Kráľovská veža: Rekonštrukcia ukazuje, aká bola obrovská.

Tajomné sídlo kráľov: Názov tohto jedinečného hradu pochádza z čias Alžbety Báthory!

„Bola to jedna z najrozsiahlejších rezidenčných stavieb svojej doby, akýsi stredoveký mrakodrap,“ hovorí archeológ o Pustom hrade.

Relax

O titul najväčší súperí viacero slovenských hradov. Označuje sa tak Spišský hrad, Devín, no nárokuje si naň aj Pustý hrad pri Zvolene. V stredoveku to bol najvýznamnejší hrad na území stredného Slovenska a bežne hostil uhorských kráľov, konala sa tu aj pravá kráľovská svadba. Dnes sa opäť zdvíha nad Zvolenom. Prívlastok najväčší si Pustý hrad zaslúži - nikde na Slovensku totiž aktuálne neprebieha väčší archeologický prieskum a nedávno tu objavili skutočné poklady.

Tajomná zrúcanina lese

„Ešte pred pár rokmi by ste na temene kopca nad Zvolenom našli len hustý les. Zrúcanina bola dlhé roky doslova skrytá v divočine. Naše výskumy tu odkrývajú rozľahlý pôvodný Zvolenský hrad, ktorý má dovedna úctyhodnú rozlohu 4,7 hektára. Na porovnanie, Spišský hrad, ktorý sa označuje za jeden z najrozsiahlejších hradných komplexov strednej Európy, má rozlohu 3,9 hektára,“ vysvetľuje archeológ Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, vedúci výskumov na hrade.

O tajomnej zrúcanine na kopci sa vedelo málo - veď už za čias Alžbety Báhtoryčky, v roku 1600, to tu volali len opustený starý Zvolen alebo Pustý hrad. To už v meste stál známy Zvolenský zámok, kam sa presťahovalo panstvo, a na dávny hrad sa začalo zabúdať. Matej Bel vo svojej dobe však poznamenal, že „ruiny svedčia o kedysi rozľahlom opevnení, ktoré mohlo byť len ťažko dobyté a príjemné na bývanie“. Dnes sa lokalita Pustého hradu vyníma nad krajinou a poskytuje úchvatný výhľad na všetky strany - od Štiavnických vrchov po Nízke Tatry a Poľanu.

Nečudo, že ju osídlili ľudia už pradávno a neskôr tvorila mimoriadne významný bod na mape stredovekého Uhorska. Strategické miesto sa stalo rezidenciou samotného kráľa. „Hrad sa skladá z dvoch častí, tvorí ho Dolný a Horný hrad a rozsiahle medzihradie,“ opisuje Ján Beljak. „Rozloha súvisí s jeho významom, pretože v stredoveku bol centrom Zvolenskej župy - tá zaberala aj Liptov, Oravu a Turiec, teda dovedna väčšiu časť stredného Slovenska.“

Cisterna: Obrovská nádrž vydala nálezy zo stredoveku.
Cisterna: Obrovská nádrž vydala nálezy zo stredoveku.
ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SAV

Cisterna: Obrovská nádrž vydala nálezy zo stredoveku. Foto: ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SAV

Oči do zeme aj falšovatelia peňazí

Tento rok prebieha na Pustom hrade najväčší archeologický výskum na Slovensku. Denne tu pracuje až päťdesiat ľudí. Študenti, archeológovia aj brigádnici. Kým záchranu hradu podporuje mesto Zvolen, mzdy nezamestnaným pokrývajú v rámci aktivačného programu eurofondy a Letnú školu archeológie zasa podporuje Medzinárodný vyšehradský fond.

„Tá práca musí človeka bavit,“ hovoria zvolenskí nezamestnaní s lopatami a fúrikmi uprostred stredovekých ruín. Brigáda im vyhovuje, len je vraj škoda, že na hradoch sa pracuje len štyri mesiace v roku. Na našich hradoch v súčasnosti vypomáha niekoľko stoviek nezamestnaných. No na Pustom hrade je zloženie velmi pestré - od mládeže po seniora Dietera z nemeckého Frankfurtu. „Chodím sem pravidelne už pät rokov, lebo to tu mám rád,“ prezrádza.

Skupinu študentov archeológie z budapeštianskej univerzity vedie pedagóg Maxim Mordovin. „Je dôležité, že moji študenti získajú nielen teóriu, ale aj prax, navyše toto je veľmi zaujímavá lokalita, lebo okrem stredoveku tu nachádzame pravek, v lokalite sa našlo osídlenie z neskorej doby kamennej, bronzovej a laténskej.“ Brigádnička Majka našla aj viacero starých mincí. Falošných. Na rozdiel od originálov z rýdzeho striebra majú tieto falzifikáty striebro len na povrchu a jadro je z medi. Na hrade totiž v stredoveku fungovala falšovateľská dielňa, počas leta skúmali práve priestor, kde kedysi stála.

A ako bolo možné, že peňazokazci pôsobili práve na kráľovskom hrade, pričom panovník falšovanie kruto trestal? Vysvetľovať by to mohli pohnuté časy na prelome 13. a 14. storočia, keď Uhorskom otriasali mocenské zápasy, majetky menili majiteľov a s panovníkom súperili magnáti ako Matúš Čák Trenčiansky. Na konci dňa treba každý nález roztriediť, katalogizovať, balíčkovať. Ešte raz sa preosieva hlina, ktorú už predtým vykopali. Pri vykopávkach si pomáhajú nielen detektorom, ale aj ďalšími prístrojmi. „Robíme geofyzikálny prieskum, to značí, že meriame zmeny magnetického poľa pod povrchom zeme. Tie nám vedia prezradiť, či sa tu nachádzali v minulosti stavby, zachytávame ich pôdorysy. Sú to vlastne také naše oči do zeme,“ vysvetľuje Michal Cheben, ktorý robí podobné prieskumy po celom Slovensku.

Ján Beljak: Vedúci archeologického výskumu na hrade, v pozadí Zvolen.
Ján Beljak: Vedúci archeologického výskumu na hrade, v pozadí Zvolen.
Juraj Roščák

Ján Beljak: Vedúci archeologického výskumu na hrade, v pozadí Zvolen. Foto: Juraj Roščák

Stredoveký mrakodrap

Na zrúcanine pracujú aj murári - zachraňujú dielo svojich stredovekých predchodcov. Aktuálne reštaurujú vstupnú bránu na Dolnom hrade. „Snažíme sa napodobniť pôvodné techniky, používame pôvodnú maltu, ktorú kedysi miešali s pieskom, vápnom,“ vysvetľuje reštaurátor a akademický sochár Ján Filo. Dnes sa už, našťastie, rekonštrukcie vyhýbajú nešťastným riešeniam z čias komunizmu, keď cementom zničili viacero našich zrúcanín - ľudia sa vrátili k technikám našich predkov. „Murivá zo stredoveku sú totiž ľahké, vzdušné a trvácnejšie - veď vydržali dodnes,“ súhlasí Ján Filo.

„Ani dnes nie je ľahké zvládnuť vtedajšie technologické postupy a znalosti. Máme síce rôzne moderné stroje a vybavenie, ale zrejme nám chýba čas, ktorého oni mali viac. Od predkov sa stále máme čo učiť.“ Reštaurátori na hrade pracujú už tretí rok, predtým robili na mohutnej Kráľovskej veži, ktorá dominuje Dolnému hradu. Samotná stavba bola ešte pred desiatimi rokmi skrytá pod kopou sutín - vyvezený materiál dokladajú vysoké hromady kamenia. „Keď sme ju celú odkryli, jej rozmery sa ukázali v takom rozsahu, že návštevníci sa nás pýtali, či sme ju dostavali,“ usmieva sa Ján Beljak.

„Dolný hrad sa stal sídlom kráľa a tomu významu zodpovedá aj Kráľovská veža - šlo vlastne o najväčších developérov, akí u nás vo Zvolene kedy boli. Bola to jedna z najrozsiahlejších rezidenčných stavieb svojej doby, mala päť poschodí so sálami, bol to vlastne stredoveký mrakodrap.“

Vykopávky: Cez leto tu pracovalon až päťdesiat ľudí, brigádnička Majka našla viacero starých mincí.
Vykopávky: Cez leto tu pracovalon až päťdesiat ľudí, brigádnička Majka našla viacero starých mincí.
Juraj Roščák

Vykopávky: Cez leto tu pracovalo až päťdesiat ľudí, brigádnička Majka našla viacero starých mincí. Foto: Juraj Roščák

Celý kráľovský dvor

Kráľovskú vežu dal asi postaviť kráľ Ondrej II. a kráľ Belo IV. tu zrejme dokonca v roku 1247 vydával svoju dcéru Konštanciu. Pri predstave kráľovskej svadby sa takmer zdá, že človek počuje erdžanie stoviek koní, dookola stoja rozložené luxusné šiatre najvýznamnejších hostí krajiny a počuť smiech kráľovského šaša... „V 13. storočí bol tento hrad najnavštevovanejším hradom uhorskými kráľmi na území dnešného Slovenska,“ dodáva Beljak. Hornému hradu zasa dominuje majestátna Komitátna veža s viac než päťmetrovými múrmi, okrem nej tu stála ďalšia veža. Takisto dodnes stojí Hlavná brána, ktorá kedysi strážila vstup do hradu. Na Pustom hrade sa králi zdržiavali bežne - v stredoveku totiž nemali európski panovníci stálu rezidenciu, ale presúvali sa po krajine.

To značí, že na Pustom hrade fungoval celý kráľovský dvor s dvoranmi, so služobníctvom a s administratívou. Hoci nás odvtedy delí veľa stáročí, mnohé si vieme domyslieť. Napríklad o knižnici na hrade svedčí jeden z najkrajších nálezov, postriebrené knižné kovanie s vyobrazením draka chrliaceho oheň. A symbolicky priamo pred Kráľovskou vežou vykopali ďalšie vzácne kovanie - s vyobrazením kráľa.

Vykopávky: Cez leto tu pracovalon až päťdesiat ľudí.
Vykopávky: Cez leto tu pracovalon až päťdesiat ľudí.
Juraj Roščák

Vykopávky: Cez leto tu pracovalo až päťdesiat ľudí.Foto: Juraj Roščák

Objav roka

Na hrade vykopali mnoho predmetov dennej potreby aj vzácne artefakty - zbrane, strelky šípov, klince, nožnice či kľúče od dávnych dvier. Ďalšie vzácne nálezy objavili v cisterne na dažďovú vodu - na rozdiel od legiend na našich hradoch totiž častejšie než studne boli cisterny, studne by vo vysokej nadmorskej výške a na skalnom podloží bolo márne hĺbiť. Tunajšia cisterna je skutočne obrovská, najväčšia, akú objavili na našich hradoch, primeraná množstvu ľudí a zvierat, ktoré tu kedysi žili. V hĺbke cisterny objavili napríklad pradávne vedierko z jedle, mince, tesák aj nádoby, ktoré azda kedysi komusi spadli pri načieraní vody.

Najvzácnejší je nález drevených mečov, cvičných zbraní na tréning stredovekých bojovníkov. „Sú to mimoriadne cenné nálezy, ide o veľmi dobre zachované viac ako 700-ročné drevené výrobky,“ dodáva Beljak. „Vďaka nim sme mohli spresniť chronológiu výstavby hradu a takéto nálezy sú aj svedectvom zručnosti stredovekých majstrov a pomáhajú nám rekonštruovať každodenný život na stredovekom hrade.“ Práve súbor nálezov z cisterny najnovšie zabezpečil Pustému hradu výročnú cenu, ktorú udeľuje odborný časopis Pamiatky a múzeá za objav roka.

V minulosti: Hrad bol skrytý v hustom lese.
V minulosti: Hrad bol skrytý v hustom lese.
Archív Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene

V minulosti: Hrad bol skrytý v hustom lese. Foto: Archív Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene

Relax