Počítačová vizualizácia Plutónia. Takto mohlo vyzerať miesto, ktoré v staroveku považovali za bránu do podsvetia.

Tu sa začína peklo: Taliani našli bránu do podsvetia

Z trosiek starovekého mesta v juhozápadnom Turecku sa vynorili pekelné brány. Aspoň tak tvrdia talianski archeológovia.

„Je tam plno pary a hmla je taká hustá, že človek sotva dovidí na zem. Každé zviera, ktoré prejde okolo, nájde vnútri okamžitú smrť,“ napísal asi 60 rokov pred Kristom grécky geograf Strabo o mieste, ktoré mytológia nazývala vchodom do pekla. „Hodil som dnu vrabca a okamžite vydýchol,“ dodal učenec na hrôzostrašnú ilustráciu.

Jaskyňa známa ako Plutónova brána (v gr. Plutonion, v lat. Plutonium) bola v antickej mytológii považovaná za vchod do podsvetia. Miesto plné štipľavej pary sa podľa historických prameňov nachádzalo neďaleko starovekého mesta Hierapolis, čo je dnešné Pamukkale, v juhozápadnom Turecku.

Uprostred ruín sa zachovala tabuľa, zasväcujúca miesto podsvetným božstvám Plutónovi a Kore.Foto: news.discovery.com

Obrady a mŕtvi vtáci

Trosky mesta objavil vedecký tím pod vedením Francesca D'Andriu, profesora klasickej archeológie na univerzite v Salente. Ten sa pred dvoma rokmi pochválil aj nálezom údajného hrobu svätého Filipa, jedného z dvanástich apoštolov Ježiša Krista.

Na mieste neďaleko pekelnej brány sa našli aj pozostatky chrámu, kúpeľov a schodov, ktoré boli umiestnené nad jaskyňou presne tak, ako to popisovali súdobé pramene.

„Ľudia sledovali posvätné obrady z týchto schodov, nemohli sa však dostať k otvoru. V prednej časti portálu blízko prameňa bolo vyhradené miesto pre kňazov,“ cituje portál discovery.com profesora D'Andriu.

Podľa archeológa fungoval na posvätnom mieste dokonca určitý druh organizácie turistického ruchu. Každý pútnik dostal do rúk malého vtáčika, aby mohol otestovať smrtiace účinky jaskyne, kým kňazi omámení halucinogénmi obetovali bohu podsvetia býkov. „Naozaj je to jaskyňa smrti. Videli sme, ako sa niekoľko vtákov priblížilo k otvoru a okamžite ich zabili výpary oxidu uhličitého,“ povedal D'Andria.

Vtáčiky zabili výpary z jaskyne.Foto: news.discovery.com

Turecké Delfy

Verilo sa, že pekelnou bránou môžu prejsť bez ujmy iba eunuchovia slúžiaci bohyni úrodnosti Cybele. „Zadržali dych, ako len vládali,“ píše staroveký geograf Strabe a dodáva, že vplyvom „božskej prozreteľnosti a nevysvetliteľnými silami“ boli voči škodlivým výparom imúnni.

Podľa profesora D'Andriu miesto mohlo slúžiť ako veštiareň, podobná známym Delfám z gréckej mytológie. Výpary z jaskyne spôsobovali halucinácie, pod vplyvom ktorých potom veštci vyslovovali proroctvá.

„Tento výnimočný objav potvrdzuje a upresňuje informácie, ktoré máme zo starovekých literárnych a historických zdrojov,“ vyhlásil historik Allister Filippini.

Mesto Hierapolis založil okolo roku 190 pred Kristom pergamumský kráľ Eumenes II. a v roku 133 pred Kristom sa dostalo do kompetencie Rimanov. Stalo sa z neho prekvitajúce hrdé rímske sídlo s chrámami, divadlom a kúpeľmi s prameňom, o ktorom sa predpokladalo, že má liečivé účinky.

Až do 4. storočia nášho letopočtu bol Hierapolis plne funkčným sídlom a významným pútnickým miestom pre posledných pohanských intelektuálov neskorej antiky. V priebehu 6. storočia kresťania "pekelnú bránu" Plutónium odstránili, mesto začalo upadať a skazu napokon dokončilo zemetrasenie.


  • Plus7dni.sk
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní