V krajine kráľov: Bez obchodov a informačných tabúľ

Kamerun patrí medzi chudobnejšie krajiny Afriky. Na uliciach stretávate množstvo ľudí, ktorí sa bezducho potulujú alebo predávajú v malých stánkoch rôzne jedlá. Králi však majú aj dvesto manželiek, medzi nimi Európanky, ktoré sú veľmi spokojné.

Horí! V panike sme vyleteli z hotelových postelí v hlavnom meste Kamerunu Yaoundé. Všade sa valil hustý dym a rozospatí sme sa snažili prekliesniť si cestu von. Personál si nás začudovane prezeral a upokojoval nás, že sa nič nedeje. Zase tí turisti! Klepali si po čele. V hoteloch sa aspoň raz do týždňa koná veľký postrek proti švábom, ktoré sú tu mimoriadne premnožené. Niekedy aj v nočných hodinách, bez predošlého upozornenia turistov, čo nehovoria národným jazykom.

Ubytovacie zariadenia na európskej úrovni, hoci so švábmi, sa nachádzajú okrem hlavného mesta len v Douale. Zvyšok je veľmi skromný. Kamerun parí medzi chudobnejšie krajiny Afriky so zlým sociálnym systémom a ponukou práce. Na uliciach stretávate množstvo ľudí, ktorí sa len bezducho potulujú alebo predávajú v malých stánkoch rôzne domáce jedlá a cukríky. Domáci žijú z mála, preto veľké obchody s rozličným tovarom a potravinami v Kamerune nájdete len v bohatších štvrtiach, ktorých je poriedko.

Mesto Douala: Pohľad z okna najlepšieho hotela. Najväčšie mesto v Kamerune, obchodné centrum na pobreží Guinejského zálivu. Foto: Plus 7 DNÍ/Klaudia Šándorová

Cestovať po krajine autom je náročné. Chýbajú navigačné tabule, predpisy cestnej premávky miestni vodiči nedodržiavajú a prekvapí vás množstvo neoznačených spomaľovačov. O domácich zvieratách, ktoré sa motajú po cestách ani nehovoriac. Ľudia sú priateľskí, ale turistov často nevidia, preto neváhajú za každú informáciu ohľadne cesty či ubytovania zinkasovať malú pozornosť alebo jedlo. V dedinách, kde domácich často živí len to, čo si sami vypestujú, deti veľmi poteší aj zopár cukríkov.

Matkina lebka

Medzi dovolenkové miesta patrí oblasť Kribi. Je tu pekné more s tichou vodou a ponuka relaxu aj zábavy. Miestni nie sú dobrí plavci, tak najradšej polihujú v plytkej vode alebo si robia piknik na trávniku. Na pláži sme sa po chvíli skamarátili s Elim, z ktorého sa vykľul brat kráľa z Bafoussamu. Chcel nám predviesť kamerunské tradície a pozval nás na rodinnú oslavu, ktorá sa konala ďalší deň v sídle jeho rodiny. Netušili sme, o akú oslavu ide, a nadšene sme súhlasili.

Už začiatok nás šokoval. Eliho súrodenci nás vítali s lopatami v rukách. Prekvapene sme sa obzerali. Po chvíľke ticha nám Eli vysvetlil, že je práve desiate výročie úmrtia ich matky a väčšina kamerunských obyvateľov z kmeňa Bamilekov považuje tento deň za veľký sviatok. Na znak úcty vykopú jej lebku z hrobu a postavia pre ňu malý dom vedľa domu, kde bývala. Pri tomto dome sa budú modliť a vykonávať rôzne rituály. Každá vec, ktorú so sebou prinesú, napríklad plastová fľaša z nápoja, musí na tomto mieste ostať.

Zvyk kmeňa Bamileke: Po desiatich rokoch vykopú lebku matky z hrobu. Foto: Plus 7 DNÍ/Klaudia Šándorová

Ohromene sme si Eliho vypočuli a o pár minút sme sa stali svedkami, ako spolu so súrodencami naozaj vykopal lebku svojej mamy pochovanej desať rokov. Viete si to predstaviť? Pre mnoho kamerunských obyvateľov kmeňa Bamilekov je to skutočne národná tradícia. Keď sme sa prešli po niektorých cintorínoch, videli sme množstvo hrobov s jamou vo vrchnej časti.

U kráľa

Eli nám pomohol vybaviť audienciu u kráľa Bangangte, tak sa vydávame na cestu k jeho palácu. V Kamerune je stále mnoho oblastí, kde na čele miestnych obyvateľov stojí kráľ. Uznávajú ho a považujú za múdreho človeka, ktorý je im príkladom. Kráľ je väčšinou vzdelaný človek, hovorí viacerými jazykmi, má svoj palác a mnoho manželiek, ktoré bývajú v malých domčekoch pri sídle kráľa a nazývajú sa kráľovnami. Ich deti sú princezné a princovia. Ženy väčšinou ťahá finančné a životné zabezpečenie.

Vysvetlili nám, že po zosnutí kráľa pripadnú manželky jeho nasledovníkovi, ktorého si kráľ tajne volí pred smrťou. Ďalšie ženy si vyberá z miestnych dievčat alebo niektoré sa samy prídu ponúknuť. Nie každú si však zoberie. V sídle kráľa nás víta komorník a oboznamuje nás s pravidlami správania v spoločnosti urodzeného muža.

Čítajte viac:

Miesta, na ktoré musia turisti zabudnúť (a oplatilo by sa ich vidieť)

Keď kráľ vchádza do miestnosti, treba ho pozdraviť zatlieskaním a úklonom, hovoriť a pýtať sa možno až po vyzvaní. Ženy nesmú mať preložené nohy a páni na hlave čiapku. Poučených nás komorník odviedol do malého domu, kde kráľ prijíma návštevy. Upútali nás obrazy, sošky, vázy a mnoho ďalších vecí, ktoré nám pripomínajú rôzne miesta a časti sveta. Všetko sú to dary, ktoré doniesli kráľovi ľudia z cudziny. Po chvíli prichádza vládca.

S úsmevom nás víta a ponúka nás, aby sme sa usadili. Zaujíma sa, odkiaľ pochádzame, a vypytuje sa na našu krajinu. Starší muž pôsobí príjemne a pozitívne, hovorí plynule po anglicky a nadšene sa zaujíma o novinky z Európy. Na revanš nám opisuje históriu kráľovstva, spôsob, ako žije. Vyzvedáme, koľko má v súčasnosti manželiek. Vraj okolo päťdesiat. Opisuje nám, že veľa dievčat z okolitých osád a miest by sa chcelo stať jeho ženou a často sa chodia pýtať, či by ich neprijal.

Kráľ z Bangagte: Vzdelaný a príjemný spoločník. Foto: Plus 7 DNÍ/Klaudia Šándorová

S kráľom z Bangangte sa lúčime spoločným fotením a smerujeme ku kráľovstvu menom Bafoussam. Je to pár dní cesty, toto kráľovstvo je omnoho väčšie ako Bangangte. K palácu sa ide dlhou príjazdovou cestou, pozdĺž nej je niekoľko pamiatok. Najväčšia z nich je stará šibenica, jej históriu nám rozprávajú okoloidúci. Sú veľmi milí a pozorní, lebo očakávajú prepitné. Neskôr sa nám snažia dohodnúť stretnutie s kráľom, ale ten sa práve nenachádza v paláci, preto sa nám ponúka jedna z jeho manželiek, že nám dom ukáže.

Pani je skromne oblečená a pôsobí prirodzene a milo, tak súhlasíme. Zisťujeme, že za bránou stojí ešte väčší palác, ku ktorému vedie veľa schodov bez zábradlí. Slúži zároveň ako múzeum. Ďalej je tu množstvo malých skromných domov, v ktorých bývajú manželky kráľa. Kráľ z Bafoussamu má okolo 200 manželiek a jedna z nich je z Európy - vysvetľuje nám naša sprievodkyňa. Neskôr nás pozýva k nej domov, aby sme videli, ako žije. Jej dom sa skladá z obývačky so staršou sedacou súpravou, starším televízorom a zopár obrazmi.

Za obývačkou je spálňa, oddelená plachtou. Všetky domy sú si podobné a naozaj veľmi skromné. Keď si kráľ zoberie ďalšiu manželku, postaví jej takýto nový dom, kde býva neskôr aj s deťmi. Presný počet detí tohto kráľa nikto nevie, ale odhadujú ho asi na tisíc. Za príbytkami manželiek kráľa sa nachádza priestor na rôzne vystúpenia, kde náš čaká prekvapenie. Vystúpenie kráľových synov na vysokých choduliach a rôzne tance, pri ktorých sú všetci oblečení do zvieracích kostýmov.

Takýchto kráľovstiev je v Kamerune veľmi veľa. Dúfame, že sa nám podarí vrátiť do tejto krajiny a navštíviť ďalšie. Presúvame sa do hlavného mesta Yaoundé. Je to jediné mesto, kde možno vidieť luxusné štvrte s rodinnými domami a panelákmi, pripomínajúce náš každodenný život vo veľkomeste. Nachádzajú sa tu aj väčšie supermarkety, luxusnejšie hotely a častá MHD.

I keď sa toto mesto navonok javí ako vyspelé, na uliciach prevláda viditeľná neznášanlivosť niektorých miestnych obyvateľov k ľudom bielej pleti. Ale za to ochota niektorých ďalších, ktorí nám vysvetlili cestu k letisku, nás veľmi milo prekvapila.

Vianočné tipy na darček