Unikát pri slovenských hraniciach: Vzácne vtáky, ktoré inde takmer vyhynuli

Pri našej hranici s Rakúskom zimuje výnimočný kŕdeľ dropov. U nás takmer vyhynuli

Patrí medzi najvzácnejšie vtáky hniezdiace na Slovensku. Súčasne je najťažším lietajúcim vtákom na planéte. Nečudo, že drop veľký priťahuje pozornosť odborníkov aj verejnosti. Ikonický vták našich stepí žil kedysi u nás bežne, napokon takmer vyhynul. Záchrana prišla doslova v hodine dvanástej. Ochrana na Slovensku je však stále problematická a štát sa podľa kritikov správa ako schizofrenik. V týchto týždňoch u nás zimuje rekordne veľký kŕdeľ dropov, ktoré sa združili s dropmi z Rakúska a Maďarska. Mali sme šťastie a vzácne zábery plachých vtákov prinášame aj vám.

Výnimočný pohľad

„Drop je naozaj najťažším lietajúcim vtákom na planéte, samce vážia až 20 kilogramov a rozpätie krídel majú vyše dvoch metrov. U nás takmer vyhynuli. A nič si netreba nahovárať, aj dnes je situácia zlá. Minulý rok u nás hniezdili len tri samice... Táto zima je však výnimočná. Dropy sa nám akoby odvďačili. Zimujú tu v kŕdli, aký dosiaľ nemal obdobu,“ hovorí ochranár Jozef Ridzoň zo združenia SOS/BirdLife Slovensko.

Toto združenie sa zaoberá ochranou kriticky ohrozených druhov vtákov a, ako sa dozvedáme, nastala nečakaná situácia. Hoci stav dropa je u nás stále kriticky nízky, teraz sa spojili dropy v šírom okolí a na zimovanie si vybrali práve polia neďaleko Rusoviec. Drop je veľmi plachý vták, a tak sa môžeme priblížiť nanajvýš na vzdialenosť päťdesiat metrov.

„Dnes máme výnimočné šťastie. Takýto kŕdeľ som tu ešte nevidel. Cez ďalekohľad som narátal 349 kusov, to je skutočne rekordné. Takto vidieť dropy pokope sa dá už málokde v Európe. Za takýto pohľad ako dnes by mnohí západní pozorovatelia vtákov neváhali cestovať stovky kilometrov.“ V kŕdli vidíme samce, ktoré sa nazývajú kohúty, vedľa sú sliepky, tie sú podstatne menšie. „Kohúty sa už pomaly pripravujú na jarné tokanie. Boli by sme veľmi radi, keby tento rok konečne u nás zahniezdilo viac kusov tohto jedinečného vtáka.“

Pri pozorovaní: Ornitológovia Jozef Ridzoň, vpravo, a Pavel Sokol.
Pri pozorovaní: Ornitológovia Jozef Ridzoň, vpravo, a Pavel Sokol.
MARTIN DLUGOŠ

Na trojmedzí

Nachádzame sa za Rusovcami v chránenom vtáčom území Sysľovské polia. Nečudo, že jedinečný kŕdeľ dropov si našiel miesto práve tu. Pred nami stojí ceduľa označujúca zákaz vstupu, na ceste je závora. Do chráneného územia platí zákaz vstupu pre autá, bicykle, ba aj pre psy. Postupne sme so sprievodcami prešli viacero polí, kde sa zdržujú tieto originálne vtáky.

„Kritická situácia bola v deväťdesiatych rokoch, vtedy sa už očakávalo, že dropy u nás úplne vyhynú,“ hovorí ochranár s priam symbolickým priezviskom - Pavel Sokol. „Chodím sem pozorovať dropy už štrnásť rokov. Za komunizmu to tu bolo neprístupné, viedla tadiaľto železná opona, boli tu drôty a nedostal sa sem nikto. Neďaleko sa nachádza trojmedzie, stretáva sa tu slovensko-rakúsko-maďarská hranica a tam pri sčítaní vtákov porovnávame s kolegami z Rakúska a Maďarska napočítané čísla.“

Naše dropy sú súčasťou takzvanej západopanónskej populácie spoločne s rakúskymi a maďarskými - celá populácia má podľa odhadov asi päťsto kusov. To značí, že väčšina z nich práve zobe na slovenskom poli pred nami. Vyrušený kŕdeľ vzlietne, obrovské biele perute sa mihajú vzduchom. Kohúty sú typické svojimi „goliermi“ - gaštanovo hnedými hruďami a dlhými „fúzmi“ - bielymi perami trčiacimi z brady.

„Vtáky nepoznajú hranice. Navyše, v týchto miestach je spoločná hranica dosť kľukatá, stačí, keď drop letí priamočiaro a počas jedného letu stihne päťkrát preletieť hranicu. Preto sa nedá hovoriť o našich, slovenských, či maďarských a rakúskych dropoch, ide o jedinú populáciu,“ vysvetľuje Pavel Sokol.

Prísne chránené

Divadelný zážitok, akým je jarné tokanie dropov a zápasy kohútov, už na Slovensku uvidíte vzácne. Kým kedysi u nás bežne hniezdili dropy na juhu Slovenska, dnes ide o prísne chránený druh. Zo Žitného ostrova, kde kedysi žili celé kŕdle, zmizol úplne. Posledné jedince zostali pri hraniciach s Rakúskom. Najviac sa pod to podpísali zásahy človeka v 20. storočí.

„Na kritický pokles stavu dropa malo vplyv viacero faktorov: mechanizácia a chemizácia v poľnohospodárstve, rozorávanie trávnych porastov, sadenie monokultúr aj výstavba vedenia vysokého napätia na citlivých miestach. Veľa dropov sa zabilo počas letu na vedeniach. Rakúšania sú v tomto oveľa ďalej ako my, tam vedenia zakopávajú pod zem kvôli dropom,“ hovorí Jozef Ridzoň.

Dropy sú stepné vtáky, preto im vyhovuje rozľahlá otvorená krajina s medzami, kde majú dobrý prehľad o situácii. Okrem obdobia toku žijú kohúty a sliepky oddelene. Ak sa pošťastí a sliepka zahniezdi, máva nanajvýš tri vajcia. Dojímavá je starostlivosť o mláďatá. Pri vyrušení budúca mama poodletí a robí sa, že má zlomené krídlo - odláka tak potenciálneho útočníka od hniezda.

Sliepka sa takisto obetavo stará o vajcia, z ktorých sa majú narodiť mláďatá - materinský pud v nej dokáže prekonať vrodenú plachosť. „Ak sedí na vajciach len pár dní, pri vyrušení odlietne,“ komentuje Pavel Sokol. „Ale keď na nich sedí už dlhšie, po dvoch-troch týždňoch počuje z vajec klopkanie, cíti v nich život, tak sa pri vyrušení schúli a chráni ich vlastným telom. Veľa sliepok takto zomiera ročne pod kolesami postrekovačov.“

Trojmedzie: Stretáva sa tu slovensko-rakúsko-maďarská hranica.
Trojmedzie: Stretáva sa tu slovensko-rakúsko-maďarská hranica.
MARTIN DLUGOŠ

Slovenské safari

Sysľovské polia sú vyhlásené za chránené vtáčie územie už takmer desať rokov, ale výnimočné nie sú len pre dropy. Okrem nich tu hniezdi kriticky ohrozený, mimoriadne vzácny sokol kobcovitý - jediný pár na celom Slovensku. Takisto tu hniezdia ohrozené druhy kaní. A darí sa tu aj ďalším: okrem desiatok sŕn, zajacov a strák stretávame napríklad kŕdeľ jarabíc - kedysi bežné vtáky na našich poliach sú dnes takisto vzácne a chránené. Pripadáme si ako na skutočnom slovenskom safari.

Podľa ornitológov nejde o nepresné prirovnanie. Zvieratá tu nikto nevyrušuje, chodia sem len poľnohospodári. Napríklad v susednom Rakúsku majú na okraji chráneného územia pozorovateľne, z ktorých môže verejnosť sledovať živočíchy bez vstupu do zakázanej časti a bez toho, aby dropy rušila. „Naším zámerom je, aby aj verejnosť videla, aké hodnoty u nás máme. Slovensko je mimoriadna krajina preto, lebo na malom území sa nachádzajú všemožné biotopy, od stepí cez mokrade a lužné lesy po vysokohorské pásmo.“

Schizofrénia štátu

Prečo sa potom dropom u nás nedarí a aj v chránenom území hniezdia len výnimočne? „Ochrana dropa je u nás stále problematická. Cez zimu tu sú, lebo na poliach majú pokoj. To však platí len v zime. Nestačí vyhlásiť lokalitu za chránené vtáčie územie, ak sa pre vtáky súčasne nevytvoria podmienky. Štát sa v tomto správa schizofrenicky. Na jednej strane máme chránené územie, na druhej na ňom stále funguje intenzívne komerčné hospodárenie. Hoci štát vlastní na Sysľovských poliach desiatky hektárov, už dlhé roky nedokáže zabezpečiť hospodárenie v prospech dropa ani na pozemkoch, ktoré mu patria. Teda ten istý štát, ktorý tu chce chrániť dropy, prenajíma poľnohospodársku pôdu konvenčným poľnopodnikateľom. Keď porovnáte rakúsku stranu so slovenskou, hneď vidíte ten rozdiel: u nich sú to polia s rôznymi plodinami, u nás je to veľkoplošné priemyselné pestovanie kukurice či repky s rozoranými medzami, takže dropy nemajú ani kde zahniezdiť,“ ukazuje Jozef Ridzoň.

Podľa neho by pritom stačilo málo - len čo nedávno zostal jeden nezoraný kúsok poľa, zahniezdila tam sliepka dropa. Dnes často nemá ani ten kúsok, ba orie sa tu až do asfaltky. S miestnymi maloroľníkmi sa im komunikuje dobre, no kolízie s veľkými poľnopodnikateľmi už museli riešiť strážcovia prírody aj polícia. Farmári sú pritom iba podnikatelia a podľa ochranárov žiadne zákazy nemajú zmysel, ak nie sú za ne kompenzácie - stačí, aby štát farmárom lepšie nastavil podmienky.

Rakúskych farmárov motivujú dotácie a oplatí sa im sadiť rôzne druhy obilnín a strukovín a pestrosť dosahujú aj striedaním menších políčok. „Stačí naozaj málo a efekt sa dostaví. U našich susedov si uvedomili, aké majú hodnoty, a rozdiel je markantný. Sme presvedčení, že ochrana tohto posledného hniezdiska nášho ikonického vtáka by mala byť najvyššou prioritou. Musíme si uvedomiť, že Sysľovské polia sú posledné územie, kde u nás drop ešte hniezdi.“

Kŕdeľ: Pri našej návšteve tu zimovalo rekordných 349 kusov.
Kŕdeľ: Pri našej návšteve tu zimovalo rekordných 349 kusov.
MARTIN DLUGOŠ

Veľké vtáky planéty

Drop nie je najťažší vták, v hmotnosti ho pretromfne napríklad pštros. Ten má aj vyše sto kilogramov, ibaže nelieta. Vývojom pštrosom zakrpateli krídla. Na druhej strane, drop nie je ani najväčší vták. Napríklad orliak morský dosahuje v rozpätí krídel až 240 centimetrov. Ibaže váži oveľa menej ako drop, samica orliaka váži okolo 8 kilogramov. Drop so svojimi 20 kilogramami a dvojmetrovým rozpätím krídel je tak najťažším lietajúcim vtákom na našej planéte. Nič ťažšie už prakticky nedokáže vzlietnuť.

Vianočné tipy na darček