Svätopluk sa nebál zašpiniť si pre úspech ruky od krvi

Zobor opradený povesťami je údajne miestom posledného odpočinku veľkomoravského vladára.

Relax

Vrch nad Nitrou má starobylú minulosť. Kým na území Nitry našli doklady po veľkomoravskom osídlení a na Nitrianskom hrade je odkrytý kus pôvodného valu obkolesujúceho staré hradisko, na Zobore podľa dávnej povesti zomrel vladár Veľkej Moravy Svätopluk. Vydal už Zobor všetky tajomstvá?

Mysteriózna smrť

„Roku 894 od narodenia Pána Svätopluk, kráľ Moravy - ako sa všeobecne hovorí -, zmizol uprostred svojho vojska a nikde sa už neobjavil.

Pravda však je, že sa obrátil do seba, vedený žiaľom, uprostred noci v tme, keď nik netušil, vysadol na koňa a, prejdúc cez svoj tábor, ušiel na miesto položené na stráni vrchu Zobora, kde kedysi traja pustovníci vo veľkom, ľuďom neprístupnom lese s jeho podporou a pomocou vystavali kostol. Keď tam došiel, na skrytom mieste tohto lesa zabil koňa a svoj meč ukryl do zeme.

A na úsvite došiel k pustovníkom, ktorí nespoznali, kto je, lebo bol ostrihaný a oblečený do pustovníckeho rúcha, a pokiaľ žil, nikto ho nespoznal. Keď však už cítil, že umrie, mníchom sám dal spoznať, kto je, a hneď nato umrel.“

Tak hovorí stará povesť. Má už takmer tisíc rokov a na začiatku dvanásteho storočia ju spísal český kronikár Kosmas. Hoci ho od zániku Veľkej Moravy delilo viac než storočie, povesť si mohol vypočuť cestou do Ostrihomu, kde šiel po kňazské svätenie.

Zuborský vrch

Cesta na Zobor prechádza areálom Špecializovanej nemocnice svätého Svorada, kde sa liečia pacienti s respiračnými chorobami a tuberkulózou. Tu sa nachádza aj jedno z najtajomnejších miest našej histórie. Dnes upravený areál musel v minulosti pripomínať divočinu, ktorá dala vrchu jeho starobylý názov po vyhubenom cicavcovi zubrovi.

Zuborský vrch, dnes Zobor, sa týči vo výške 586 metrov nad úrodnou nížinou, ktorú obývali naši predkovia už na začiatku našich dejín. Nitrava, ako sa sprvu volala, bola pôvodným slovanským kniežatstvom, ktoré sa neskôr začlenilo do Veľkej Moravy a skrátilo svoje meno na Nitru.

Počas stáročí sa na Zobore striedali pustovníci, postavili tu benediktínsky kláštor. Neskôr ich nahradili kamaldulskí mnísi, po nich tu stáli kúpele i hostinec. Dnes nemocnica, za ktorou sa ukrývajú pozostatky dávnych čias. Pred vstupom do historickej lokality varuje páska, miesto ožíva až s príchodom archeológov.

Výskum

Výskum na Zobore robí Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) v Nitre pod vedením riaditeľa Mateja Ruttkaya. V ruinách kostola vidno vykopané sondy.

Odborníčka Petra Smetanová nám ukazuje vrstvy v odkrytej zemi. Každá predstavuje jedno obdobie. Uprostred zrúcaniny, v niekdajšej lodi kostola, je podlaha zasypaná sutinami, ktoré treba preosiať.

Prvý výskum sa tu robil už počas vojny. Ďalší na začiatku šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď pri hĺbení kanalizácie narazili na zvyšky budov naznačujúcich existenciu kláštora. Výskum bol však obmedzený a mnohé zostalo pod zemou.

Podobne v roku 1997 sa pri výkope potrubia narazilo na črepy keramiky, ktorú datovali do deviateho až jedenásteho storočia. Zatiaľ posledný výskum sa tu konal na začiatku tohto storočia, ani ten však zrejme neodhalil všetky tajomstvá. Aktuálny výskum sa začal po niekoľkoročnom vybavovaní povolení a prípravných prácach.

Podľa medializovaných informácií tu mali hľadať Svätoplukov hrob. „Nič také sme tu nehľadali,“ usmieva sa riaditeľ Ruttkay. „Na lokalite prebieha výskum ruiny Kostola svätého Jozefa. Ten pochádza z oveľa neskoršej doby, ako bola veľkomoravská. Kostol bol súčasťou Zoborského kláštora, no ešte pred jeho výstavbou tu stál pôvodne benediktínsky kláštor.“

Smetanová nepredpokladá nejaké prekvapivé objavy. „Ide o zistenie technických podkladov potrebných na budúcu obnovu a statické zabezpečenie ruín.“ Dodáva, že po medializácii senzačnej informácie o hľadaní Svätoplukovho hrobu jej vraj posielali kolegovia vtipné statusy, či už našla svojho Svätopluka.

Pošva všetkej vierolomnosti?

Kosmova legenda o Svätoplukovi znie tajomne. A vo svojej dobe bola populárna, hovorí Ján Steinhübel z Historického ústavu SAV. Podobnú legendu totiž zaznamenali aj uhorskí kronikári ohľadom uhorského kráľa Šalamúna. Obaja vladári sa v legendách vzdali postov a miesto bojov sa dali na pokánie, záhadne sa stratili v lese a môžu sa kedykoľvek vrátiť.

Kosmas nebol jediný, kto referoval o smrti kniežaťa, no franskí kronikári neboli takí zhovievaví. O Svätoplukovej smrti v roku 894 referujú Fuldské anály, v ktorých píše anonymný kronikár: „Nešťastne zomrel Svätopluk, knieža Moravanov a pošva všetkej vierolomnosti, keď dychtiac po ľudskej krvi obchádzal všetky susedné krajiny a privádzal ich ľsťou a klamom do zmätku.“

Opát Regino z Prümu bol zmierlivejší: „V tomto čase zomrel Svätopluk, kráľ moravských Slovanov, muž medzi svojimi najrozvážnejší a duchom najbystrejší.“

Svätopluk si užil slávu počas života i dávno po smrti. Naposledy to bola Ficova garnitúra, ktorá mu odhalila na Bratislavskom hrade bronzovú sochu.

Sporné dielo vytvoril prominentný komunistický sochár Ján Kulich a ozdobil ho gardistickým dvojkrížom. Podľa zlých jazykov si podobizeň pamätal z ľudáckej učebnice. „Pamiatka na Svätopluka žila v ústnej tradícii, hoci pustovníkom nikdy nebol,“ uvádza Steinhübel.

Knieža žil v miestnych povestiach aj niekoľko storočí po páde Veľkej Moravy, ibaže nik ich nezapísal. Časom sa zabudlo i na Svätoplukovo meno a volali ho Moravec či Morot. Napokon ho oprášili národovci.

Historická realita však dostávala na frak a Svätopluk plnil romantické, politické a ideologické zadania. Ján Hollý písal bernolákovčinou: „Čo Svatopluk zakusil, zakusiť sám rovňe to móžeš…“

U Jozefa Miloslava Hurbana si už Svätopluk z číreho vlastenectva vyberá aj svoju polovičku, a to rovno zo spriateleného českého národa: „Svätopluk nevedel, čo je láska. Jedinou hviezdou jeho života bola láska k národu.“ Svätopluk nemizne ani v dvadsiatom prvom storočí - filmový projekt režiséra Juraja Jakubiska síce avizujú už niekoľko rokov, no jeho realizácia zatiaľ viazne.

Významný

Svätopluk nebol nikdy kráľom, tak ako Veľká Morava nebola nikdy kráľovstvom či ríšou. Toto kniežatstvo však zaberalo vo svojom vrcholnom období značnú časť strednej Európy.

Svätopluk zameriaval výboje a agresiu predovšetkým na slabšie slovanské kmene. Násilím, ľsťou i vynachádzavosťou dobyl a pripojil k veľkomoravskému jadru krajinu Čechov, zabral územia polabských Srbov, Glomačov, Chorvátov, v dnešnom Poľsku zem Opolanov a Vislanov a slovanské územia získal aj v Potisí.

Nesporne išlo o úspešného vladára, bárs úspech značil vtedy najmä ochotu zašpiniť si ruky krvou. Jeho význam nezmenšujú ani vnútorné problémy kniežatstva a zánik po vpáde Maďarov - Svätopluk zomrel pár rokov predtým. Paradoxne, hodnoverná správa chýba.

Archeológovia upozorňujú, že zistiť pravdu sa nám zrejme nepodarí. „Otázka totiž znie, ako by sme spoznali, že ide o Svätopluka, aj keby sme narazili na jeho hrob,“ upozorňuje Ruttkay.

„Museli by sme predpokladať, že by mal v hrobe nejaké znaky svojej moci, napríklad meč. Avšak vieme, že tento pohrebný rituál bol pohanský a Svätopluk už prešiel na kresťanstvo, čiže mohol byť zámerne pochovaný bez predmetov. Nehovoriac o tom, že by mala byť pravdivá povesť o jeho odchode k pustovníkom, v ktorej vyslovene stojí, že odložil meč.“

Jeden „adept“ na hrob sa nachádza na moravskej strane. Ako uviedol český archeológ Luděk Galuška z Moravského zemského múzea v Brne v príspevku o hľadaní Svätoplukovho hrobu, knieža vládol zo sídelného mesta, ktoré sa nachádzalo v moravskej časti Veľkej Moravy.

„Nedá sa však vylúčiť verzia, že práve do miest svojej mladosti, teda do Nitry, sa vrátil na sklonku života, aby tu ukončil svoj búrlivý život. Napriek nespornému významu Nitry v dobe veľkomoravskej nebol na jej hradiskách dosiaľ objavený taký výnimočný hrob, ktorý by sa dal stotožniť s hrobom kniežaťa Svätopluka.

Nepodarilo sa to ani tým jedincom, ktorí vidia srdce slovanstva výhradne na Slovensku, pričom zámerne opomínajú významné moravské náleziská.“

V roku 1959 odkryli vo veľkomoravskom kostole v Sadoch pri Uherskom Hradišti honosný hrob veľmoža, ktorý označili číslom 12/59. Podľa zistení v ňom ležal asi päťdesiatročný muž vysokej postavy a hrob sa nachádzal na najvýznamnejšom mieste v strede kaplnky v tamojšom cirkevnom komplexe.

Galuška dodáva, že aj keby knieža zomrel v Nitre, mohol ho syn po smrti previezť na centrálnu lokalitu kniežatstva. „Predstava Svätoplukovho hrobu na sadskej cirkevnej vyvýšenine sa nezdá nereálna.“

Otázky teda zostávajú. Existuje možnosť, že by sme objavili záznamy, ktoré by vec osvetlili? Podľa Steinhübela nemáme kroniku, ktorá by vznikla na Veľkej Morave a zapísala jej dejiny.

„Preto nevieme, ako zomreli jej kniežatá, a udalosti ich vlády poznáme len útržkovito. Nádej, že sa nájde nový písomný prameň, ktorý by nám to prezradil, je prakticky nulová. Možno, že o tisíc rokov budeme vedieť vytiahnuť informáciu z takého zdroja, o ktorom sa nám dnes ani len nesníva. Nič nie je stratené, len si to žiada veľkú trpezlivosť.“

Pred Cyrilom a Metodom

Svätoplukov hrob je jedna vec. Iná je dávny kláštor, ktorý mohol na Zobore existovať už v čase, keď sa pod ním rozkladalo centrum Nitrianskeho kniežatstva. „Archeologický výskum by mohol potvrdiť alebo poprieť, kedy na Zobore stál prvý kláštor a či jeho história siaha až do Veľkej Moravy,“ hovorí Ruttkay.

Výskumy v minulosti už priniesli viacero zaujímavých nálezov, ako pozostatky kamaldulského príbytku, strieborné salzburské fenigy z raného stredoveku či fragment románskej hlavice z dvanásteho storočia. „To umožňuje predpokladať, že ďalší výskum by mohol byť prínosný,“ dodávajú archeológovia.

V Kosmovom zázname je zaujímavá zmienka o „troch pustovníkoch“, ktorí si vraj na vrchu postavili kostol. Ešte pred Svätoplukom dal pohan Pribina postaviť kostol, ktorý mu vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám.

Aj pred Adalrámom prichádzali na naše územie prví benediktínski mnísi zo západu, ktorí prinášali novú vieru. Názor o veľkomoravskom pôvode Kláštora svätého Hypolita na Zobore tak môže mať reálne jadro - zasväcovanie svätému Hypolitovi totiž bolo „v móde“ práve v deviatom storočí.

Ku kláštoru sa viažu aj Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113, ktoré patria k najstarším listinám nájdeným na našom území. História Zobora však môže siahať ešte ďalej. Steinhübel uvádza, že keď v roku 828 vysväcoval Adalrám prvý kostol v meste, ľud pod Zoborom ešte neopustil pohanstvo. A dávna história Zobora mohla mať korene v pohanskom uctievaní výrazných hôr u Slovanov.

Podobne ako Česi majú mýtmi opradený Říp a dávni Poľania Lechov vrch, Zobor mohol byť mýtickým stredom kmeňového územia a hrať ústrednú úlohu v pohanskom kulte.

„Poloha kláštora na Zobore nebola náhodná,“ podotýka historik. „Nitriansky biskup Wiching mohol presvedčiť Svätopluka, aby na Zobore založil benediktínsky kláštor. Silnejúci štát, ktorý upevňoval kresťanstvo, by tak prekryl pohanský kult novým, kresťanským.“

Utajený

Zobor symbolizuje celú našu pohnutú históriu. A toho, čo nebolo preskúmané, môže byť veľa. Archeológovia si vedia predstaviť, že by tu po skončení výskumu vzniklo múzeum. Obnova areálu bývalého kláštora by sa mala realizovať v šiestich etapách, konzervácia ruín kostola je len prvá z nich.

„To, čo sa dnes deje v lokalite ruín kláštora, je iniciatíva pár nadšencov,“ vysvetľuje Ján Kratochvíl zo Zoborského skrášľovacieho spolku.

Vlani dostali od mesta dotáciu päťtisíc eur, oplotili areál a pripravili dokumenty potrebné na výskum. Tento rok im mesto pomohlo sumou sedemtisíc eur a ministerstvo kultúry pridalo šesťtisíc. Na prvú etapu prác potrebujú 25-tisíc eur.

Kratochvíl považuje Zobor za nedocenený poklad, preto spolu s ďalšími nadšencami sa usilujú o jej zaradenie medzi naše atraktívne lokality. Ukazuje návrh študentov zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorý zachováva genius loci lokality. Odhadované náklady však dosahujú 900-tisíc eur.

Riaditeľ AÚ SAV Ruttkay si vie predstaviť lepšie investovanie peňazí do našej skutočnej histórie. „Či chceme, alebo nechceme, veľa vecí závisí od peňazí. Týka sa to aj tejto historickej lokality.

Jedna vec je archeologický výskum, ale tým sa vec nekončí. Musíme vedieť, čo bude nasledovať po výskume, musí nastúpiť konzervácia, rekonštrukcia a prezentácia. A to všetko sú náklady,“ dodáva.

Relax