Tretí januárový pondelok: Prečo je to najdepresívnejší deň v roku?

Teplo a slnečno, to je to, po čom ľudia túžia. Psychiatričky Barbory Vašečkovej sme sa opýtali, či sa v tejto súvislosti vôbec dá hovoriť o depresii. Nejde len o sezónnu zlú náladu?

Relax

Neviem, ako sa vám teraz vstáva do zimy a tmy, ale to najhoršie nás ešte len čaká. Tretí pondelok v januári vyhlásili britskí vedci za najdepresívnejší deň v roku. Nielen počasie, ale aj prvé tohoročné faktúry, chýbajúca chuť do práce, nesplnené novoročné predsavzatia, dlžoby po Vianociach a fakt, že do ďalšej výplaty je ešte tak ďaleko, navodzujú pochmúrnu náladu.

Niektorí odporúčajú v tento deň sedieť v práci pri okne alebo sa vybrať na prechádzku. Najlepšie by bolo vziať si dovolenku a odletieť do teplých krajín. A zdá sa, že práve tu je pes zakopaný. Viacerí sa domnievajú, že „najdepresívnejší deň v roku“ si objednali predajcovia leteniek a exotických dovoleniek.

Teplo a slnečno, to je to, po čom ľudia túžia, a vzdialené krajiny v iných častiach zemegule to za peniaze vedia ponúknuť. Psychiatričky Barbory Vašečkovej z Univerzitnej nemocnice v Bratislave na Mickiewiczovej ulici sme sa opýtali, či sa v tejto súvislosti vôbec dá hovoriť o depresii. Nejde len o sezónnu zlú náladu?

Bez slnka

„Neexistuje dôkaz o tom, že by niektorý deň v roku bol ‚najdepresívnejší‘. Zrejme naozaj ide o pomerne šikovný reklamný ťah istej cestovnej kancelárie. Pravda je, že existuje termín sezónna afektívna porucha.

Nemalá časť populácie si na sebe už počas neskorej jesene všíma skleslosť, nedostatok síl a energie, podráždenosť. Súvisí to s menším počtom slnečných dní a kolísaním teploty. Stav sa zhoršuje aj pacientom, ktorí sa už liečia pre depresívnu poruchu,“ hovorí lekárka.

Naša psychika reaguje na vonkajšie vplyvy a zďaleka to nie je len počasie. Keď sa nám dejú nepríjemné veci, zosmutnieme. „Nemyslím si, že to je zlé. Je to akási vnútorná brzda, ktorá nás má chrániť. Vyvažuje to radosť pri pozitívnych udalostiach. Kto je čerstvo zamilovaný, nepokazí mu náladu zlomená ruka tak ako niekomu, kto práve prišiel o prácu.“

Depresia je na rozdiel od toho stav, keď smútok nerozjasnia ani situácie, ktoré človeku predtým prinášali radosť. Chmúrna nálada trvá väčšinu dňa, typicky najhoršia je ráno a dopoludnia, psychiatri to opisujú ako „ranné pesimá“.

„Najbližší sa snažia depresívneho človeka rozveseliť, posmeľujú ho, že to zvládne, len nech sa trocha prekoná. Chorý sa vtedy cíti bezradne, dokonca ho trápia výčitky svedomia, že sa mu nedarí byť veselý,“ komentuje psychiatrička naše laické predstavy.

Čítajte viac:

Uberte, lebo vyhoríte! Vtedy, keď to čakáte najmenej...

Tretina obyvateľstva

Na stránke Ligy za duševné zdravie sa dočítame, že depresia je bežná porucha, ktorá postihne počas života každého piateho človeka. Rôzne príznaky sa môžu vyskytnúť až u tretiny obyvateľstva. Keď si všímame neustále ponosy kolegov, priateľov, občas sa nám zdá, že zlú náladu má už každý. Postihovala také množstvo ľudí vždy alebo to priniesla len súčasnosť?

„Opisy depresie nachádzame už v mnohých historických textoch. Hippokrates opísal ‚melanchóliu‘ a vysvetľuje ju nadbytkom ‚čiernej žlče‘ v tele.

Ak dnes berieme pri prieskumoch do úvahy iba striktné diagnostické kritériá, depresia sa vyskytuje asi u piatich percent populácie, najčastejšie vo veku 40-55 rokov. Ženy postihuje dvakrát častejšie ako mužov. Tí vyhľadajú psychiatra skôr pre nadmerné pitie alkoholu a depresia sa zistí až následne,“ hovorí Barbora Vašečková.

Aj bez príčiny

Aj laici, ktorí majú často depku, chápu, že zlá nálada má od chorobnej depresie ďaleko. Väčšinou sa domnievajú, že prepukne pre nejakú konkrétnu príčinu, úmrtie blízkeho, rozvod alebo stratu zamestnania. „Každý má akúsi vnútornú zraniteľnosť na istý typ ochorenia, danú geneticky, ale aj výchovou.

U niekoho depresia vznikne bez akejkoľvek vonkajšej príčiny, niekomu stačí malý podnet a ďalší potrebuje dlhotrvajúcu a výraznú záťaž. Sú však aj ľudia, ktorí sú proti depresii odolní napriek ťažkým životným podmienkam.“

Je dobré vedieť, že na psychiatrickom oddelení funguje urgentný nepretržitý príjem. Pomoc vyhľadáva čoraz viac ľudí a predsudkov je čoraz menej.

Čítajte viac:

Chudík ako ho nepoznáte: Herecké eso malo kedysi komplexy a depresie!

Liečiť sa ambulantne

Väčšina pacientov s depresiou sa lieči ambulantne, ľahšie formy zvládne aj praktický lekár alebo neurológ. Ležať na psychiatrii zostávajú len pacienti s ťažkým stavom, ktorí by sa mohli pokúsiť o samovraždu.

„Hneď na začiatku pacientov upozorňujeme, že lieky začnú citeľne účinkovať najskôr o dva týždne. Preto im v tomto období niekedy podávame lieky na zmiernenie úzkosti, prípadne na spanie, ktoré zaberú rýchlejšie. Aj po úplnom odznení príznakov depresie by mala liečba nejaký čas pokračovať, aby sa nevrátili,“ upozorňuje doktorka Vašečková.

Mnohých stále zaujíma, či sa pri liečbe používajú elektrošoky. „Elektrokonvulzívna liečba (ECT) má veľmi zlé meno, do značnej miery spôsobené desivými filmovými stvárneniami, Prelet nad kukučím hniezdom je asi najznámejší. V minulosti ju používali aj na stavy, ktoré nemohla ovplyvniť. Tie časy sú preč.

Myslím si však, že v niektorých prípadoch je najúčinnejšou metódou s najrýchlejším účinkom. Svoje miesto má v liečbe nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách sveta.

V zahraničí sa používa aj ambulantne, pacienti na ňu dochádzajú dlhodobo - aj niekoľko rokov. Je zaujímavé, že najlepší postoj k ECT majú práve pacienti, ktorí ju absolvovali. Pri liečbe depresie sa používa pomerne zriedka, a to najmä pri ťažkých stavoch, ktoré dostatočne neodpovedajú na liečbu antidepresívami.“

Trochu desivá je predstava, že určitým pacientom jednoducho nezaberajú nijaké antidepresíva. Doktorka však uisťuje, že väčšine sadne niektoré z dvadsiatich druhov, ktoré sú k dispozícii. To je celkom dobrá motivácia, aby človek zbytočne netrpel a vyhľadal lekára. Chorý však často nemá dosť síl, aby sám vyhľadal pomoc. Dobré je pomôcť vybaviť mu termín, odprevadiť ho, skrátka, poskytnúť podporu.

„Dôležitá je správna diagnostika, pretože mnohé telesné ochorenia sa môžu prejavovať depresívnym syndrómom a takisto ju spôsobujú mnohé lieky. Znížená funkcia štítnej žľazy môže byť učebnicový príklad, ale depresia je častá aj pri ďalších chronických ochoreniach ako cukrovka, onkologické či neurologické ochorenia.“

Prezentizmus v práci

Netypicky sa prejavuje „maskovaná“ depresia alebo „depresia bez depresie“. V popredí nie je vtedy porucha nálady, ale bolesti v rôznych častiach tela, problémy s dýchaním, tráviace ťažkosti. Pacient absolvuje mnohé vyšetrenia u špecialistov, ktoré nič neodhalia, a k psychiatrovi sa dostane, až keď sú vylúčené všetky ostatné príčiny.

„Práve pri týchto stavoch sa s úspechom používajú antidepresíva.“ Predpokladá sa, že do roku 2020 bude depresii patriť druhá priečka v rebríčku najčastejších príčin úmrtí vo svete, hneď po ischemickej chorobe srdca. Pritom je to podľa psychiatrov jedna z najlepšie liečiteľných psychických porúch. Prečo teda?

„Áno, prognóza WHO pre depresiu je takáto pesimistická - vychádza z toho, že prevalencia stúpa, často sa vyskytuje spoločne s telesnými ochoreniami, čím zároveň zhoršuje ich liečbu a prognózu.

Napriek pomerne dobrým možnostiam liečby ešte stále veľká časť chorých nemá dostatočnú zdravotnú starostlivosť. Tu môže veľa urobiť osveta, ale aj dostupnosť psychiatrických ambulancií,“ hovorí lekárka.

Neliečená depresia nielenže znižuje kvalitu života človeka a spôsobuje mu utrpenie, má následok aj pre spoločnosť. Depresívny človek má nižšiu výkonnosť v práci alebo do práce nechodí vôbec.

Ujal sa nový termín „prezentizmus“, keď človek príde do práce, ale nepodá potrebný výkon. Vtedy je naozaj lepšie, ak si človek vezme dovolenku a ide sa poriadne zregenerovať, hoci aj do exotickej krajina plnej slnka a pohody.

Depresia útočí

Depresívny človek často pociťuje úzkosť, ktorá má aj telesné prejavy. Nevie sa nadýchnuť, cíti tlak na hrudníku, búši mu srdce, bolia ho svaly, chvejú sa mu ruky a potí sa.

Typický príznak je porucha spánku, človek sa zobudí skoro ráno, nevie zaspať, bezmocne sa prevaľuje v posteli. Sužujú ho obavy, pesimizmus, strach z budúcnosti.

Nechutí mu jesť, chudne. Opúšťa svoje záľuby, vyhýba sa spoločnosti, stráca pracovný výkon, je akoby „spomalený“, má problémy s pamäťou, premýšľaním, pociťuje prázdnotu, bezvýchodiskovosť. V takomto stave veľmi často prichádzajú aj myšlienky na smrť.

Relax