Taxikári, pubertiaci, čašníci: Všetci fičia na anonymných priznaniach

Nemáte si kde vyliať dušu? Zverte sa internetu. Nájdete tam naozaj všetky možné skupiny, takže aj váš problém nájde svojho adresáta.

Relax

Som slobodná, bez chlapa, ale potrebujem sex. Len sex. Nezáväzný voľný sex, sex, sex, sex. Divoký drsný sex. Alebo radšej jemný romantický? To je jedno! - píše sa v priznaní neznámej Slovenky.

Ruku na srdce, boli by ste ochotní postaviť sa pred tisíce neznámych ľudí a toto povedať nahlas? Niektoré stránky sociálnych sietí preto ponúkajú možnosť povedať anonymne čokoľvek.

Stačí si zvoliť tú správnu skupinu a svoje priznanie poslať cez anonymný formulár. Administrátori potom váš text skopírujú a uverejnia pre stovky, ba až tisíce používateľov, ktorí môžu na vaše priznanie reagovať. A už to ide!

Priznávajú sa chlapci i dievčatá, muži i ženy, Bratislavčania i dedinčania, cestujúci i taxikári, drogujúci ľudia i pracovníci obchodných reťazcov, študenti, čašníci, zadaní aj nadržaní. Niektoré stránky sa tešia obrovskej popularite, majú desaťtisíce fanúšikov a dokonca si zarábajú inzerciou.

Na východe dobre

Sú najlepšie zábavy v Dlhých Strážach, v obci Polom, v Janovej Lehote alebo v Dravcoch? Aj takéto polemiky sa strhávajú na stránke Priznania dedinčanov. Tí často vravia, že v meste by bývať nechceli.

„Bývanie na dedine by som nevymenil za nič. Tu je proste pokoj. Nie ako v tom odpornom meste, všade len špina, smrad, feťáci a hrôza,“ myslí si obyvateľ vidieka. Mnohí s ním súhlasia, iní však nie. Roztržku napokon uzatvára Kristína: „Každý má iný názor, ale ja by som na dedine pri tých zmaľovaných štetkách nemohla bývať.“

Čo však dedinčanom rozhodne chýbať môže, je sexuálna výchova alebo blízko ordinujúci gynekológ. „Ženy, prosím o pomoc! Mali ste nejaké príznaky tehotenstva už týždeň po oplodnení?“ Niekam sa dostane internet skôr ako zdravotná starostlivosť.

Kračúnovce sú dedina ako mnohé iné. Majú tu obecný úrad, školu, potraviny, krčmu, no popýšiť sa môžu čímsi, čím inde nie. Obec približne s 1 200 obyvateľmi má aj vlastnú facebookovú stránku s priznaniami.

Priznania Kračúnovčanov je prekvapivo jedna z najväčších slovenských stránok s priznaniami obyvateľov obce či mesta a svoje „páči sa mi“ jej dalo takmer päťsto ľudí. Mnohí pritom so samotnými Kračúnovcami nemajú nič spoločné. Môžu za to najmä prostoreké priznania, ktoré sem obyvatelia východoslovenskej obce posielajú.

„Tote šestri Podubinské co chodza do Chlisty su fajne,“ napísal obdivovateľ priznaní i sestier v januári. Chlista je pizzeria, ktorá sa po zotmení mení na bar s diskotékou. Vďaka Priznaniam Kračúnovčanov sa stala verejne známou. Podobne ako niektoré tamojšie lásky.

„Keď už tu bula reč o Jaňovi Oravcovi a jeho čaji, ta ja len že keby vám to neklapalo, abo co, daj znac,“ priznala zaľúbená anonymka, no už na druhý deň ju Jaňo Oravec v komentári odmietol: „Nie nedám. Lebo nám to bude klapať.“

Možno to bola jedna zo sestier, ktoré sa spomínajú v ďalšom statuse: „Nemenované sestry z Kračúnoviec sa podobajú na tých transvestitov z filmu Niekto to rád blond.“ Priznanie má úspech. Menej komplimentov už zožal účes istého R. J., ktorý podľa jedného z priznaní kopíruje štýl P. P. Ďalší Kračúnovčan priznáva: „Neznášam Haľku.“

Nie všetky priznania sú však také slaboduché. Kračúnovčania sa prostredníctvom stránky aj posťažujú na nečinnosť starostu. „Nový starosta by sa mohol pochlapiť a kus vylepšiť našu dedinu.

Nejaké akcie a tak. Konečne treba využiť tie Európske fondy, či jak sa to volá. Chodníky k motelu sú úplne rozbité, hlavne že bývalí starostovia si svoje cestičky pred domčekmi spravili,“ ponúka konštruktívnu kritiku obyvateľ dediny.

„Anonimný sex“ a nešťastné lásky

Úzkostliví rodičia by priznania asi čítať nemali, najmä nie tie, ktoré píšu rovesníci ich detí. Iba tak si zachovajú nežnú predstavu o tom, čo ich ratolesti na internátoch robia.

Niektoré sa totiž venujú štúdiu pomenej a odzrkadľuje sa to aj na ich priznaniach: „Je tu dievča, ktoré má chuť na neviazany, anonimný sex?“ pýta sa „anonim“ cez stránku Priznania Mladá Garda. „S tvojou gramatikou skôr animovaný,“ reaguje na nešťastníka Marek.

Na Garde by si chalani okrem pravopisu mali dávať pozor aj na anonymné slečny, ktoré si takto cez facebookové stránky zoženú. „Pozor! Bol som niekde na 3.-4. poschodí na J-čku s peknou malou blondínkou. O dva týždne mi doktor pri darovaní krvi povie, že mám syfilis,“ varuje neznámy nešťastník.

„Priznávam sa, že som zlatokopka. Čím bohatší, tým lepší. A hovorím vám, chlapci, každá žena je. A čím je krajšia, tým je väčšia zlatokopka. Ktorá tvrdí, že nie, klame,“ priznáva neznáma obyvateľka vysokoškolských internátov v Mlynskej doline.

Stredoškolákov trápia podľa priznaní úplne iné problémy. „Ahojte, máte nejakú radu, ako podvádzať na písomných maturitách, skúsenosti, či vám našli ťahák?“ pýta sa nádejný maturant.

Kým pred dvadsiatimi rokmi čakali tínedžeri na rady od redaktorov z „Bravíčka“, dnes majú na to stránku Priznania tínedžerov. Administrátori sa musia vyrovnať s desiatkami až stovkami správ, ktoré im mladí Slováci posielajú. Opakujú sa témy láska, kamaráti, škola i alkohol.

Rovnako ako ich predkovia, aj dnešní pubertiaci sa cítia stratení, zmätení a bezradní. „Prosím, poraďte mi. Mám chlapca, s ktorým som 8 mesiacov, a začal sa mi páčiť môj kamarát. Ale môj frajer na neho žiarli a tak mi zakázal si s ním písať, rozprávať, zdraviť sa.

S frajerom si celkom nerzumieme, už viackrát sme sa rozišli, mám ho veľmi rada. Ale chcela by som sa s ním rozísť, aby som sa mohla ďalej stretávať s tým kamarátom. Ale bojím sa, že by som ten rozchod kvôli kamarátovi ľutovala.

Aj keby sme sa nerozišli len kvôli kamarátovi, ale tie ďalšie veci sú teraz nepodstatné. A ten kamarát ma už viackrát odprevadil domov. Ale môj frajer o tom nevie. Prosím, poraďte mi, čo mám robiť,“ plače budúca bývalá frajerka.

Napľula mu do piva

Zveriť sa internetu nemusíte iba s niečím, za čo sa hanbíte. Na stránke Priznania na LSD, lysohlávkach, extáze, tráve sa Česi a Slováci radi pochvália fotografiou zátišia so svojimi drogami. Niektorí si dokonca radi zapózujú. Veď internet je na zverejňovanie fotografií a komentárov to najbezpečnejšie miesto na zemi.

Rýchlo rastie aj stránka Priznania a zážitky čašníkov a kuchárov, kde si slovenskí čašníci vymieňajú zážitky s nepríjemnými hosťami, kuchári sa predbiehajú, kto pošle lákavejší pokrm na fotografii, a ostatní sa dobre zabávajú.

„Máte kolegu riťoleza? Taký ten, ktorý sa tam prechádza, ako keby to bola jeho prevádzka. Sopeľ mu trčí dvadsaťštyriročnému z huby. Jediný si tyká so šéfom, až mu nohy trčia z jeho zadku, jak tam je zažratý. A ešte sa aj nazýva malý vedúcko,“ sťažuje sa jeden z čašníkov na kolegu, análneho skialpinistu, a rovno dodáva, ako by situáciu riešil najradšej: „Kávovarom po prstoch a lopatou po čele!“

Komentujúci sa zhodli, že sa taký nájde v takmer každej robote. „Ja mám takého kolegu. Po novom sa už aj dal ostrihať ako šéf,“ reaguje Peťo Kvasnovský.

Iný prístup ku kolektívu preukázala anonymná čašníčka. „Priznávam sa, napľula som šéfovi do piva,“ doznala a vyvolala búrlivé reakcie, poväčšine negatívne. „Škoda, že do piva. Macher za chrbtom vie byť každý,“ myslí si v diskusii Natália.

Počas letných horúčav sa kuchári pochválili aj pohľadom na teplomer, ktorý v ich kuchyni nameral takmer 45 stupňov Celzia. Na väčšie peklo by už číselník na teplomere nestačil. „Som technik BOZP a hovorím vám, toto je v rozpore so zákonom,“ píše Dávid Hrdý, no tiež priznáva, že na Slovensku je to tak: „Ľudia to musia trpieť. Banana republic, go!“

Relax