Veľkomoravský kostol: Postavili ho priamo na devínskom hradnom vrchu, datuje sa zrejme do obdobia pôsobenia Cyrila a Metoda.

Vierozvestcovia: Strastiplná cesta solúnskych bratov

Hlásatelia nových myšlienok nemávajú ustlané na ružiach.

Sokrata, najmúdrejšieho muža staroveku, odsúdili na smrť a musel vypiť pohár jedu. Ježiša ukrižovali. Husa upálili. Aj Cyril a Metod, ktorí prišli na územie Veľkej Moravy, aby tu šírili kresťanstvo, museli prekonávať mnohé prekážky a pohár trpkosti vypiť až do dna.

Hrad Devín: Tu bolo pravdepodobne veľkomoravské učilište, kde Cyril a Metod vychovávali svojich pomocníkov a nástupcov, budúcich kňazov a administratívnych pracovníkov.Foto: TASR

Rastislav sa bránil

Franské Fuldské letopisy, ktoré zaznamenávajú udalosti v 8. a 9. storočí, sú najbohatším zdrojom informácií o Veľkej Morave. Píše sa v nich o výmene na panovníckom stolci po Mojmírovi: „Okolo polovice augusta (roku 846) vytiahol (Ľudovít Nemec) s vojskom proti moravským Slovanom, ktorí sa chceli odtrhnúť. Keď tu všetko usporiadal a urovnal podľa svojej vôle, ustanovil im za vojvodu Rastislava, Mojmírovho synovca.“ Ľudovít Nemec tak urobil v presvedčení, že Rastislav bude povoľným vládcom a poslušným vazalom Bavorov, Východofranskej ríše. Mojmírov synovec prežil totiž nejaký čas na dvore Ľudovíta Nem ca a spriatelil sa s jeho synom Karolmanom. Lenže Rastislav nebol dlho poslušný vazal. O niekoľko rokov, keď si upevnil moc, postavil sa na odpor. Ľudovít Nemec zorganizoval proti nemu výpravu, Rastislav útoku odolal a zahnal nepriateľa za Dunaj. Aby obmedzil vplyv franského duchovenstva na našom území, požiadal Rastislav najprv Rím, aby mu poslal kňazov, kresťanských učiteľov, a keď nedostal odtiaľ odpoveď, obrátil sa so žiadosťou na byzantského panovníka Michala III. Podľa moravsko- -panónskej legendy Život Metoda posolstvo znelo: „Hoci ľudia naši sa odtrhli od pohanstva a podľa kresťanského zákona sa držia, učiteľa nemáme takého, ktorý by nám v našom jazyku pravú vieru kresťanskú zvestoval, aby sa aj iné krajiny, to vidiac, pripodobnili nám. Teda pošli nám, vladyka, biskupa a učiteľa takého. Lebo od nás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza.“

Základy slovanského písomníctva: Položili ich svojimi prekladmi kníh do staroslovienčiny. Foto: Profimedia.sk

V službách viery

Michal III. vybral bratov Konštantína a Metoda z mesta, ktoré Slovania nazývajú Solún a Gréci Thessaloniki a ktoré bolo druhým najvýznamnejším strediskom v Byzantskej ríši. V meste a jeho okolí sa zachovalo slovanské osídlenie. Bratia pochádzali z rodiny vyššieho úradníka a mali ešte piatich súrodencov. Ovládali jazyk blízky jazyku Slovienov a Moravanov na strednom Dunaji a Morave. Konštantín, najmladší zo súrodencov, bol veľmi vzdelaný. Študoval na cisárskej odbornej škole v Carihrade, kde sa v tom období vzdelával aj mladý cisár Michal III. Po ukončení štúdií ho vymenovali za chartofylaxa, knihovníka a v podstate za tajomníka konštantínopolského patriarchu. Neskôr prednášal filozofi u na cisárskej univerzite v Konštantínopole. Precestoval viaceré kra-jiny a naučil sa niekoľko jazykov. Viedol napríklad kresťanskú misiu medzi Kozármi - Chazarmi. Cisár ho na cestu na Veľkú Moravu vypravil slovami: „Niet iného než teba, kto by toto mohol vykonať, preto vezmi veľa darov a svojho brata Metoda a choď!“ Konštantín pred príchodom na Veľkú Moravu zostavil písmo, hlaholiku, a s bratom preložili do staroslovienčiny Nový zákon, neskôr ďalšie náboženské, právnické a literárne diela. Konštantín napísal aj Proglas, predslov k svätému evanjeliu, prvú slovanskú báseň. Solúnski bratia prekročili Dunaj v roku 863, podľa tradície 5. júla. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že to bolo pri Komárne. V ich sprievode bolo niekoľko kňazov slovanského pôvodu, ako Klement, Vavrinec, Angelár.

Nenávisť Frankov

Konštantín a Metod rozvinuli na našom území rozsiahlu činnosť. Okrem iného založili veľkomoravské učilište, kde vychovávali svojich pomocníkov a nástupcov, budúcich kňazov a administratívnych pracovníkov. Roku 865 už mali asi dvesto absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov bolo na Devíne. Viedol ho Konštantín. Do staroslovienčiny preložili misál, evanjeliá, breviár, žaltár, spevník, Súdny zákonník pre svetských ľudí. Položili tým základy slovanského písomníctva. Za necelé štyri roky pôsobenia šírili bratia kresťanstvo, kultúru, vzdelanie, literatúru, ale aj zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom živote. Dialo sa tak za stupňujúcej sa nevraživosti franských feudálov, ktorí ich zásluhou strácali nadvládu nad Veľkomoravskou ríšou. Franskí kňazi obvinili bratov pred pápežom z bohorúhačstva a iných hriechov, a tak sa vierozvestcovia vybrali na strastiplnú cestu do Ríma, aby obhájili slovanskú bohoslužbu. Rím uznával iba tri jazyky, v ktorých sa môže hlásať Božie slovo: latinský, grécky a hebrejský. Konštantín v ostrej dišpute obhájil staroslovienčinu nielen ako jazyk spisovný, ale aj cirkevno- kresťanský. Pápež schválil staroslovienske preklady bohoslužobných kníh, vymenoval Metoda za arcibiskupa a apoštolského legáta pre územie Veľkej Moravy a Panónie. Vysvätil aj troch Konštantínových a Metodových žiakov za kňazov. Boli to Gorazd, Kliment a Naum.

Konštantínova smrť

Pápež Hadrián II. pravdepodobne vymenoval za prvého arcibiskupa Konštantína. Ak ním aj bol, zriekol sa tohto úradu, lebo bol chorľavý a cítil, že čoskoro zomrie. Vysiľujúca práca a dlhá a náročná cesta do Ríma vykonali svoje. Už sa ani nevrátil na Veľkú Moravu. Vstúpil do gréckeho kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Konštantín umrel 14. februára 869 ako 42-ročný. Pochovali ho v Bazilike svätého Klementa v Ríme. A to napriek tomu, že jeho starší brat nástojil, aby jeho ostatky preniesli na Veľkú Moravu. Cirkevná hierarchia si chcela uctiť „všetkými váženého muža“. Metod napokon súhlasil. Konštantín dodnes leží v Bazilike svätého Klementa napravo od oltára.

Bazilika svätého Klementa: Cyrila pochovali v Ríme, Metodov hrob sa nepodarilo nájsť. Foto: Profimedia.sk

Pomsta

Víťazstvo slovanských vierozvestcov v Ríme pobúrilo franských feudálov i duchovenstvo. Svätá stolica ustanovila pre Veľkú Moravu osobitnú hierarchiu tým, že obnovila starodávne sriemske arcibiskupstvo a podriadila ho priamo Rímu. Tým vyňala Veľkú Moravu spod cirkevnej sféry Bavorska. Bavorskí biskupi sa nemohli zmieriť s tým, že by stratili nadradené postavenie nad naším územím, a dali Metoda na spiatočnej ceste z Ríma zajať. Ďalšie činy nectia cirkev. Na synodálnom sneme v Regensburgu v prítomnosti kráľa Ľudovíta Nemca, jeho syna Karolmana a najvyššej cirkevnej hierarchie Metoda súdili. Rozzúrený salzburský arcibiskup Adalvín s pasovským biskupom Hermanarichom ho fyzicky napadli. Metoda napokon odsúdili na doživotné väzenie, uväznili a mučili v kláštore v Bavorsku. Dlho trvalo, kým sa Rím vôbec dozvedel, kde väznia Metoda. Pápež Ján VIII., ktorý na stolci vystriedal Hadriána II., napísal bavorským biskupom ostrý list. Píše sa v ňom: „Vy ste bez kánonického rozsudku odsúdili biskupa vyslaného apoštolskou stolicou, väznili v žalári a trápili zauškovaním, ba nepripustili ho k bohoslužbám a tri roky ho odháňali od biskupského stolca. Hoci sa tento po tri roky prostredníctvom početných poslov a listov obracal na Apoštolskú stolicu, neráčili ste sa ustanoviť pred súd, ktorému ste sa v skutočnosti vždy hľadeli vyhýbať.“ Metoda prepustili a doma ho prijali s úctou a nadšením. Sám Svätopluk - ako sa píše v Živote Metoda - mu odovzdal všetky chrámy a duchovných na všetkých hradoch.

Odmenou vyhnanie

Metod ďalších desať rokov vykonával misijnú službu na Veľkej Morave, ale i v susedných krajinách. Svätopluk však čoraz väčšmi načúval hlasom franských kňazov ako učeniu Metoda a jeho žiakov a ich vzájomná spolupráca sa zhoršovala. Časom sa vytvorili dva nepriateľské tábory - fransko-latinský a byzantsko-sloviensky. Odlišovali sa najmä liturgickým jazykom. Ku konfliktu došlo, keď nemeckí kňazi na čele s Wichingom, švábskym benediktínskym mníchom, obvinili Metoda, že vo vysvetľovaní Božej Trojice hlása bludy a pri bohoslužbách používa sloviensky jazyk. V roku 880 sa musel brániť proti obvineniam v Ríme. Obžalovali ho z bludárstva, ale obhájil sa a potvrdili ho ako arcibiskupa. Metod zomrel 6. apríla 885. Pochovali ho v katedrálnom chráme na Velehrade, no dodnes sa nepodarilo nájsť jeho hrob. Po jeho smrti pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu a Svätopluk dal Metodových učeníkov vyhnať z krajiny.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].