Takmer stredoveká detektívka: Pátrali sme po tajomnom hrobe svätice

Môže sa nachádzať miesto posledného odpočinku svätej Margity v podzemí bratislavského kostola?

Relax

Žila uprostred stredoveku a viedla prísny asketický život. Zomrela ako mladá mníška a dnes je vyhlásená za svätú. Reč je o uhorskej princeznej a dcére kráľa Bela IV. Margite, ktorej osudy sa spájajú aj s dnešným Slovenskom. Najväčšou záhadou je dodnes miesto jej posledného odpočinku. Podľa legendy sa totiž nachádza priamo v našom hlavnom meste. Vydali sme sa do kostola, pod ktorého podlahou by vraj mali ležať pozostatky svätej Margity.

Belo IV.: Významný uhorský kráľ zasvätil dcéru Margitu kláštoru po útoku Mongolov.
Belo IV.: Významný uhorský kráľ zasvätil dcéru Margitu kláštoru po útoku Mongolov.
ARCHÍV

Na utajenom mieste

„Svätá dievčina vyhýbajúca sa každej márnivosti tela odložila košeľu a odvtedy nenosila ľanové plátno... po dvanástom roku mala hrubé a veľmi drsné rúcho z konských vlasov a prasacích štetín... do spodného okraja rukávov si dala zašiť kamene a akoby ani to nepostačovalo, nosila pod rúchom železnú obruč, ktorá neprestajne zvierala jej veľmi útle telo... pretože ustavične padala na kolená, praskala jej pokožka a vytvorili sa jej tvrdé mozole... Telo mala celé pripravené na bičovanie, údermi zasahovala chrbát aj boky, každú noc sa bičovala a trestala raz prútmi, inokedy tŕňmi, po celom panenskom tele tiekla krv, aby nahradila tú krv, ktorá vytiekla z Vykupiteľovho tela...“

Týmito slovami opisuje budúcu sväticu legenda spísaná po jej smrti. Stredoveké dievča vyhlásili za sväté v roku 1943. A otázniky dodnes vyvoláva najmä záhada, ktorá prišla dávno po jej smrti. Svätá Margita by totiž mohla ležať priamo v historickom centre Bratislavy. Opis prináša aj Matej Bel vo svojich Notíciách: „Bola tam hlava... aj viacero kostí z rebier, ramien a iných častí... zo šiat neporušená časť bieleho odevu... okrem toho som videl kúsky bičov a prútov, ktorými sa svätá panna trápievala...“

Ako sa traduje, je tajne pochovaná v podzemí bratislavského kostola klarisiek - pri ich odchode posledná abatiša údajne dala zamurovať truhlicu s ostatkami svätej Margity do krypty. Okrem abatiše a murára vraj miesto nikto nepoznal. Iba legenda? Fakt je, že ju neberú na ľahkú váhu ani historici a archeológovia. „Výskum tu prebiehal v minulosti už viackrát a v rámci neho hľadali aj ostatky svätej Margity,“ potvrdil nám historik umenia a riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave Ivo Štassel.

Kajucnicky pas Margity.
Kajucnicky pas Margity.
ARCHÍV

Mongoli aj Turci

Margita sa narodila v roku 1242. Hoci podľa Oxfordského lexikónu svätcov sa narodila na zámku Turoc, čo má byť hrad Zniev, podľa historikov je miestom jej narodenia stredoveký hrad Klis pri chorvátskom Splite. Meno dostala po svojej sestre, ktorá predtým zomrela - taká bola bežná prax v stredoveku. Možno povedať, že celý Margitin život vlastne ovplyvnil vpád Mongolov. Kočovníci vtrhli náhle, v krátkom čase porazili každého, kto sa im postavil, a ovládli veľkú časť Európy.

Margitin otec, uhorský kráľ Belo IV., si musel po drvivej porážke pri rieke Slaná zachraňovať holý život a šok z toho, čo prežil, musel byť veľký - nečudo, že ešte nenarodenú dcéru prisľúbil Bohu, dúfajúc, že ten odvráti ďalšiu barbarskú hrozbu. Margita vstúpila do kláštora už ako malé dievča, sotva štvorročné. Neskôr pre ňu kráľovskí rodičia vybudovali kláštor na ostrove v strede Budapešti, ktorý dnes nesie meno po nej - Margitsziget. Na Margitinom ostrove ju aj pochovali.

Ibaže opäť sa s ňou spájali pohnuté dejiny krajiny. A tak ako pri jej narodení zohral úlohu vpád Mongolov, po smrti to bol zas vpád Turkov. Mníšky zo strachu pred Turkami v roku 1541 opustili Budapešť - a so sebou vzali aj ostatky svojej sestry, ktorú už vtedy uctievali ako blahoslavenú. Presťahovali sa do Trnavy a keď vyhorel trnavský kostol, odišli v roku 1618 do prešporského kláštora klarisiek. Boli tu až do roku 1782, keď cisár Jozef II. zrušil kláštory. A vtedy sa začína záhada s ukrytými pozostatkami svätice. A veľa otáznikov.

Stredoveký kláštor: V Margitinej dobe začali pribúdať aj špitály a hospice so starostlivosťou o biednych.
Stredoveký kláštor: V Margitinej dobe začali pribúdať aj špitály a hospice so starostlivosťou o biednych.
ARCHÍV

V gotickom kostole

„Výskumov tu bolo viac, jeden v roku 1944, ďalší bol v sedemdesiatych rokoch a zatiaľ posledný reštaurátorský a archeologický výskum prebiehal v rokoch 2005 - 2007. Vtedy sme odkryli aj podlahu kostola, ale nenašli sme pod ňou žiadne hroby. Ak tam aj nejaké boli, zanikli pri neskorších prestavbách,“ vysvetľuje Ivo Štassel. Nachádzame sa v lodi klariského kostola. Nad nami sa klenie krížová klenba a ešte vyššie sa týči vysoká päťboká vežica, ktorá je neprehliadnuteľnou dominantou Starého mesta.

„Je to jedna z najstarších a najvýznamnejších stavieb v centre mesta,“ potvrdzuje Ivo Štassel. „Už v roku 1235 sa na tomto mieste spomína kláštor cisterciánskych mníšok a následne sem prišli klarisky, vtedy sa od základov vybudoval kostol aj kláštor. Pri archeologickom výskume sme na tomto mieste objavili aj opevnenie z 1. storočia pred Kristom, keďže na území dnešného Starého mesta vtedy ležalo oppidum, teda centrum keltského kmeňa Bójov.“

Gotika je v kostole doslova na každom kroku. Najstaršie stavebné časti pochádzajú z konca 13. a zo začiatku 14. storočia. Vysoko na vežici sa nachádzajú nádherné gotické plastiky a chrliče v podobe desivých zvierat - sú vo výške, kde ich okoloidúci nikdy neuvidí v celej kráse, no v gotike šlo o hlbokú vieru vtedajších ľudí, ktorí reálne verili, že stavajú chrám pre Božiu slávu a že všade lietajú anjeli - pozemská perspektíva tu nebola dôležitá. Počas fungovania kláštora sa klarisky nepochovávali v lodi kostola, ale zvonka stavby, v kryptách vedľa kostola.

Ulica vtedy bola užšia a priestor pri kostole bol ohradený múrom. „Odkryli sme tento priestor a našli sme zvyšky krýpt umiestnené v niekoľkých radoch nad sebou, do nich ukladali telá. Takisto sme preskúmali kryptu vo svätyni kostola, ktorá sa javila ako najpravdepodobnejšie miesto: sem pochovávali abatiše a je to miesto, kam by eventuálne uložili truhlicu s pozostatkami svätej Margity.“ Na krypte leží ťažké veko, zdvíhať ho museli pomocou techniky. Potom zišli po schodíkoch dolu. Ibaže aj krypta vo svätyni bola - prázdna. „Nenašli sme tam vôbec nič. Ak tam aj niečo bolo v minulosti, teraz tam už nebolo nič.“

Prázdna: Záber z výskumu ukazuje vnútro krypty.
Prázdna: Záber z výskumu ukazuje vnútro krypty.
MUOP - BRANISLAV LESÁK

Oddaná Bohu

Margitin vstup do kláštora nebol v jej dobe nič nezvyčajné, naopak, vtedy išlo takmer o „módu“ medzi panovníckymi dcérami. „O reholi klarisiek možno hovoriť, že bola výlučne kráľovská, čo možno pozorovať v širších dynastických vzťahoch Uhorska, Čiech a Poľska,“ píše archeológ stredoveku Michal Slivka v knihe Pohľady do stredovekých dejín Slovenska. Kráľovským famíliám skrátka záležalo na tom, aby mali svätorečenú niektorú z dcér. V kláštore boli aj dve Margitine sestry: Kunigunda (Kinga) Poľská aj Helena (Jolana), kláštor si zvolila aj jej príbuzná Anežka Česká a jej tetu Alžbetu Uhorskú vyhlásili za svätú ešte pred Margitiným narodením.

Krátko po smrti Františka z Assisi sa šírili Európou žobravé rády, ba v Trnave je doložená prítomnosť klarisiek ešte za života zakladateľky ženskej podoby rádu svätej Kláry. Mníšky vtedy mohli opätovne opustiť kláštor a vydať sa - to však nebol Margitin prípad, ktorá vraj dala košom aj českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II. Jej askéza sa časom ešte stupňovala. Stredoveká zbožnosť je dnes zavše nepochopiteľná a niektoré pasáže v legende pôsobia prinajmenšom zvláštne.

Týka sa to Margitiných zázrakov, opisov levitácie, keď dievča malo lietať povetrím, alebo scén brutálneho sebatrýznenia, ktoré hraničia až s extázou - v chápaní stredoveku šlo o zástupnú obeť za Krista. Ale napríklad aj opisy „lahodnej vône“, ktorá sa vraj z jej mŕtvoly šírila po smrti: „Vôňa bola taká prenikavá, že celý dom bol ňou naplnený... prítomným sa zdalo, že sú v raji Božom, kde telá svätých voňajú ako balzam a škorica... po dvoch mesiacoch otvorili hrob a znova z neho vyšla príjemná vôňa...“

Margita sa podľa legendy venovala aj pomoci blízkym. V tvrdom stredoveku, keď boli na dennom poriadku rôzne choroby a pohromy, mníšky často suplovali dnešné funkcie štátu. „Margita oddane slúžila nielen zdravým, ale i chorým. Zaobstarávala jedlo a pitie a iné potrebné veci... neštítila sa nečistoty nijakej chorej, nevyhýbala sa ani zápachu... pomáhala chorým a keď museli dáviť a nebola naporúdzi nádoba na vývratky, svätá panna ich vo vlastných rukách alebo v rúchu odnášala preč... vzácne dary, ktoré jej často posielali rodičia, rozdelila chorým...“

Klariský kostol: Je neprehliadnuteľnou pamiatkou v starom meste.
Klariský kostol: Je neprehliadnuteľnou pamiatkou v starom meste.
JAKUB MICHEL

Hľadaná svätica

Zomrela v kláštore, keď mala iba 28 rokov. Podľa legendy to bolo 18. januára 1270, v ten deň sa každoročne slávi jej sviatok. Jej pozostatky sa kľukatou cestou dostali až do klariského kostola v Bratislave. Omše sa v ňom už dávno neslúžia, pre vynikajúce akustické vlastnosti sa dnes využíva ako koncertná sieň. Môžu sa teda ešte kdesi pod podlahou nachádzať pozostatky svätice a kráľovskej dcéry, ktorá zomrela pred ôsmimi storočiami? „Vylúčené to nie je, ale som skeptický,“ hovorí Ivo Štassel.

„Keby tam niečo bolo, už by sme to boli našli. Ak sa tam niečo našlo, tak maximálne do roku 1944. Odvtedy už bezpečne nie sú zdokumentované žiadne nálezy tohto druhu.“ A tu prichádza na rad ďalší veľký otáznik. Spomenuté reštaurátorské práce a výskum v kostole sa konali počas druhej svetovej vojny v roku 1944. A práve rok predtým - v júli 1943 - pápež Pius XII. vyhlásil Margitu za svätú. Bolo vecou prestíže nájsť pozostatky čerstvej svätice - vojnový režim bol navyše silne katolícky.

Komplikácia bola, že vojna sa už chýlila ku koncu, do toho prišlo Povstanie a bolo jasné, čo nadíde porážka Hitlera aj slovenského štátu. Oficiálne záznamy z vtedajšieho výskumu o svätej Margite nič nehovoria - ibaže nie všetko je na papieri. Nemohli vzácne relikvie, nájdené v takej neistej dobe, ukryť inam? „Je to len hypotetická úvaha,“ zdôrazňuje Ivo Štassel. „Ale v takom prípade by ich mohli schovať na bezpečnejšie miesto. Čiže to značí, že by boli schované už druhýkrát. Ale myslím si, že dnes nikto nevie povedať, kde sa môžu nachádzať.“ Margitin hrob tak zostáva stále neznámy. Nájde sa vôbec niekedy?

Svätá Margita: Podľa legendy žila v modlitbách, pomáhala blízkym a týrala vlastné telo, vedľa nej kajúcnický pás.
Svätá Margita: Podľa legendy žila v modlitbách, pomáhala blízkym a týrala vlastné telo, vedľa nej kajúcnický pás.
ARCHÍV
Relax