Temná tvár legendy: Známy slovenský herec paktoval s nacistami

Objavili sme neznáme dokumenty, ktoré vykresľujú herca Ondreja Jariabka v novom svetle

Ondreja Jariabka poznáme z filmov ako Kapitán Dabač či Jánošík, zomrel pred 30 rokmi ako uznávaný majster a herec Slovenského národného divadla. Ibaže archívy vydávajú svedectvo jeho minulosti, o ktorej sa dosiaľ nehovorilo. Ondrej - a či Ondriš - Jariabek horlivo podporoval gardistov pri nastolení ľudáckeho režimu, agitoval po kysuckých dedinách a podieľal sa na rozoštvávaní ľudí, ba je aj autorom smutne známych gardistických pochodov.

V televízii a vo filme: Bývalý gardista hral aj v Kapitánovi Dabačovi.
V televízii a vo filme: Bývalý gardista hral aj v Kapitánovi Dabačovi.
MILAN KORDOŠ, SLOVENSKÝ FILMOVÝ ÚSTAV - FOTOARCHÍV

Nevyrozprávaný príbeh

„Menovaný sa zúčastnil na viacerých manifestáciách, na ktorých verejne štval proti obyvateľom českej národnosti... vysielal do miestneho rozhlasu v Čadci rôzne politické aktuality namierené proti Čechom a Židom... Taktiež mám vedomosť o tom, že menovaný zúčastnil sa v roku 1938 na jeseň na vytĺkaní oblokov židovským obyvateľom...“

Tieto výpovede z povojnového vyšetrovania pôsobia, akoby svedkovia hovorili o nejakom gardistickom primitívovi. Ibaže ide o budúceho váženého slovenského herca a člena činohry SND Ondreja Jariabka. Archívy odkrývajú svedectvá, ktoré mali zostať navždy utajené. Mlčalo sa o nich vyše 70 rokov. Narazili sme na ne v Slovenskom národnom archíve, vo fonde Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy (HG).

Poďakovanie Jariabkovi: Noviny Gardista ďakovali autorom pochodu.
Poďakovanie Jariabkovi: Noviny Gardista ďakovali autorom pochodu.
ARCHÍV P. G.

Nečudo, lebo Jariabek sa horlivo angažoval pri nástupe tejto organizácie. Popri svojom nespornom hereckom talente sa vyznamenal v období našich dejín, ktoré je dodnes traumou spoločnosti. Oficiálne sa pritom hovorí len o jeho početných úlohách, stovkách predstavení odohraných v SND a 33 filmoch, v ktorých hral. Okrem toho bol známy z rozhlasu ako ľudový rozprávač sváko Ondro. Jeden príbeh však zostal nevyrozprávaný...

Kostlivec v skrini

„Hoci divadlo bolo mojou najväčšou láskou, škola a šport o byľku menšou, predsa len to, čo ma sprevádzalo celý život, ba hralo v ňom i nemalú úlohu, bolo veršotepectvo...“ Takto spomínal na svoju mladosť po rokoch Jariabek. V knihe spomienok však zabudol spomenúť, že jeho veršotepectvo zahŕňalo napríklad aj verše gardistického pochodu, ktorý znel pri dupote čižiem, bití nevinných obetí, pri holokauste:

„Sme Hlinkove gardy, sme slovenská stráž, Hlinka je náš otec, Sidor vodca náš... Kto si rodom Slovák, stupaj v Hlinkov šík, nás nezlomí hrozba, nás nezlomí nik... Slovensko si ubránime, a keď treba uderíme - kamaráti, na stráž!“ Pochod sa volá Kamaráti na stráž! a Jariabek doň zložil slová - v decembri 1939 ho chválili noviny Gardista za to, že je autorom „nášho najpopulárnejšieho, krásneho pochodu“.

Známy herec je jedným z našich „rodinných tajomstiev“ - temnú kapitolu jeho života nespomína žiadny životopis. „O divadlo sa začal zaujímať už počas štúdií a už ako ochotník stvárňoval charakterové úlohy, predstavil sa pozoruhodnými hereckými kreáciami, viaceré hry aj režíroval. Po viacerých úspešných úlohách na divadelných doskách v Prešove ho v roku 1941 angažovali do SND,“ uvádza o ňom Tlačová agentúra SR. O gardistických aktivitách ani slova.

Ondrej Jariabek: Od jeho smrti uplynie 30 rokov.
Ondrej Jariabek: Od jeho smrti uplynie 30 rokov.
JOZEF VAVRO, SND

Kysucká epizóda

Hoci sa narodil na Liptove, inkriminované obdobie jeho života sa spája s Kysucami. Pred vojnou tu od roku 1927 učil deti a okrem toho viedol ochotnícke divadlo. V miestnom Divadelnom krúžku Jána Palárika pôsobil ako režisér aj herec. Zaktivizoval sa v čase rozbíjania demokratického Československa. Výčinmi kysuckých gardistov sa chváli aj dobová „brošúrka“ z roku 1939 pod názvom Čadca v boji o samostatnosť slovenského štátu.

Kiska a Kotleba si odkázali, čo si o sebe myslia: Názor odborníka vás prekvapí

Nechýba v nej Jariabek: „Šíky gardistov mohutnely stále, a piesne Kamaráti na stráž a Autonomia, ktorých text napísal Ondriš Jariabek, ozývaly sa po uliciach, po horách-dolinách a grúňoch ako modlitba vďaky... No pravdaže, kde-tu bolo vidieť aj hlúčky Čechov, sokolov, čechoslovákov a Židov, ktorí nijak nechceli uveriť skutočnosti... S niektorými by si bol ľud najradšej vyporiadal účty hneď.“

Nadšene sa v nej píše o vyháňaní spoluobčanov: „Nuž, až na tie vytrieskané okná sa im z milosti nášho dobrého ľudu nič nestalo, iba dostali skromnú výzvu, že ak im je koža milá, nech sa do troch dní z Kysúc pekne vytratia. No a ktorému Židovi a Čechovi nie je milá jeho koža? Tak sa veru stalo, že už druhého dňa po Haasovi a Špičkovi neostalo na Kysuciach ani šľaku, ani znaku.“

Gardistická tlač Jariabka označovala za „neúnavného pracovníka“- nečudo, okrem spomenutého pochodu napísal gardistom hneď viacero hymien. Aj v roku 1941 stvoril pochod venovaný veliteľovi HG Alexandrovi Machovi s názvom Prisaháme. To už opustil Kysuce a učiteľoval v Prešove, kde pôsobil aj v Divadelnom krúžku Záborský.

Obsadzovaný: V SND vytvoril množstvo postáv, vpravo.
Obsadzovaný: V SND vytvoril množstvo postáv, vpravo.
SND

Náš gardista

Jariabek však nielen skladal pochody. V archíve sme našli jeho vlastný životopis ešte z čias pôsobenia v Čadci, teda v časoch najväčšej gardistickej slávy. „Ako starý hlinkovec som organizoval v čadčianskom okrese HG,“ píše v ňom a priznáva, že pravidelne agitoval na mítingoch. Uvádza aj svoje funkcie v štruktúrach HG na Kysuciach - bol okresný referent HG a zástupca okresného veliteľa mládežníckej gardistickej organizácie Hlinkova mládež (HM). Takisto bol zakladateľ Hlinkovej školy života, akejsi pojazdnej propagandy zriadenej pod HG, s ktorou obchádzal Kysuce a rozsieval gardistické myšlienky „po všetkých dedinách v okolí“.

Kotleba pod tlakom reality: Zmena postojov prišla veľmi rýchlo!

V činnosti pokračoval aj po odchode z Kysúc do Prešova. Tam robil ďalšie mítingy HG, takisto tu organizoval „vĺčatá“ - teda najmenšie deti, ktoré mali byť indoktrinované podľa vzoru Hitlerjugend. Spoločne so spoluautorom hymny Kamaráti na stráž! Tiborom Kemenešom (vymyslel melódiu) sa zúčastnil aj na zájazde organizovanom Úradom propagandy do Tretej ríše. Napokon sa z Prešova dostal do činohry SND. O jeho angažovaní spokojne písala gardistická tlač.

Gardisti: Svojimi výčinmi sa chválili v dobovej tlači.
Gardisti: Svojimi výčinmi sa chválili v dobovej tlači.
ARCHÍV P. G.

Temné

Ešte temnejšie pôsobia ďalšie aktivity, na ktorých sa mohol podieľať. Nedá sa vylúčiť, že okrem podpory HG pristúpil aj k „činom“. Židia vyháňaní zo Slovenska boli pre gardistov ľahkou korisťou a krádeže prebiehali v ohromných rozmeroch od najnižších priečok po najvyššie miesta. Jariabka síce vyšetrovali na ľudovom súde hneď po skončení vojny v júli 1945, ale zanedlho ho pustili. Neskôr ho vyšetrovali druhýkrát, v roku 1946, tam sa už zjavili aj nemilé svedectvá.

Napríklad vo výpovedi svedka z januára 1946 stojí: „Menovaný sa tiež obohatil z peňazí, ktoré boly vylákané od obyvateľov židovských v Čadci...“ Iný svedok uvádzal: „Mám vedomosť o tom, že na Arturovi Mutelmannovi vylákal 10 000 Kčs, tým, že mu dopomôže, aby zostal v Čadci... Pokladám ho jako spolupáchateľa za všetky príkory, ktoré sa v tej dobe dialy Čechom a Židom a nesie veľkú časť zodpovednosti za to, že bolo s nimi hrubo zachádzané.“ Vyšetrovanie však opäť išlo do stratena, a tak chýbajú aj dôkazy.

Kotleba šokuje ešte viac: Bol toto pravý dôvod jeho hnevu?

Sám Jariabek priznal, že akcie organizoval aj s miestnym kaplánom Rudolfom Jánošom. „Po prvý raz som rečnil na HG v Turzovke... V mojej reči som vyniesol výroky a nadávky proti Benešovi, proti Čechom, proti čechoboľševizmu.“ Nevedno, či si vtedy uvedomoval, že práve gardisti sa stali symbolom slovenského holokaustu. Na radikálny nacionalizmus však mohla mať vplyv aj výchova - ako uviedol: „Môj otec pre svoje otvorené a národné presvedčenie ako nebezpečný pansláv sedel za maďarskej éry v žalári. A ako taký ma vychovával v prísnom slovenskom duchu.“

Biele a čierne miesta

Jeho gardistická minulosť nemala vplyv na kariéru. Krátko po vyšetrovaní bol v rokoch 1947 - 1948 režisérom v Československom filme a vzápätí bol opäť členom SND. Zostal tam až do roku 1980, keď odišiel na zaslúžený dôchodok. V najtuhšom komunizme dokonca dostal v roku 1950 Národnú cenu, chvíľu učil na Divadelnej fakulte VŠMU. Komunizmus manipuloval s pravdou a Jariabek sa mohol „vykúpiť“ hraním v početných budovateľských filmoch aj spoluprácou s ŠtB. Eštebáci ho podľa registračných protokolov viedli ako agenta s krycím menom Lipták a spoluprácu s ním ukončili v roku 1962.

V Ústave pamäti národa (ÚPN) však už jeho spis nie je: „Preverili sme databázy, žiaľ, uvedený zväzok bol podľa záznamu v archívnej knihe komisionálne zničený asi v roku 1980,“ potvrdil nám Pavol Pytlík z archívu ÚPN. Zvyšok príbehu možno ešte raz odhalia dokumenty, založené kdesi v hĺbke archívov. Biele - a či čierne - miesta máme v našej histórii stále. Je legitímne pripomínať pri známom hercovi, že stál pri zrode zločineckej organizácie? „Páči sa mi metafora o bielych miestach v našej histórii, ktoré sa môžu ukázať ako čierne - ale aj ako hnedé či červené. Už menej sa mi páči, čo sa za tým skrýva,“ hovorí filmový publicista Jaroslav Hochel.

Otázka podľa neho nastoľuje večný problém vzťahu umelca a moci. „Nie je to jednoduchá otázka, lebo popri osobných charakterových vlastnostiach vstupuje do hry výchova v rodine, dobová atmosféra a ďalšie faktory, a tak môže byť ťažké hodnotiť s odstupom desaťročí konanie človeka v istej spoločensko-politickej situácii. Asi treba rozlišovať medzi povinnou jazdou a nadprácou. Ale podľa môjho názoru musí mať práca umelca aj etický rozmer, inak stráca na hodnote. Verejnosť má právo dostať k dispozícii fakty, na základe ktorých si každý urobí názor. Pravda, to všetko sa vzťahuje na umelcov v totalitných režimoch. Umelci, ktorí dnes vystupujú na mítingoch Smeru či skladajú volebné piesne pre SNS, formujú mienku o sebe už naozaj slobodne.“

Vianočné tipy na darček