Tajomstvo dlhovekosti odhalené: Šport, strava a genetika...to nie sú!

Diéty, cvičenie, klíma alebo genetická dispozícia vám vôbec nemusia zaručiť dlhý život. Podľa vedcov je to niečo úplne iné. Vaša rodina a priatelia. Ale nie tí zo sociálnych sietí, ktorí sú z veľkej časti iba imaginárni.

Relax

Chcete žiť do stovky? Obklopte sa priateľmi. Že ich máte na Facebooku štyristo? Chyba. Umelo udržiavané „priateľstvá“ na sociálnych sieťach vás môžu, naopak, ohroziť. Vďaka kontaktu obmedzenému len na internet sa stávame osamelí a náchylnejší na rozličné choroby.

Mladí si život „offline“ vedia sotva predstaviť. Pre staršiu generáciu, nezvyknutú lajkovať a četovať od kolísky, však môžu byť elektronické vzťahy priam škodlivé.

Dôkaz, že skutočné priateľstvo, sociálny kontakt a úzke rodinné väzby môžu človeku dopomôcť k dlhšiemu životu, nájdete v jednom z najchudobnejších európskych regiónov, v hornatej oblasti na severe talianskeho ostrova Sardínia.

Emancipovaní muži

Nehostinný terén okolo regiónu Villagrande Strisaili v masíve Gennargentu kladie na obyvateľstvo vysoké nároky. Muži drú celý život ako pastieri, poľnohospodári a robotníci. Ženy za nimi v ničom nezaostávajú.

Obyvateľstvo tohto kraja prežíva populáciu v západnej Európe alebo v USA o desiatky rokov. Je tu viac ľudí nad sto rokov ako kdekoľvek inde. Mnohí sú do svojich 80-90 rokov fyzicky aktívni a žijú v dome s mladšími generáciami.

Zaujímavé je tiež to, že muži sa dožívajú približne rovnakého veku ako ženy, kým takmer všade inde vo svete žijú v priemere o šesť až sedem rokov kratšie a Európania len zriedkavo dosiahnu osemdesiatku. Na Sardínii žije v súčasnosti osem ľudí vo veku 110 rokov.

Osamelosť zabíja

Vedci sa pôvodne domnievali, že kľúč k dlhovekosti treba hľadať v klíme, strave či genetike. Príčina bude zrejme kdesi hlbšie. Predkovia dedinčanov v severnej Sardínii sem prišli pred 5 až 10 tisíc rokmi, v priebehu doby bronzovej, čo poukazuje na malý genofond. Obyvateľstvo tu však žije ako jedna rodina, aj priateľov považujú za príbuzenstvo a každý pomáha každému.

Psychológovia nazývajú tento jav „recipročný altruizmus“. Ľudia ponúkajú láskavosť a podporu spontánne, pretože vedia, že rovnaký prístup môžu očakávať od ostatných. Kultúra sociálnej súdržnosti, ktorá sa zachovala v izolovanom regióne po stáročia, sa stala prirodzeným spôsobom života.

Pohode nahráva aj vnútorná chémia tela, keďže empatické správanie má za následok vylučovanie hormónov dobrej nálady endorfínov a neuropeptidov. Ďalším faktorom je spôsob, akým sa obyvateľstvo stavia k starším členom rodiny. Starnutie je spoločná záležitosť všetkých – aj storočný starček je obklopený príbuzenstvom a známymi.

Ak žije človek sám, nemusí to nevyhnutne znamenať, že je osamelý. Je však menej blízko k iným ľuďom, absentujú rozhovory zoči-voči, očný kontakt, objatie alebo iný fyzický kontakt.

Ľudský mozog sa vyvinul v čase, keď sociálna súdržnosť znamenala šancu na prežitie. Naopak, izolácia viedla s najvyššou pravdepodobnosťou k hladovaniu alebo násilnej smrti. To je dôvod, prečo osamelosť je rovnako negatívny faktor, ako hlad alebo smäd; je to inštinkt prežitia, konštatuje portál britského denníka Daily Mail.

Relax