Dvojité šťastie: Keď sa darí, tak sa darí. Dva hríby v jednom.

Táto sezóna priala aj hubám, ktoré sme nevideli sto rokov

Na Slovensku rastie okolo sedemtisíc druhov húb. Na päťsto kilometroch máme to, čo iní na troch tisíckach!

Podhubia sa prebudili, niektoré po celých desaťročiach. Počasie sa zbláznilo a huby s ním. „Pršalo, ale nie celé dni za sebou. Pôda je premočená, ale aj keď vyšlo slnko, teploty nevystúpili nad tridsať stupňov Celzia, keď sa prestávajú tvoriť plodnice.

Karpatská kotlina sa ocitla v epicentre spolu s Poľskom a Maďarskom, takúto hubársku sezónu sme nemali veľmi dlho. A ak máme veriť tomu, čo rozprávajú starí ľudia, čakajú nás ešte dve dobré sezóny,“ hovorí mykologička Ivona Kautmanová.

Zázraky v polievke

A tak tu dnes máme skutočné eldorádo. Rastie všetko, aj také druhy, ktoré videli mykológovia za posledných sto rokov možno raz či dvakrát - teraz ich je plno. Napríklad tmavočervený hríb Dupainov, typický skôr pre oblasť Stredozemného mora a Francúzsko, ten u nás prvý raz objavili v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. Ale rastú aj také huby, ktoré nevideli vôbec.

„Povedzme hríb, ktorý vyzerá ako modrák, ale nie je to modrák. Určite patrí medzi hríbovité huby, určite nie je jedovatý, ale musíme presne určiť, čo to vlastne je,“ dodáva mykologička.

Vysvetľuje, že každý rok na našom území objavia nové druhy, ale tento rok je rovnako mimoriadny pre nich ako pre vášnivých hubárov amatérov. Zrejme už niektoré skončili aj v polievke bez toho, aby hubár vedel, čo vlastne uvaril.

Vhodné prostredie

Dobrý hubár pozná okolo päťdesiat druhov húb, tí najlepší, podľa Ivony Kautmanovej, stovku. Lenže na Slovensku máme asi sedemtisíc druhov húb! Vďačíme za to našej geologickej minulosti, vzájomnému pôsobeniu dvoch zemských platní, ktoré pod našimi nohami do seba narážajú a zo Slovenska urobili „zrolovaný koberec“.

Na päťsto kilometroch máme to, čo iní na troch tisíckach. Platí to aj o hubách, vo vysokohorskom tatranskom prostredí nájdete také, ktoré by ste skôr čakali za polárnym kruhom v Škandinávii, aj také, čo rastú na okraji Sahary či v teplých krajoch pri Stredozemnom mori. Iné huby rastú v Česku, ktoré leží na okraji prímorskej klímy, iné na Slovensku.

A keď sme už spomenuli Česko, tohtoročná hubárska sezóna je tam horšia ako u nás. Vlani to bolo naopak. Svoje urobilo aj globálne otepľovanie.

„Objavujú sa huby, ktoré tu možno pred sto rokmi rástli a odvtedy sme ich nevideli. Spomeňme bedľu záhradnú. Na rozdiel od bedle červenejúcej, chutnej huby, môže byť jedovatá. Možno práve to bol dôvod, prečo starí ľudia bedle nezbierali, zapôsobila generačná pamäť. Na porovnanie - v Škandinávii vôbec nezbierajú kozáky, pretože jeden druh, ktorý tam rastie, je mierne jedovatý,“ hovorí Ivona Kautmanová.

Podzemné vojny

Pribúdajú nám i exotické huby „z dovozu“. V každom litri vzduchu sú tisíce výtrusov a môžu k nám doputovať odkiaľkoľvek. Neznamená to však, koľko výtrusov, toľko nových húb. Museli by padnúť dva vedľa seba a ešte by im zem musela dovoliť, aby sa ujali. A to vôbec nie veľakrát zúri chemická vojna, huby si strážia svoje teritórium.

„O tom, čo sa odohráva v zemi, vieme naozaj veľmi málo. No existuje akýsi prírodný internet, rastliny sú poprepájané práve podhubiami, a cez siete si navzájom vymieňajú informácie. Povedzme o tom, že tu rastie istý druh huby, a keď sa tam pokúsi vyrásť iný druh, začínajú sa hotové podzemné vojny,“ vysvetľuje.

Výtrusy sa k nám však nemusia dostať iba letecky. „Kvetovec Archerov, vyzerá trochu ako červeno- čierna medúza, sa do Francúzska dostal z Austrálie s ovčou vlnou a odtiaľ rýchlo k nám. Na východnom Slovensku sú ich dnes stovky, síce pekných, ale pokrytých čiernym slizom a nejedlých,“ dodáva.

A sú tu aj huby, ktoré kedysi dokázali les premeniť na žltý, kuriatka. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa porúčali a do lesov sa vrátili len nedávno.

„Predpokladalo sa, že ich z lesov vyhnala znečistená príroda, ale nikto to nemôže povedať s istotou. Možno je to len prírodný cyklus, o ktorom vieme málo. Poznáme napríklad huby, ktoré tvoria plodnice iba raz za desať rokov,“ vysvetľuje. Dnes sú kuriatka späť a vďaka ideálnemu hubárskemu počasiu sú napríklad kopce na Horehroní opäť žlté.

Liečivý žlčák

„Huby sú v súčasnosti hitom farmaceutického priemyslu, hoci priame preparáty z nich zatiaľ nemáme,“ hovorí mykologička. „Napriek tomu sa o hubách dozvedáme čoraz viac. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa zistilo, že tisy obsahujú taxol, látku proti rakovine. Lenže na liečbu jedného pacienta padlo päť tisov a v Číne takmer vymizli, kým sa zistilo, že nie tis, ale huba, čo v ňom rastie, vytvára túto látku. A keď ju vieme extrahovať z huby, dokážeme ju vyrobiť tiež synteticky a dnes sa v medicíne už bežne používa.“

Určite sa pamätáte na kombuchu a na tibetskú hubu. Kým prvá vyšla z módy, druhá sa teší pozornosti i dnes, pestuje sa v mlieku a má posilňovať imunitu vďaka prírodným probiotikám. O probiotikách zrejme tibetskí mnísi netušili, strážili si ju však ako okov hlave, kým im ju neukradla krásna ruská špiónka.

„Huby obsahujú nielen vlákninu, ale tiež betakarotény, vitamíny, kyselinu listovú a pantoténovú, riboflavín, tiamín a množstvo minerálov,“ hovorí mykologička. Číňania to vedeli už pred tisícročiami. Kto by nepoznal čínske čierne huby? Rastú aj u nás - uchovec bazový - a dajú sa nájsť napríklad na bazách popri Dunaji.

Mimochodom, rastú aj cez zimu. Hubárska sezóna sa vôbec nekončí tým, že odložíme košíky. Čínsky hubový ženšen alebo „hubu dlhého života“ nájdete aj na Slovensku, lesklokôrkovku obyčajnú, ak si chcete zlepšiť pamäť, hľadajte na duboch!

Nebezpečný šampiňón

Dosť sa však hovorí o toxicite húb, a to aj v súvislosti so šampiňónmi. Obsahujú karcinogén agaricín, čo svojho času vyvolalo paniku. „Aby človeku uškodili, musel by ich jesť pol kilogramu denne, a to celých päťdesiat rokov,“ hovorí Ivona Kautmanová. Iné zasa môžu spôsobiť alergie - napríklad čechračka podvinutá, podľa starších atlasov vynikajúca huba do guláša.

No a naopak, „objav sezóny“ je podhríb žlčový, známejší ako žlčák. Hubári si doň radi kopnú a pritom ak namočíme pár plátkov do vodky, pomáha na žalúdok. Ľudoví liečitelia ho využívajú na liečenie rakoviny. Huby však môžu pomôcť aj životnému prostrediu. O niektorých už dnes vieme, že dokážu dokonca pohltiť rádioaktivitu a zneškodniť ju, že požierajú plasty a povedzme hliva ustricovitá je dobrá nielen na falošnú držkovú polievku, ale rozkladá tiež molekuly ropy!

Hubárske nebo

Keď sa teda vyberiete s košíkom na huby, vedzte, že na Slovensku ste v hubárskom nebi nielen teraz, keď je mimoriadna sezóna, ale vlastne vždy. A nožík môžete nechať doma.

„Huba je ako strom v zemi, podhubie sa môže šíriť aj niekoľko metrov či desiatok metrov pod zemou. Keď ju vytrhnete, je to rovnaké, ako keď si z jablone odtrhnete jabĺčko. Strom nepoškodíte,“ hovorí Ivona Kautmanová. Len na rozdiel od jabĺčka musíte dubák najskôr nájsť.

Muchotrávka - sériový vrah

Slováci chodia na huby veľmi radi. Podobne Česi a Poliaci. „V ostatných krajinách ľudia huby veľmi nezbierajú, radšej si ich kúpia v obchode,“ hovorí Silvia Plačková z Národného toxikologického informačného centra, kde zhromažďujú informácie o tom, ako našinec na zlú identifikáciu húb dopláca.

„Za posledných dvanásť rokov zomrelo na Slovensku na otravu devätnásť ľudí, z toho sedem detí,“ hovorí. Všetky obete má na svedomí jediná huba - muchotrávka zelená. Sériový vrah medzi hubami. Tú si laickí zberači mýlia najmä s plávkou.

Bielu formu muchotrávky zelenej zase zvyknú považovať za pečiarku, ľudovo nazývanú šampiňón, prípadne za bedľu. „Muchotrávka zelená je taká zákerná, že prvé príznaky otravy ako vracanie a hnačky sa dostavia najskôr po šiestich až dvadsiatich štyroch hodinách po konzumácii,“ vysvetľuje doktorka Plačková.

Okrem muchotrávky zelenej číha na našich hubárov aj muchotrávka tigrovaná. Ak by ste si nedopatrením pripravili na večeru túto hubu, môžete počítať so závratmi, s halucináciami, ospalosťou alebo dokonca bezvedomím. A ako sa vyhnúť nešťastiu?

„Ak huby nepoznáte, zbierajte len tie hríbovité, ktoré majú na spodnej časti klobúka rúrky, ako sú dubáky, kozáky, masliaky a suchohríby,“ radí doktorka Plačková.

Na hubách

Posledná letná nedeľa, vojenské lesy na Záhorí. Pokoj. Spomedzi husto vysadených stromov počuť hlasy, no postavy zbadáte, až keď sa vynoria spoza húštiny len zopár metrov pred vami. Tri ženy sa obzerajú po zemi, hľadajú.

„Berieme suchohríby do polievky a na sušenie. Dubáčiky nie sú,“ vraví Dominika Porubčanová a do poloplného košíka vkladá ďalší klobúčik na nožičke. S rodinou sa vybrali hubárčiť na Záhorie z bratislavskej Vrakune. Rovnako ako ďalšie desiatky ľudí, ktorých by ste medzi stromami mohli stretnúť.

Už dva roky môžu do tunajších vojenských lesov vstupovať bez povoleniek aj civilisti, a tak je tu počas voľných dní živo. Niektorí sa vyznajú viac, iní menej. „Chodím na huby už od detstva, takže sa nebojím, že by som sa pomýlila,“ ukazuje na svoje úlovky. Pri otázke, či je húb veľa, alebo málo, mykne plecami a dodá historku o svojom otcovi: „Mali by ste vidieť jeho! Kadiaľ chodí, tade rastú. Teraz sa nám stratil, asi narazil na zlatú hubovú žilu.“

Huby neodvrávajú

Hubári si pri stretnutí navzájom nazerajú do košíkov, pozdravia sa a potom sa ich cesty rozdelia. Ísť smerom, odkiaľ už niekto prišiel, nie je dobrý nápad. Tam to už bude vyzbierané. Huby sa v lese rady schovávajú a každý hubár má svoju techniku, ako ich hľadať. „Kde je jeden, bude aj druhý. Kde sú dva, musí ich byť viac,“ hovorí Juraj z Bratislavy a dodáva, že proti slnku ich dobre nevidieť.

„Kde ste? Tu ste! Čo sa neozvete,“ prehodí s hubami Bratislavčan zopár viet. Často sa s nimi rozpráva? „Áno. Neodvrávajú ako ženy,“ zasmeje sa a mizne medzi stromami, hlboko v lese aj s napoly naplneným košíkom, kde údajne bývajú najmä suchohríby, sem-tam dubák alebo horkáč, z ktorého sa vraj vyrába liečivá tinktúra.

Experimentovať s hubami sa však neoplatí. „Beriem iba také, čo poznám,“ vraví Ladislav Gajar. Nazbieral zopár modrákov a po hodine hľadania to vzdáva. Vyzuje gumáky, nasadne do auta a ide do Malaciek.

Plánuje sa však vrátiť. „Teraz sú iba malé huby. Za taký týždeň vyrastú a budú aj veľké,“ utešuje sa. Trápi ho však, že sa má zhoršiť počasie. „Ale mrazy hubám neprekážajú,“ dodáva.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní