Kedysi režisér, dnes brankár: Hannes Halldórsson prežíva s reprezentáciou krajiny rozprávkové chvíle.

Tajomstvo futbalového úspechu Islandu: Nemôžu si dovoliť zahadzovať talenty

Islandský futbalový vzostup je výsledok skvelého systému práce s mládežou.

Pôvodne mali byť do počtu. Už skutočnosť, že ostrovná krajina len s 330-tisíc obyvateľmi sa prvý raz v histórii prebojovala na majstrovstvá Európy, bola senzáciou. Tá však vo Francúzsku nabrala ešte väčšie rozmery. Futbalová reprezentácia Islandu len o skóre nevyhrala skupinu F. Dokázala remizovať s Portugalskom a Maďarskom a potom zdolať Rakúsko.

„Tešia sa, akoby vyhrali celé EURO. To len ukazuje, akú chabú mentalitu má celý národ. Aj tak tu už nič na celom turnaji nepredvedú,“ rozčuľovala sa portugalská primadona Cristiano Ronaldo po úvodnom zápase oboch tímov na šampionáte. Hviezda Realu Madrid netušila, ako sa mýli. Island postúpil ďalej z druhého miesta a v osemfinále vyradil futbalovú veľmoc Anglicko.

Asistent zubár, brankár režisér

Pritom osemfinále začali najhoršie, ako mohli. Od Angličanov inkasovali rýchly gól. „Presne toho sme sa chceli v zápase vyvarovať. Paradoxne, fungovalo to naopak. Nakoplo nás to a rýchlo sme skóre otočili. Dokázali sme to v takom exportne krátkom čase, že sa z toho Angličania už nespamätali,“ vravel deň po zápase Heimir Hallgrimsson, asistent švédskeho trénera islandskej reprezentácie Larsa Lagerbäcka.

Mimochodom, v civilnom povolaní zubár, ktorý sa svojho zamestnania nemieni vzdať ani po Lagerbäckovom odchode. Ten ešte pred majstrovstvami Európy avizoval, že po ňom pri islandskom tíme končí. To je pre reprezentáciu ostrovného štátu typické. Mnohí mali donedávna ešte civilné zamestnanie.

„Na rozdiel od iných krajín nemáme za sebou klasické futbalové príbehy. Pre mnohých bol futbal dlho len hoby. Máme na to špeciálne porekadlo - ak nevedie k úspechu výťah, vezmi to po schodoch,“ vraví 32-ročný brankár Hannes Halldórsson.

Pred piatimi rokmi Hannesa ako hráča majstrovského KR Reykjavík vyhlásili za najlepšieho hráča v krajine. Hlavným zdrojom jeho príjmov však bola práca režiséra v spoločnosti Saga Film. Okrem iného režíroval klip k piesni Never Forget, ktorú počas Eurovízie 2012 zaspievali spoločne Gréta Salomé a Jónsi.

Prvú profesionálnu zmluvu v živote podpísal až o mesiac. Dnes patrí holandskému Nijmegenu, no hosťuje v Nórsku. Ktovie dokedy, keďže na šampionáte patrí medzi najlepších. Aj tak si však necháva zadné dvierka.

V Saga Filme mu vraj sľúbili, že sa po konci kariéry môže do filmárskeho tímu kedykoľvek vrátiť. Mimochodom, ešte pred štvrťstoročím nemal Island jediného profesionálneho hráča futbalu. Dnes ich je tam asi stovka.

Žiadny ľad, kryté haly

V čom tkvie tajomstvo islandského úspechu? Ako je možné, že krajina snehu a ľadu, kde sa futbal dal hrať len cez leto a ktorej pred štyrmi rokmi patrilo 133. miesto v rebríčku FIFA, je schopná odolať takému gigantovi, akým je kolíska futbalu Anglicko? Odpovedí je viacero - rozumná investícia peňazí, prepracovaný systém prípravy mládeže a neutíchajúca bojovnosť.

„Pred pätnástimi rokmi sme cez zimu hrávali len hádzanú a basketbal,“ vraví technický riaditeľ islandskej reprezentácie Arnar Gunnarsson. Keď však aj na Island začali od UEFA prúdiť peniaze za predaj televíznych práv, zobral tamojší futbalový zväz rozum do hrsti a nakúpil pozemky neďaleko škôl. Vzniklo na nich sedem futbalových hál, kde sa mládež môže neustále zdokonaľovať.

Trénerskú licenciu si dnes v krajine môže spraviť každý, kto má záujem. Od údržbára po podnikateľa. Výsledok? Krajina má šesťsto kvalifikovaných trénerov s A-licenciou, štyristo vlastní B-licenciu. „To je jeden tréner na 825 obyvateľov. V Anglicku je pomer jeden k jedenásťtisíc,“ pripomína denník The Guardian. Tí všetci cepujú žiačikov na školách už od detstva.

„Sme taká malá krajina, že si nemôžeme dovoliť prísť ani o jediného talentovaného žiaka,“ dodáva Gunnarsson. „Každému z trénerov za prácu platíme, aj keď vedie tých najmenších. Moje deti začínali s futbalom, keď mali tri. Hrávali pod vedením jedného kouča s A-licenciou, druhý mal béčko,“ vraví Dagur Sveinn Dagbjartsson, člen Islandskej futbalovej asociácie a koordinátor celého mládežníckeho programu.

„V práci s deťmi sme možno jedna z najlepších krajín na svete. Keď však talenty dozrejú do veku šestnásť-sedemnásť rokov, začneme mať problém. Ak chcú ďalej rásť, mali by pokračovať v nejakých dobrých akadémiách. Tu cítim veľké rezervy,“ vraví Hallgrimsson.

Každý desiaty šiel do Francúzska

„Ten systém je naozaj šikovný. Navyše, v takej malej krajine, ako je Island, sa všetko oveľa lepšie kontroluje. Pre všetkých severanov však platí, že sú to veľké individuality, ktoré sa vedia o seba postarať samy. S takými sa oveľa ľahšie pracuje. Byť s Islandom vo štvrťfinále je však pre mňa stále špeciálny pocit. Predsa len, je to skutočne malá krajina,“ tvrdí 67-ročný švédsky tréner Islandu Lars Lagerbäck.

Keď sa v októbri 2011 po tom, čo predtým viedol domáce Švédsko a Nigériu, ujal na Islande kormidla, hneď na zoznamovacom tréningu hráčom oznámil, že s nimi mieni postúpiť na MS 2014 do Brazílie. „Myslel som si, že sa zbláznil,“ spomína Hallgrimsson.

O tri roky až prehra v poslednom zápase s Chorvátskom 0 : 2 rozhodla, že Island si bude musieť na premiéru na veľkom šampionáte počkať. Tá prišla teraz, no vo veľkom štýle. Celý národ je na nohách. Tridsaťtisíc Islanďanov - každý desiaty v krajine - zamierilo do Francúzska. Ostatní držali palce doma.

Súboj s Anglickom sledovalo doma 98,9 percenta televíznych divákov. Asi ťažko prekonateľný rekord. „Keď som začínal v tíme, vyhrali sme jeden zo siedmich zápasov. Tribúny boli prázdne. Teraz sa vstupenky vypredajú za dvadsať-tridsať minút,“ porovnáva stredopoliar waleskej Swansea Gylfi Sigurdsson.

Spolu s kapitánom Aronom Gunnarssonom z Cardiff City či so strelcom víťazného gólu do anglickej siete Kolbeinnom Sigthórssonom z francúzskeho Nantes najväčšie opory tímu.

Od štrku k tráve

Najväčšou hviezdou tímu je však naďalej dnes už 37-ročný bývalý hráč Barcelony či Chelsea Eidur Gudjohnsen, momentálne v službách nórskeho Molde.

Pred dvoma rokmi oficiálne ukončil kariéru, keď sa však Island pretlačil do Francúzska, zase sa do tímu vrátil. Aj preto šiel do Molde, aby sa pred EURO rozohral. Bola to Lagerbäckova podmienka, keďže v tom čase nemal po návrate z Číny žiadne angažmán.

„Keď som v roku 1996 začínal hrávať, trénovali sme na štrku. Teraz hrávame na tráve a postúpili sme na EURO. Tam musím byť. Splnil sa mi sen,“ tešil sa na Twitteri Gudjohnsen, stále najlepší strelec islandského tímu histórie a víťaz Ligy majstrov v drese Barcelony.

A na sociálnej sieti tiež so štipkou irónie dodal: „Zdá sa, že vo Francúzsku ešte pobudneme. Ak to bude takto pokračovať, presunie sa do Francúzska asi celá naša krajina!“ zabával sa Gudjohnsen.

Za jeho úspechom je vraj aj pravidelné užívanie skýru. Neviete, čo to je? Islandský mäkký syr tekutej konzistencie, ktorý si zachováva kyslastú chuť jogurtu.

Islandské unikáty

Álfaskĺinn - škola islandského folklóru, kde sa učí aj o škriatkoch. Rozoznávajú ich 13 druhov a radia, aby ste si ich v žiadnom prípade nepohnevali. Verí na ne tretina obyvateľstva.

Žiadne ploty v Reykjavíku - stačí sa poprechádzať po uličkách najsevernejšieho hlavného mesta starého kontinentu. Domácim často vidno až do kuchyne. Akoby nemali pred svetom čo skrývať. Donedávna v obchodoch od turistov ani nevyžadovali PIN na debetných kartách. Nenapadlo im, že by bolo možné ich v prípade krádeže zneužiť.

Gejzíry a geotermálne pramene - štvrtinu celoročnej energie získava krajina z horúcich prameňov. Teplota na niektorých miestach dosahuje sto stupňov Celzia. Para, ktorá z nich stúpa, dala názov aj Reykjavíku. V preklade to znamená Záliv pár.

Materská dovolenka - podľa zákona na ňu chodievajú aj muži. Ak sa s partnerkou počas nej aspoň na mesiac nevymenia, nedostanú určenú sumu v plnej výške. Dôvod? Aby aj muži vyskúšali, čo ich ženy počas materskej podstupujú.

Veľryby na tanieri - zákaz lovu veľrýb platí od roku 1986, no veľryba patrí na jedálny lístok tak ako u nás bravčové. Mäso má typickú červenú farbu a pripomína hovädzie.

Hákari - miestna špecialita, fermentovaný žralok, na snímke. Žraloka po vylovení vložia do jamy s pieskom a zahádžu kameňmi tak, aby tie väčšie ležali na žralokovi a vytláčali plyny z hnijúceho mäsa. Po troch mesiacoch mäso vykopú, rozrežú na pásy a vysušia. Po odstránení vrchnej vrstvy posekajú na kocky a hor’ sa do konzumácie. Pre silný zápach sa podáva v dózach s viečkom. Aby hostia pri susednom stole nemuseli ujsť. Podáva sa ako predjedlo zhruba za 6 eur.

Hudobný talent - je neuveriteľné, koľko skvelých hudobníkov sa objavilo na takom malom mieste. Ôlafur Arnalds, Emilliana Torrini, GusGus, Björk, Of Monsters and Men, Sugarcubes či Sigur Rós - tí všetci už stihli dobyť Európu. V krajine hádam spieva a nahráva každý.

Deň piva - vždy 1. marca. Koná sa od roku 1989, keď v krajine zrušili takzvaný suchý zákon, čiže zákaz predaja piva s obsahom vyšším ako 2,25 percenta. Objednať si niektoré pivá môže byť pre cudzinca problém. Volajú sa napríklad Olvisholt Suttungasumb alebo Víking Islenskur Urvals Einiberjabock.

Sopky - krajina má 30 činných sopiek. Od roku 874, keď bola krajina osídlená, vybuchlo už 13 z nich. Naposledy v roku 2010 Eyjafjallajökull.

Brennivin - jedinečná pálenka, vyrábaná destilovaním zemiakov a rasce. Hovorí sa jej aj Čierna smrť a chutí príšerne. Ani Islanďania ju vraj príliš neobľubujú. Len, keď sa chcú predviesť pred cudzincami.

Banánový raj - znie to neuveriteľne, ale Island bol do roku 2007 najväčší producent banánov v Európe. Vďaka tisíckam skleníkov v krajine. Dnes už vedie Španielsko, ktoré začalo s produkciou na Kanárskych ostrovoch.

Vianočné tipy na darček