Skutočná láska: Keď milujeme bez ohľadu na to, koľko dostaneme.

Vzťah je o hľadaní rovnováhy a o slobode

Pravá láska nikoho nezväzuje a neobmedzuje. Poskytuje slobodu a voľnosť, dáva priestor na čokoľvek, hovorí odborník. Radšej ako splynutie duší by sme mali hľadať „skutočnú“ lásku postavenú na tolerancii a úcte.

Naša túžba po dokonalom porozumení vo vzťahu, akási posadnutosť neexistujúcim ideálom živená reklamou a médiami, nezriedka vedie k tomu, že zostávame sami. Nemožnosť nájsť pána božského či pani dokonalú a dosiahnuť romantické splynutie duší - ono rozprávkové „a žili spolu šťastne až naveky...“ - stojí za nejedným rozhodnutím prežiť život ako single.

Odborníci na vzťahy však upozorňujú - ťažko nájsť dokonalosť v nedokonalom svete. Ak hľadáte lásku, ktorá hory prenáša a nikdy ju nič neohrozí, nehľadajte. Partnerstvo je o hľadaní rovnováhy, kompromisoch na oboch stranách. A zvyčajne platí, že spriazneným dušiam to vo vzťahu spravidla veľmi neklape. Tak ako v minulosti, aj dnes platí - protiklady sa priťahujú.

Cesta je cieľ

Sociológovia upozorňujú, že žijeme v časoch „súmraku manželstva“. Takmer každý druhý manželský zväzok sa totiž končí rozvodom a mnoho mladých považuje manželstvo za prežitok. Na druhej strane rastie počet ľudí, ktorí čakajú na svoj ideál s cieľom nájsť partnera na celý život.

Harmonické spolužitie bez výkyvov a zakopnutí je však ilúzia. Skôr možno hovoriť o hľadaní rovnováhy, pričom platí, že ani manželstvá trvajúce dvadsať či tridsať rokov nie sú zárukou stability. Manželstvá blížiace sa ideálu sú výnimkou. A nie všetky dvojice, ktoré vyzerajú navonok ako ideálny pár, sú v skutočnosti šťastné.

Mnohé dlhoročné zväzky možno prirovnať skôr k nekonečnej agónii bez zrejmého cieľa. „Tých dvadsaťsedem rokov, čo som vydatá, sa vzťah vyvíja. Na začiatku to bola láska od Šumavy až k Tatrám, splynutie duší, porozumenie a vášeň. Neskôr všetkému dominovali deti, spoločný domov a majetok, záväzky a veľa práce."

"Postupne prišla rezignácia na niektoré nedostatky toho druhého, pohodlnosť niečo meniť aj akási zotrvačnosť. Vážim si však spoločné spomienky, zážitky a priateľstvo s človekom, ktorý ma v rozhodujúcich chvíľach podrží, pomôže a nepodrazí,“ opisuje svoju skúsenosť s manželstvom Kristína.

Podobne to vníma aj Marta, ktorá žije s manželom už takmer dvanásť rokov. „Bolo by krásne povedať vrúcna láska, ale nie je to tak. A nepoznám nikoho, kto by to tak mal. Všetko sa mení, vzťah je živý organizmus,“ hovorí.

Sny verzus realita

Názory oboch žien potvrdzujú výsledky výskumu, ktorý v minulosti uskutočnili vedci z Torontskej univerzity. Zistili, že partneri, ktorí o zväzku uvažujú ako o dokonalom splynutí dvoch duší, majú horší vzťah ako tí, ktorí svoje partnerstvo vidia ako cestu vývoja a práce.

Výskumníci dospeli k uvedenému záveru sledovaním viacerých párov. Tie sa najskôr museli zamyslieť, či svoj vzťah vidia ako dokonalé splynutie duší, alebo ako cestu. Potom mali vymenovať vážne konflikty a rozpory, ktoré spolu zažili.

Z následných rozhovorov vyplynulo, že takzvané spriaznené duše po vymenovaní konfliktov hodnotili svoj vzťah ako menej uspokojivý oproti predstave, s akou vstupovali do experimentu.

U tých, ktorí vzťah chápali ako cestu, nedošlo k žiadnemu posunu vo vnímaní vlastného spolužitia. Psychologička Zuzana Vávrová nepovažuje závery kanadských vedcov za prekvapujúce. „Keď ľudia veria, že pre seba boli stvorení, je pre nich ťažké pochopiť, ako v ich vzťahu vôbec môže dôjsť ku konfliktu. Pri hádke potom majú často pocit, že ich vzťah je bytostne ohrozený.“

Skutočná láska

Radšej ako splynutie duší preto odborníci na partnerské vzťahy radia hľadať „skutočnú“ lásku postavenú na tolerancii a úcte. Tá rozhodne nie je len výplodom fantázie zamilovaných básnikov, romantických rojkov a pubertálnych slečien. Skutočná láska však nie je emocionálny záchvat, sexuálne poblúznenie ani romantické vzplanutie.

Skutočná láska sa údajne rodí v mozgu a ak jej dávame to, čo si žiada, tak neumrie. Aleš Kalina, autor teórie o emočných rovniciach, tvrdí, že aby sme mohli zažívať skutočnú lásku, musíme do nej dorásť.

„Základným predpokladom lásky k inému je láska k sebe samému. Milovať ostatných znamená dávať z toho, čo mám. Dávať seba, svoj čas, cit, peniaze, myšlienky, energiu či znalosti tomu, koho milujem. Dávať však možno z toho, čo mám, nie z toho, čo nemám,“ vysvetľuje Kalina.

Podľa odborníka by sme mali dávať lásku z hojnosti, nie z nedostatku. „To, že milujem, znamená, že som a chcem dávať. Nechcem nič späť a dávam rád. A práve v tom robíme najviac chýb. Dávame s očakávaním, že dostaneme späť. Milujeme partnera a čakáme, že nás bude milovať rovnako. Otročíme, aby nedochádzalo ku konfliktom s tým, že očakávame pohodu a lásku,“ upozorňuje Kalina.

To však podľa neho nie je naozajstná láska. „Láska nečaká nič späť. Mnohí vo vzťahu prežívajú namiesto lásky strach, že nebudú vyhovovať. Zožierajú ich pochybnosti a žiarlivosť, nevedia, čo s nimi. V prípade, že to tak cítime, tak sme do vzťahu ešte nedorástli,“ zdôrazňuje.

Kalina považuje za dôležité uvedomiť si, že pravá láska nikoho nezväzuje a neobmedzuje. Poskytuje slobodu a voľnosť, dáva priestor na čokoľvek.

„Keď milujeme, dávame partnerovi voľnosť robiť si, čo chce. Nevyžadujeme, aby napĺňal naše priania a predstavy. Je to náročné, no je to tá najvyššia forma lásky. Poskytnutá voľnosť totiž môže znamenať, že nás partner opustí a budeme sa s tým musieť zmieriť."

"Na druhej strane budeme mať istotu, že naša snaha a ponúkané bohatstvo lásky nebudú zneužívané. Len ten, kto s nami zostáva napriek ponúkanej slobode, nás skutočne a poctivo miluje. Iba ten, kto je sám slobodný, a napriek tomu s nami trávi čas, nás miluje,“ uzatvára Kalina.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní