Strach z lásky: Prečo sa toľko ľudí vyhýba vzťahu?

Deväť z desiatich ľudí sa muselo vyrovnať s odmietnutím a zároveň niekoho odmietlo. Ako sa nebáť citov?

Relax

Majú strach zamilovať sa. Keď sa tak stane, boja sa otvorene, bez kľučiek a póz vyjadriť, čo cítia. Jedincov, ktorí „zápasia“ s láskou, pokrivkávajúcim sebavedomím a prehnanou nedôverou voči iným, pribúda.

Viac je však i tých, čo sa cielene vyhýbajú citom a partnerstvu. Uprednostňujú seba a vlastné predstavy o živote, ktorých napĺňanie im zaberá väčšinu času. Ako sa popasovať so strachom z citov a otvoriť si cestu k možnému vzťahu?

Rizikové city

Väčšina z nás to zažila - napätie zo stretnutia s človekom, ktorý opantal naše city i myseľ. Niekedy vzrušujúce, inokedy paralyzujúce, v každom prípade neprehliadnuteľné.

Dôvod je jednoduchý. Na začiatku je vzťah veľkou neznámou a ľudia majú zvyčajne z neznámeho strach. Vyvoláva pocit zraniteľnosti, ohrozenia. Ani jedna zo strán rodiaceho sa vzťahu totiž netuší, či nebudú zenužité jej city. Na pohode nepridávajú ani obavy z možného sklamania či odmietnutia.

Výsledok? Mnohí zaľúbenci sa nedokážu uvoľniť ani po prvých mesiacoch spoznávania, taja svoje city a zostávajú v strehu. „Veľa ľudí nie je pripravených na vážne chodenie. Chcú si užívať, baviť sa a vystrájať, čo vo vzťahu nejde. Vzťah jednoducho zväzuje,“ píše na jednom z diskusných fór dvadsaťpäťročný Martin, ktorý na svoju lásku ešte len čaká.

O štyri roky staršia diskutérka Katarína zas odmieta trvalý vzťah pre obavu z možnej žiarlivosti. „Keď je človek vo vzťahu, stále musí niečo vysvetľovať. Partner chce vedieť, kde bol, s kým hovoril, tancoval, koho ďalšieho stretol. To skutočne nerozdýcham,“ dôvodí.

Dôvernému vzťahu sa úspešne vyhýba aj tridsaťsedemročný účastník internetovej debaty Adam. „V našej partii je zopár slobodných tridsiatnikov.

Muži majú hlavne strach, že sklamú napriek zrelosti, spoločenskému postaveniu a úspechom v práci. Nehrnú sa do vzťahu, aby nevyzerali ako neschopní hlupáci. Naopak, robia zo seba zlých chlapcov, ktorí o vzťah nestoja,“ argumentuje Adam.

Bez víťazov

Ďalšími pomerne často uvádzanými dôvodmi „proti láske“ sú nefungujúce vzťahy v okolí i obavy zo sklamania a z bolesti spojenej s prípadným rozchodom.

„Vidíme utrápené, frustrované páry a hovoríme si, či to vlastne stojí za tú bolesť,“ vysvetľuje Laura Janáčková z Inštitútu partnerských vzťahov. Dodáva, že mnoho ľudí sa zas nevie vyrovnať s minulosťou v podobe rozpadnutého vzťahu. Porovnáva, žije v strachu, že situácia sa zopakuje a oni zostanú opäť sami. Výsledok? Namiesto rizika volí „bezpečný“ život bez partnera.

Skôr ako dovolíte, aby vám strach z lásky zničil rodiaci sa vzťah, uvedomte si, že málokto nepozná trpkú chuť odmietnutia. Z opakovaných prieskumov o láske a vzťahoch vypláva, že deväť z desiatich opýtaných sa počas života muselo vyrovnať s odmietnutím niekoho, koho milovalo.

Rovnaký počet účastníkov sondy zároveň priznal, že niekedy niekoho odmietol. Väčšina z oslovených mala tiež skúsenosť s rozpadom vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že hoci obavy sú namieste, nemôžu zvíťaziť. V opačnom prípade sa musíte zmieriť, že prežijete život ako single.

Spontánna emócia

Strach z lásky a opatrnosť pri prejavovaní citov sú prirodzené. Čo je horšie, zvyčajne rastú s každou ďalšou negatívnou skúsenosťou. Človek sa bojí, aby novým vzťahom nelátal dieru po predchádzajúcom, respektíve on nebol pre druhú stranu dočasnou náhradou za neúspešný vzťah.

Porovnáva, či nový náprotivok nerobí rovnaké veci ako bývalý a hľadá náznaky blížiacej sa katastrofy. Ak obavy nepotlačí, nemá šancu na úspech.

„Strach je veľmi silná emócia. Obávať sa lásky, respektíve sa pred ňou skrývať je obranný mechanizmus a občas ho volia všetci. Rozhodujúce však je, čo najskôr nazbierať odvahu a strach prekonať. Oplatí sa totiž riskovať a prijať lásku. So všetkými jej kladmi i zápormi,“ radí expertka na partnerské vzťahy Janáčková.

Odborníčka pripomína, že keď sa vám podarí prekonať strach z bolesti a zo zraniteľnosti, môže váš vzťah prejsť zo zamilovanosti do lásky. „Vtedy nastupujú na scénu kompromisy. Už to nie je len ja, ale my. Samozrejme, vaša sebecká stránka začne proti tomu bojovať a snaží sa presadiť. A nie je vylúčené, že keď nevyhrá, dáte od lásky radšej ruky preč,“ dôvodí česká psychologička.

Navyše obavy, že nová láska prehluší rodinné i kamarátske vzťahy, sú niekedy také silné, že mnohí sa radšej uspokoja s náhodnými známosťami, než by investovali do silného puta.

Pozor na závislosť

Byť s partnerom jedno telo a jedna duša, mať zhodné názory, rovnaké koníčky i spoločných priateľov však nemusí byť vždy ideálne. Prílišný súzvuk môže podľa odborníkov zaváňať citovou závislosťou jedného z partnerov, ktorý sa tomu druhému patologicky prispôsobuje a stráca tak vlastnú osobnosť. Aj láska má totiž svoje hranice.

Závislí ľudia ich však majú nejasné, respektíve sa zdá, akoby ich vôbec nemali. Citová závislosť je podobná ako iné druhy závislostí. Citovo závislý človek má jediný cieľ - aby s ním bol partner spokojný. Jeho najväčšou nočnou morou je rozchod.

Citovo závislý jedinec má až panický strach, že ho partner opustí. Dôsledkom je, že sa mu vo všetkom prispôsobuje. Po opadnutí zamilovanosti sa však „dominantný“ partner začína viac venovať sám sebe i svojim kamarátom a submisívny jedinec začína mať problém.

Nastupuje panika, že ho partner nemiluje, pocity úzkosti a napätia sa prenášajú aj do spolužitia. Keď dôjde k rozchodu, citovo podriadený partner sa po čase zameria na hľadanie nového partnera a kolotoč sa opakuje. Citovo závislí jedinci zvyčajne vyhľadajú pomoc.

„Prichádzajú buď v období rozchodu alebo samoty, keďže obe tieto situácie sú pre nich neznesiteľné. Nevedia, že sú citovo závislí. Hľadajú pomoc, pretože sa necítia dobre a chcú návod, ako neprísť o partnera,“ hovorí psychoterapeutka Tereza Zahrádková.

Následná liečba sa zameriava na nájdenie vlastných hodnôt a záujmov, obnovenie sociálnych kontaktov, podporu sebavedomia a rozvíjanie dôvery vo vlastné schopnosti, nájdenie seba samého. „Len potom možno nájsť vhodný náprotivok a spokojný vzťah,“ dodáva Tereza Zahrádková.

Láska, žiaľ, neznamená len zdroj šťastia, ale aj bolesť a utrpenie. Je však jedným zo zmyslov života, neoddeliteľná súčasť človeka a podľa mnohých najúžasnejší vynález prírody.

Relax