, že máte prácu, akú máte, a potrebujete si to nejako kompenzovať,“ dodáva.

Mnohí boli romantickí

Veronika sa v našom rozhovore podelila o niektoré skúsenosti so zákazníkmi.

Zákazníci vás často pozývali na dovolenky. Ako ste tam s nimi trávili čas?

Napríklad týždeň v Egypte s 35-ročným Nemcom. On sa chodil potápať, ja som ho čakala v hoteli, opaľovala som sa, a keď prišiel, išli sme na večeru a podobne. Iný v Chorvátsku zase chodil hrávať tenis a potom som mu robila spoločnosť. S jedným mužom som však bola v Chorvátsku štyri dni bez sexu! Až mi to vadilo. Neviem, či sa ma bál. Už prvú noc skončil, len čo som sa ho chytila. Možno sa zľakol. Ale volal ma znovu do Chorvátska. A správal sa ku mne naozaj pekne, držal ma za ruku, až mi to bolo smiešne.

Stáva sa často, že zákazníci sa správajú citlivo a romanticky?

Áno, stáva. A ja zase nie som až taká romantická. Niekedy som si vravela, že poďme už robiť niečo iné, ako že ma tu budeš hodinu hladkať. To môže môj priateľ. Ale týmto mužom neha a romantika chýbali. Zväčša to boli chlapi, ktorí nemali ženu, a teda ani sex. Niektorí sa rozvádzali, iní boli ako biznismeni stále na cestách, tvrdo makali a nemali na lásku čas. Málo bolo ženatých.

Mali ste aj extrémnejšie zážitky?

Mala som v profile napísané, že som submisívna aj dominantná. Pri prvej skúsenosti som pochopila, že to submisívna musím dať preč. To nie je ako v Päťdesiat odtieňov sivej. Keď vám chlap poriadnu vrazí a neviete, čo môžete od neho čakať - nie, to nebolo nič pre mňa. Raz som dostala fotografiu s požiadavkou od jedného Nemca, či aj to robím. Bol na nej chlap celý zabalený v igelite a trčalo mu iba prirodzenie. Išlo o to, aby som mu stúpala na ten jeho klenot v opätkoch a silonkách. Také smiešne to bolo.

Ako ste reagovali?

Prišla som na stretnutie a povedala, že ma to mrzí, ale toľko igelitu som doma nenašla. Čo som mu mala povedať? To bol taký klient, u ktorého bolo viac dievčat a on hľadal niečo, ani sám nevedel čo. Mal nejakú babu, s ktorou to predtým robil, a hľadal ju vo všetkých dievčatách, ktoré stretol. Viem, že mal veľa dievčat z našej agentúry, od každej chcel to isté, ale každú poslal domov po jednej noci, niektoré po pár hodinách. Mňa poslal domov až ráno.

Aké máte skúsenosti so Slovákmi?

Zlé. Sú rozmaznaní, arogantní, nevedia sa k ženám správať. Keď už si zaplatia, chcú mladé pekné dievčatá a myslia si, že si s nimi môžu robiť, čo chcú.

Vianočné tipy na darček