Svetový trend: Sebestačné ženy, ktoré odmietajú bývať s partnermi

Má partnerský vzťah s oddelenými domácnosťami výhody?.

Relax

Mať sa s kým podeliť o radosti i trápenia, vychutnať si spoločnosť muža pri večeri či v posteli, to je túžbou takmer každej ženy. Nie všetky však majú chuť na pranie špinavej bielizne, hádky o sledovanie obľúbeného programu v televízii či neustály dozor nad každým krokom.

Aj preto si niektoré dámy, najmä ak prežili niekoľko rokov bez chlapa, nového člena domácnosti do bytu len tak nevpustia. Po dlhoročnom vzťahu či, naopak, po období vyrovnanej samoty sa ťažko vzdávajú zabehnutých stereotypov a určitej slobody.

Randia, ľúbia, pomáhajú, ale vďaka oddeleným domácnostiam môžu voľne dýchať. Napriek tomu odborník Artúr Ivančík upozorňuje: „Evolúcia nás rozhodne nenaprogramovala na život osamote.“

Žiadne prispôsobovanie

Mnohé ženy, najmä tie, ktoré už niečo preskákali, majú dobrú prácu, prípadne dieťa, preferujú skôr kamaráta na výlety, debaty a sex než partnera či dokonca manžela, s ktorým by žili. „Možno je v tom sklamanie, obava, opatrnosť... Vzťah s minimom záväzkov a problémov, s možnosťou prípadného úniku je oveľa jednoduchší,“ hovorí Artúr Ivančík.

Niektoré ženy majú podľa neho príliš konkrétnu predstavu o svojom partnerovi. Hovoria si - Viem, čo chcem! A v mene tohto motta si ani nevšimnú a nezaujímajú sa o mužov, ktorí sa vymykajú ich vytvorenej šablóne.

Tým prichádzajú o množstvo iných zážitkov, skúseností, ale pravdepodobne aj o stálych partnerov, upozorňuje psychiater. To je aj prípad štridsaťpäťročnej Zuzany.

„Nikdy som s nikým nežila pod jednou strechou. Aj keď som mala partnera, niekoľkokrát do týždňa sme sa stretávali, ale spoločný život sme neriešili. Bola som mladá, nepovažovala som to za nevyhnutné,“ hovorí.

Otehotnela, ale syna vychovávala sama. Nad túžbou svojich nezadaných kamarátok po stabilnom a láskyplnom vzťahu len krútila hlavou. „Neviem si predstaviť, že by som sa niekomu prispôsobovala,“ tvrdí.

Pred rokom sa cez internetovú zoznamku spoznala s príjemným mužom, ale ani jeho si do bytu nenasťahuje. „Máme so synom zabehnuté rituály. Môj partner bude mať päťdesiat a tiež chce priestor na svoje záľuby i čas na deti, hoci už odrastené,“ dodáva.

Pravidelne sa stretávajú a vzájomne si pomáhajú. Bude jej to však stačiť, aj keď syn opustí rodné hniezdo?

Sme egoistickejší?

Často práve ženám, ktoré žijú samy s dieťaťom, nový muž v spoločnej domácnosti nechýba. Stačí, ak majú kamaráta, s ktorým si môžu niekam vyraziť, a cítia, že je im oporou. Hoci na diaľku. City? Áno, často tam sú, ale zrejme nie dostatočne hlboké.

Alebo žeby predsa mala láska aj takúto podobu? Nuž, sme rôzni. Niektoré páry volia oddelené spálne, iné aj domácnosti. „Aspoň si nezovšednieme,“ tvrdia. Navyše, mnohé matky nerady púšťajú nového muža do života svojich detí.

Otca majú len jedného. A partner, ktorý príde po ňom, nemusí mať chuť na rodičovské starosti. Alebo sa žena jednoducho bojí, že dieťa vystaví ďalšej traume z prípadného rozchodu. Samozrejme, treba zvážiť, koho im privedie do života.

Ale ani vyhýbať sa pevnejším záväzkom nie je ideálne riešenie. Dôvody sa vždy nájdu. Zachovať si osobný priestor, súkromie, zvyky a pritom mať s kým cestovať alebo naplniť svoje sexuálne potreby je príjemné, ale nie natoľko obohacujúce ako spolužitie.

Sú ľudia egoistickejší? „V prenesenom význame slova áno. Naozaj egoistický a pritom múdry človek však pozná takzvanú cestu najvyšších výhod. A vie, že vo vzťahu to funguje väčšinou tak, že čím viac dáš, tým viac dostaneš,“ hovorí odborník.

Úskalia single

Podľa Ivančíka sa možno veľa ľudí, ktorí sa utápajú v problémoch, čo s deťmi, ako zaplatiť účty, pozastaví nad ľahkosťou života single. Ale je to klamlivý obraz. Bez stabilného partnera sa človek musí s mnohými problémami popasovať sám.

Ak sme aj našli spriaznenú dušu, žijúcu na druhom konci mesta, máme istotu, že nám príde pofúkať rany, keď sme si už zvykli popasovať sa so všetkým sami? Možno bude mať práve dohodnutú šachovú partiu či volejbal s kamarátmi.

Uvarí čaj a podá lieky, keď naše telo bude zápasiť s horúčkou? Iste, ani v manželstve nemáme tieto veci zaručené. Ale život single má tiež svoje úskalia a zďaleka nie je taký jednoduchý, ako sa na prvý pohľad zdá. A hoci sa partnerstvo bez každodenností môže zdať lákavou voľbou, zrejme treba počítať, že pre partnera, ktorý na ňom trvá, možno nebudete prioritou, alebo zistíte, že slová obeta a zodpovednosť mu veľa nehovoria.

Potrebujeme istoty

Aké bonusy prináša partnerstvo, pri ktorom vlastne stále iba randíte? „Z pohľadu ženy nevidím žiadnu výhodu vzťahu s ručením obmedzeným, ako by som asi takýto vzťah nazval. Žena, ako aj muž potrebujú pocit istoty,“ tvrdí psychiater.

Charles Bukowski to sformuloval veľmi jednoducho - Mali by sme žiť s človekom, o ktorom si myslíme a máme pocit, že bude stáť pri našej smrteľnej posteli. Myslím si, že je to slovné vyjadrenie absolútnej istoty,“ dodáva.

Strácajú sa v sebaklame

Kto si podľa odborníka na ľudskú dušu Artúra Ivančíka lepšie poradí bez partnera? Muži či ženy? „Sebestačný moderný muž, ktorý sa vie postarať o seba a zaistiť si potrebné veci okolo domácnosti? Akosi to neznie dobre,“ usmieva sa.

„Z praktických dôvodov by možno väčšina z nás označila ženy ako sebestačnejšie. Sebavedome sa spoliehajú na seba, vedia riešiť problémy bez muža, sú presvedčené, že vedia, na čo sú žena a muž predurčení a na čo nie. Samozrejme to nie je pravda,“ upozorňuje.

Obe strany podľa neho veľa strácajú v sebaklame o sebestačnosti. „Bez poznania svojho protipólu nakoniec zostávajú iba nespokojní v túžbe po láske, a to vedie k frustrácii, sebaľútosti a nepochopeniu,“ dodáva.

Relax