Na Mesiaci: Napokon tu pristála posádka letu Apollo 11.

Tromfol aj Jula Verna. Vedeli ste, že prvé sci-fi vzniklo v Revúcej?

Slovák Gustáv Reuss bol priekopníkom vedecko-fantastickej literatúry.

Začalo sa to zistením, že „táto sebecká Zem“ nie je práve najlepšie miesto na život. A tak vyrazil k hviezdam. Príbeh Gustáva Reussa vznikol v čase, keď sa štúrovci morili s kodifikáciou slovenčiny, ba dokonca deväť rokov pred slávnou Cestou na Mesiac od Jula Verna. Dnes neprávom zabudnutý revúcky lekár bol vďaka svojmu originálnemu dielu priekopníkom vedecko-fantastickej literatúry - podľa jeho fanúšikov nielen u nás, ale na celom svete.

Dostať sa na Mesiac!

„Aký márny je život, aký krátky! Prečo teda by sme nenechali Zem, na ktorej sa ustavične so psotou, s biedou potýkať musíme, a nehľadali by sme časti Zeme vydarenejšie, ako sú naše, ale kraje vyššie, blahodarnejšie, nad Zem vyvýšenejšie? Putujme ta, do končín ďalekých, a keď by sme sa v terajšom čase hneď tam aj dopraviť nemohli, uvažujme o tom, že ešte ani nám, ani našim potomkom nie je cesta zamedzená vyskúmať teraz nepochopiteľné cesty, ako sa ta dostať, dostať sa na Mesiac!“

Prvé Slovenské gymnázium vytopilo takmer pred rokom: Na finančnú pomoc od štátu čakajú dodnes

Tak znie predslov k nášmu prvému sci-fi. Keďže pochádza z 19. storočia, nečudo, že nejeden výraz nám môže pripadať komický. Autor Gustáv Maurícius Reuss však písal celkom vážny príbeh. Príbeh o tom, ako sa Slováčisko dostal na Mesiac.

Pri stavbe „chýrečného“ korábu, ktorý ho mal do „blaženejších končín presťahovať“, mu pomáhali rodáci z Gemera aj remeselníci z ďalších žúp. Slováci to spoločne natreli nielen Vernovi, ale aj Sovietom a Američanom s ich vesmírnymi letmi. Veď do kozmu sme sa dostali dávno pred nimi.

Pokusy: Let do kozmu si fantasti v minulosti predstavovali rôzne.
Pokusy: Let do kozmu si fantasti v minulosti predstavovali rôzne.
Archív

Na ozrutnom balóne

„Majte sa dobre, rodáci, ja idem žiť večný život v tamojších končinách, kýval rukou tak, ako keby sa už nikdy nemal vrátiť. A vtom šróby natiahol, oheň roznietil a tak sa tuho do výšin mrštil, že onedlho tisícom divákov z očí zmizol.“

Hrdina diela, ktorý sa podujme na odvážnu cestu, sa volá Krutohlav. Neznačí to však jeho krutosť - podľa predstáv romantikov boli Slováci holubičí národ a autor to vysvetľuje hneď v úvode. „Krutohlavom sa volal preto, lebo stále hlavou krútil. Je rodom z Mníšan, silných pliec, udatnej mysle a rozvážneho umu. Kto ho chce bližšie spoznať, nech sa mu neťaží oboznámiť sa s jeho životopisom.“

Dedina Mníšany, z ktorej pochádzal cestovateľ, sa dnes volá Magnezitovce. Nie je to zďaleka jediné, čo sa zmenilo. Rozdiel je aj v jazyku - autor Gustáv Reuss totiž patril k viacerým, ktorí, skrátka, neuznali štúrovskú reformu slovenčiny a naďalej písali tak, ako im „jazyk narástol“ - okrem slovenčiny použil češtinu aj gemerské nárečie a samotné dielo má v origináli plný názov Hvězdověda čili Životopis Krutohlava, co na Zemi okolo Měsíce a Slunce skousil a co o Obežnicech, Vlasaticech, Původu a konci Světa znal.

Kým slávny Jules Verne napísal Cestu na Mesiac v roku 1865, Gustáv Reuss vytvoril svoje sci-fi už v roku 1856, teda deväť rokov pred ním. Vo Vernovej knihe použili cestovatelia veľký projektil, zato slovenský cestovateľ to skúsi najprv na ozrutnom balóne a keď sa mu nepodarí prekonať zemskú príťažlivosť, vyšpekuluje a zostrojí dopravný prostriedok s dlhším doletom, akéhosi oceľového šarkana... Najprv dumá, či by sa na Mesiac nemohol dostať železnicou - to však zavrhne, keď vyráta, že by cestoval 270 dní. „Dvestosedemdesiat? - zamrmlal Krutohlav a hlavou krútiť neprestával. - To je primnoho. - Zapľul celkom takýto nerozum, ale prišiel na lepšiu myšlienku - že len povetrím sa ta dostať môže... Napraviac si okuliare nad obrvy a stisnúc tabačnicu do rúk, zasmrkal - a hľa, nová myšlienka sa mu premietla cez um a mozog...“

Cesta na Mesiac: Slávna kniha Jula Verna nebola prvá.
Cesta na Mesiac: Slávna kniha Jula Verna nebola prvá.
Archív

Polyhistor veľkého kalibru

Kto vlastne bol autor prvého sci-fi? Revúcky lekár vyštudoval medicínu v Pešti a vo Viedni. Okrem svojej profesie sa venoval zemepisu, histórii, astronómii, filozofii, archeológii a prírode. Je autorom prvej botaniky Slovenska. V praxi to značilo, že nielen roztriedil naše rastlinstvo, ale rastlinám dal mená, z ktorých mnohé používame dodnes.

Pochádzal z revúckej rodiny Reussovcov, ktorá je dnes neprávom zabudnutá, hoci jej členovia patrili medzi našich najväčších vzdelancov. Otec, evanjelický kňaz Samuel Reuss, bol osvietenec, ktorý si písal s Johannom Wolfgangom Goethem a stál pri založení revúckej evanjelickej knižnice, prvej slovenskej verejnej knižnice. Práve Samuel inšpiroval mladých študentov, aby zbierali ľudové povesti a rozprávky - okrem Dobšinského to boli Reussovi synovia Ľudovít a Gustáv.

Gustáv Reuss: Lekár a polyhistor bol výnimočný muž svojej doby.
Gustáv Reuss: Lekár a polyhistor bol výnimočný muž svojej doby.
ARCHÍV MÚZEA PRVÉHO SLOVENSKÉHO GYMNÁZIA

„Gustáv Reuss bol neúnavný bádateľ s neuveriteľne širokým záberom. Bohužiaľ, z jeho rukopisov sa zachovalo, respektíve našlo minimum a predpokladá sa, že väčšina sa dosiaľ ukrýva v súkromných zbierkach či knižniciach,“ hovorí Alexandra Pavelková, autorka fantasy a sci-fi literatúry, tohtoročná víťazka ankety Kniha roka. Jej dávny predchodca Gustáv Reuss ju zaujal dávnejšie a pripomína aj jeho známosť s Boženou Němcovou. „Božena trpela v nešťastnom manželstve a bola známa svojimi ľúbostnými aférami s inými mužmi, niekoľkokrát Gustáva Reussa navštívila v Revúcej a využila jeho informácie najmä vo svojej knihe Slovenské rozprávky a povesti. Podľa diela, ktoré zanechal, môžeme usudzovať, že to bol polyhistor takého kalibru, že mnohí dnešní vzdelanci s online prístupom do rôznych univerzitných knižníc a databáz mu môžu ticho závidieť.“

Lekársku ambulanciu mal Gustáv priamo v Revúcej - sám mal pritom chatrné zdravie a zomrel v roku 1861 ako 43-ročný. Zrejme na choleru. Náhrobok na miestnom cintoríne je symbolický, presné miesto je už neznáme. Nie je to jediné tajomstvo späté s jeho osobou.

Frgotal a fungžal

„Viete veľmi dobre, že som nespokojného ducha človek a preskúmal som aj Mesiac, aj Slnko, napriek tomu sa chcem ešte raz vo svojom živote vypraviť do výšin a bližšie obhliadnuť aj iné obežnice, ktoré okolo Slnka kolotajú. Kto si teda dôveruje, nech pristúpi ku mne,“ hovorí Krutohlav, keď sa okrem Mesiaca a Slnka rozhodne vydať k planétam. Má pre ne vlastné mená, napríklad Saturn je Hladolet, Mars nazýva Smrtonošom a Urán je Nebešťan. Krutohlav frngotal, čiže lietal aj nad Francúzskom, Tureckom a Uhorskom - zatiaľ čo Zem sa ďalej kolotala, čiže točila okolo Slnka, a Mesiac fundžal okolo nej.

Sci-fi nie je iba príbeh o ceste na Mesiac, ale vlastne vzdelávacia práca. Autor sa snaží priblížiť čitateľom poznatky vedy - snahu oceníme, keď si uvedomíme, že dielo písal na zaostalom Hornom Uhorsku, kde sa ešte dávno potom udržovalo tmárstvo. „Hviezdoveda je v podstate beletrizovaná učebnica zemepisu naprataná ohromným množstvom poznatkov o Mesiaci, Slnku a slnečnej sústave, ale aj o zemeguli, svetadieloch a štátoch. Žil v divokých časoch a napriek tomu túžba po poznaní, šírení osvety a hľadaní pravdy u neho zvíťazila nad opatrnosťou. Musel to byť obdivuhodne odvážny človek,“ myslí si Alexandra Pavelková.

Rukopis: Takto napísal lekár Gustáv Reuss svoje dielo Zlatovláska.
Rukopis: Takto napísal lekár Gustáv Reuss svoje dielo Zlatovláska.
LA SNK

Tajomstvo obostiera aj jeho podobizeň. Gustáva Reussa namaľoval známy maliar Peter Michal Bohúň, originál obrazu sa však nenašiel. Vlado Srpoň kedysi uviedol vo fanzine Interkom: „Špecialistka na portréty P. M. Bohúňa Elena Dubnická uvádza v jeho monografii z roku 1960, že obraz je pravdepodobne v súkromnej zbierke. Dubnická, ktorá zrejme poznala majiteľa, je, žiaľ, už mŕtva, a tak poznáme iba čiernobielu reprodukciu v staršej zažltnutej monografii a Reuss má okolo svojej mystickej postavy opäť malú záhadu.“

Vzdialiť sa od matičky Zeme

K Reussovmu odkazu sa nehlási iba Alexandra Pavelková. „Pre komunitu slovenských tvorcov a fanúšikov sci-fi je neodškriepiteľným otcom žánru v našich končinách a Reussov odkaz dodnes nachádza svojich nasledovníkov, okrem klasikov vedeckej fantastiky je to veľmi sľubná nová generácia autorov,“ podotýka vydavateľka fantasy literatúry Andrea Harmanová z vydavateľstva Artis Omnis.

Revúca: Tu žil aj zomrel autor prvého sci-fi. V meste má symbolický náhrobok.
Revúca: Tu žil aj zomrel autor prvého sci-fi. V meste má symbolický náhrobok.
Maroš Detko

Podľa Reussa pomenovali aj literárnu súťaž zameranú na sci-fi poviedky, víťazné texty každoročne vychádzali v zborníku s názvom Krutohlav. Mimochodom, ďalej žije aj jeho Hviezdoveda. Tento rok vo februári predstavili na prešovskom Festivale vedy a fantastiky PegasCon jej inscenáciu pod názvom Hvizdna kapura alebo Dobrodružstvá Krutohlava a podľa organizátorov „slovenské dedinské sci-fi v podobe divadelnej hry bolo zlatým klincom programu“.

Let na Mesiac napokon vyzeral inak, ako si ho predstavovali rojkovia. V politických pretekoch so Sovietskym zväzom sa to podarilo americkej misii Apollo 11. Na povrchu Mesiaca pristála trojčlenná posádka s veliteľom Neilom Armstrongom 24. júla 1969.

Nadčasový však zostáva odkaz Reussovho diela. K Mesiacu sa rozhodol vydať z dôvodov, ktoré majú až prílišnú podobnosť s dneškom. „Každodenne tu pozorujeme iba podvod, klam, neprávosť, zlobu a stonásobné prestupovanie desiatich Božích prikázaní. Čože nás teda má k takémuto nepriaznivému životu pútať?“ Tak vyrazme na cestu!

Vianočné tipy na darček