Toto je naozaj ZLÉ! Psychedelické obrazy, pri ktorých žarty končia

Mizerné obrazy majú v Amerike vlastné múzeum. Zháňajú ich doň z blšákov a smetiakov.

Svet je zaplavený mizerným umením, no nie každé nepodarené dielo je dostatočne zlé na to, aby mohlo visieť v Múzeu zlého umenia (Museum of Bad Art - MOBA) v americkom mestečku Dedham.

Obrazy, ktoré tu vystavujú v drvivej miere, musia spĺňať jednu dôležitú podmienku - tvorcovia ich museli namaľovať vo viere, že tvoria skutočné umenie.

Že je to výsmech a podlá irónia? Absolútne nie! Galeristi svoje exempláre milujú a vytrvalo pátrajú po ďalších a ďalších. Nenakupujú ich však na aukciách. Ich zdrojom sú blšáky a smetiaky.

Začalo sa to Lucy

Všetko sa to začalo v roku 1994, keď starožitník Scott Wilson ukázal priateľovi Jerrymu Reillymu obraz, ktorý objavil vyhodený medzi dvomi smetiakmi v Bostone. Dielo, ktoré nazval parafrázou na známu pesničku Beatles Lucy In The Field With Flowers, Lucy na poli s kvetmi, zobrazovalo zvláštnu starenu v behu, skoku či sede - ťažko povedať -, na žltom pozadí.

Foto: MOBA

Reilly sa do maľby na prvý pohľad zamiloval. Zarámoval ju a zavesil v obývačke. Postupne sa z toho stala tradícia. K prvému obrazu bizarnej zbierky pribúdali ďalšie a ďalšie kúsky z blšákov a chodníkových výpredajov.

A k Reillymu ich chodilo obdivovať už toľko priateľov - a neskôr aj celkom cudzích ľudí, ktorí sa o zbierke dozvedeli -, že sa rozhodol prenajať si suterénne priestory dedhamského divadla a vytvoriť pre svoje vzácne exempláre zodpovedajúci stánok - Múzeum zlého umenia.

Dôležitá je úprimnosť

„Zlé umelecké diela si vyžiadali od svojich autorov rovnakú námahu a čas ako tie rešpektované. Preto sme presvedčení, že si zaslúžia byť prezentované rovnakým spôsobom,“ hovorí pre today. com Michael Frank, hudobník na voľnej nohe, ktorý už desať rokov pôsobí v MOBA ako kurátor amatér.

Múzeum dnes vlastní vyše šesťsto diel, ktoré vystavuje v sériách - často tematických - po dvadsaťpäť až tridsaťpäť exemplárov. Každý mesiac organizátorom príde najmenej dvadsať potenciálnych prírastkov. Cti byť vystavený sa však nedostane komukoľvek.

Do expozície sa vraj v konečnom dôsledku nehodí až deväť z desiatich „skúmaných“ exponátov. Aj zlé diela totiž musia spĺňať prísne kritériá. Musia byť originálne a,ako sme už spomínali, mať úprimný umelecký zámer.

Nedostatok talentu na úspešné dotiahnutie tohto zámeru pritom nie je vôbec prekážka. „Zbierame diela, ktorých autori sa pokúsili vytvoriť umenie, no z rôznych príčin neuspeli,“ vraví Frank. A dodáva, že dôležitou podmienkou je, aby exponáty neboli nudné. „Pri pohľade na ne by ste mali vykríknuť aspoň - môj bože!“

Keď ich obviňujú, že broja proti umeniu a neúspešným maliarom sa vysmievajú, odpovedajú jasne. „Naopak! Diela, ktoré vystavujeme v MOBA, sú oslavou entuziazmu. Myslím si, že je to veľké povzbudenie pre všetkých, ktorí chcú tvoriť, no strach ich paralyzuje,“ hovorí galeristka Marie Jacksonová.

Aspoň štipka recesie však v „mobistoch“ je. Stačí si prečítať ich internetovú stránku, kde sa okrem iného píše, že „galéria je šikovne umiestnená hneď vedľa pánskych toaliet“, kde „zvuky a vône bez prestania prúdia až k expozícii a pravidelné púšťanie vody zabezpečuje vystaveným dielam konštantnú vlhkosť“. Takže tak.

Žeby Mona HRÚZA? Foto: MOBA

Výkupné zaplatil zlodej

„Každé mesto na svete má aspoň jedno múzeum zasvätené ľuďom, ktorí patria v umeleckej brandži k tým najlepším,“ povedal ešte v roku 1995 jeden zo zakladateľov Jerry Reilly. „MOBA je však jediné múzeum na svete, ktoré je zasvätené zbierke a expozícii toho najhoršieho.“

Ročne navštívi Múzeum zlého umenia - má už aj dve pobočky v susednom Somerville - okolo osemtisíc ľudí, na svojej facebookovej stránke má takmer 36-tisíc fanúšikov. Medzi najväčšie „ťaháky“ patrí, pravdaže, Lucy na poli s kvetmi a Eileen, portrét dámy od istého pána R. Angela, ktorý Scott Wilson našiel v smetiaku rozrezaný nožom.

Podľa expertov z MOBA „rez“ už beztak silnému obrazu dodal „dramatický rozmer“ a vystavili ho aj poškodený. No nie nadlho. V roku 1996 ho ktosi ukradol. MOBA okamžite vyhlásila pátranie - i s odmenou 6,50 dolára pre toho, kto dielo nájde. Napriek tomu, že odmena postupne narástla na 36,73 dolára, krádež sa objasniť nepodarilo.

Až o desať rokov sa ozval zlodej, ktorý bol ochotný obraz vrátiť, ak mu MOBA vyplatí päťtisíc dolárov. Múzeum, pravdaže, odmietlo - kde by aj tie peniaze vzalo, keďže je dotované z príspevkov fanúšikov a, navyše, vystavené diela majú skôr emocionálnu hodnotu. Portrét pani Eileen sa však nakoniec do múzea vrátil. A mestské legendy vravia, že zlodej k obrazu pridal desať dolárov.

Foto: MOBA

Len proti intelektuálom

Každému obrazu, ktorý pribudne do kolekcie MOBA, priradí Michael Frank názov a vysvetlenie, ktoré má podľa neho pomôcť objasniť autorov zámer.

„A občas aj to, čo je vlastne na obraze, keďže nie vždy je to zrejmé,“ hovorí kurátor a dodáva, že kým v tradičných galériách nemusí byť návštevníkovi hneď jasné, prečo má to-ktoré dielo uznávať a obdivovať, MOBA si zakladá na tom, že obdiv k exponátom pramení z pohnútok jasných na prvý pohľad.

Napriek niektorým štipľavým ortodoxným kunsthistorikom Múzeum zlého umenia má dosť obdivovateľov aj medzi uznávanými odborníkmi. Jeho prínos vyzdvihli kritici umenia v New York Times a venovali sa mu aj vedci na Harvarde.

Vďaka príspevkom od dobrovoľných darcov - keďže vstup na všetky výstavy je bezplatný - MOBA dokonca vydala dve „seriózne“ publikácie - Museum of Bad Art: Umenie príliš zlé na to, aby bolo ignorované a Museum of Bad Art: Majstrovské diela.

Pred časom dokonca Michael Frank spustil na YouTube stránku, kde fundovane vykladá o nespravodlivo zabudnutých dielach z majetku MOBA štýlom, akoby to robil historik umenia z Metropolitného múzea. Napriek tomu zdôrazňuje, že z umenia si nestrieľajú.

„Nechceme nikoho ponižovať. Zabávame sa len na úkor intelektuálnej umeleckej komunity,“ hovorí Michael Frank. A čo je na tom všetkom to najlepšie? „Že ľudia z umeleckej komunity o nás vedia. A pochopili nás.“

Pozrite si FOTOGALÉRIU>>>

Vianočné tipy na darček